„Dodržuj moje prikázania, a ži ďalej“

BOL mladý, inteligentný, „mal krásnu postavu a krásny vzhľad“. Manželka jeho zamestnávateľa bola zmyselná a trúfalá. K tomuto mladému mužovi bola neodolateľne priťahovaná a denne sa ho pokúšala zviesť. „Stalo sa, že keď toho dňa, tak ako po iné dni vošiel do domu, aby konal svoje povinnosti, a v dome nebol nikto z mužov toho domu. Vtedy ho uchopila za odev a povedala: ‚Ľahni si so mnou!‘“ Ale Jozef, syn patriarchu Jakoba, nechal svoj odev tam a od Putifárovej manželky utiekol. — 1. Mojžišova 39:1–12.

Samozrejme, nie každý utečie zo situácie, v ktorej je vystavený pokušeniu. Zamysli sa napríklad nad prípadom istého mladého muža, ktorého videl staroveký izraelský kráľ Šalamún v noci na uliciach. Keď bol zvedený svojvoľnou ženou, „ihneď šiel za ňou ako vôl, keď ide na jatku“. — Príslovia 7:21, 22, Evanjelický preklad.

Kresťania sú nabádaní, aby ‚utekali od smilstva‘. (1. Korinťanom 6:18) Mladému kresťanskému učeníkovi Timotejovi apoštol Pavol napísal: „Utekaj pred žiadosťami, ktoré súvisia s mladosťou.“ ​(2. Timotejovi 2:22) Keď sa dostaneme do situácie, ktorá by mohla viesť k smilstvu, cudzoložstvu alebo k inému mravnému zlu, musíme utekať rovnako odhodlane ako Jozef od Putifárovej manželky. Čo nám pomôže, aby sme boli rozhodnutí urobiť to? V 7. kapitole biblickej knihy Príslovia nám Šalamún dáva niekoľko neoceniteľných rád. Nielenže hovorí o učení, ktoré nás chráni pred úskokmi nemravných ľudí, ale živým opisom scény, v ktorej je istý mladý muž zvedený ženou voľných mravov, odhaľuje aj spôsob konania takých ľudí.

‚Priviaž si moje prikázania na prsty‘

Kráľ začína otcovskou radou: „Syn môj, drž sa mojich výrokov a nech u seba uchováš moje prikázania. Dodržuj moje prikázania, a ži ďalej, a chráň môj zákon ako zrenicu svojich očí.“ — Príslovia 7:1, 2.

Rodičom, zvlášť otcom, dal Boh zodpovednosť vyučovať svoje deti Božím normám týkajúcim sa toho, čo je dobré a čo je zlé. Mojžiš nabádal otcov: „Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú na tvojom srdci; a budeš ich vštepovať svojmu synovi a hovoriť o nich, keď budeš sedieť v svojom dome i keď pôjdeš po ceste i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.“ ​(5. Mojžišova 6:6, 7) A apoštol Pavol napísal: „Vy, otcovia, nedráždite svoje deti, ale ich vychovávajte v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní.“ ​(Efezanom 6:4) K rodičovským pokynom, ktoré si treba vysoko ceniť, rozhodne patria pripomienky, prikázania a zákony, ktoré sú v Božom Slove, Biblii.

K rodičovskému poučovaniu môžu patriť aj ďalšie predpisy — rodinné pravidlá. Tie slúžia na dobro členov rodiny. Pravdaže, v závislosti od potrieb sa môžu tieto pravidlá v jednotlivých rodinách líšiť. Avšak rozhodovať o tom, čo je pre rodinu najlepšie, je vecou rodičov. Pravidlá, ktoré rodičia zavedú, sú zvyčajne prejavom ich opravdivej lásky a záujmu. Mladí dostávajú radu držať sa týchto  pravidiel, ako aj biblického vyučovania, ktoré od rodičov dostanú. Áno, také pokyny treba opatrovať ‚ako zrenicu svojich očí‘ — chrániť ich s najväčšou starostlivosťou. Týmto spôsobom je možné vyhnúť sa smrteľným dôsledkom ignorovania Jehovových noriem, a teda ‚žiť ďalej‘.

„Priviaž si ich [moje prikázania] na prsty,“ pokračuje Šalamún, „a napíš si ich na tabuľku svojho srdca.“ ​(Príslovia 7:3) Tak ako prsty máme zväčša pred očami a sú veľmi dôležité pri uskutočňovaní našich zámerov, aj poučenie získané výchovou v súlade s Písmom alebo nadobúdaním biblického poznania má byť pre nás neustálou pripomienkou a má nás viesť vo všetkom, čo robíme. Tieto prikázania si máme napísať na tabuľku svojho srdca tak, že ich urobíme súčasťou svojej osobnosti.

Kráľ nezabúda na to, aká dôležitá je múdrosť a porozumenie, a nabáda: „Povedz múdrosti: ‚Si moja sestra‘; a kiež nazveš porozumenie ‚príbuzná‘.“ ​(Príslovia 7:4) Múdrosť je schopnosť správne používať poznanie od Boha. K múdrosti by sme mali mať takú náklonnosť ako k vrúcne milovanej sestre. Čo je porozumenie? Je to schopnosť vidieť do nejakej záležitosti a vystihnúť jej zmysel pochopením súvislostí medzi jej časťami a celkom. Porozumenie nám musí byť také blízke ako dôverný priateľ.

Prečo by sme sa mali pridržiavať biblického školenia a pestovať si blízky vzťah k múdrosti a porozumeniu? „Aby [nás] strážili pred cudzou ženou, pred cudzinkou, ktorá uhladila svoje reči.“ ​(Príslovia 7:5) Áno, také konanie nás ochráni pred hladkými a presviedčavými spôsobmi cudzej ženy, čiže cudzinky — nemravnej osoby. *

Mladý muž stretáva ‚ľstivú ženu‘

Izraelský kráľ ďalej opisuje scénu, ktorú sám pozoroval: „Pozrel [som sa] dolu cez okenné mreže svojho domu, aby som sa zahľadel na neskúsených. So záujmom som pozoroval medzi synmi mladého muža, ktorý nemal srdce, ako prechádza ulicou blízko jej nárožia a uberá sa cestou k jej domu, za súmraku, večerom dňa, keď sa približuje noc a temnota.“ — Príslovia 7:6–9.

Okno, cez ktoré sa Šalamún pozerá, má mreže — zrejme konštrukciu s latkami, ktorá bola možno vyrezávaná. Stmieva sa a do ulíc sa vlieva nočná tma. Zbadá mladého muža, ktorý je zvlášť zraniteľný. Nemá rozlišovaciu schopnosť, čiže zdravý úsudok,  a preto nemá srdce. Pravdepodobne si uvedomuje, do akej štvrte vošiel a čo by sa mu tam mohlo stať. Tento mladý muž prichádza k ‚jej nárožiu‘, ktoré je na ceste do jej domu. Kto je tá žena? Čo zamýšľa?

Kráľ pozoruje situáciu ďalej: „A hľa, v ústrety mu vyšla žena v odeve prostitútky a so ľstivým srdcom. Je búrlivá a tvrdošijná. Jej nohy neprebývajú v jej dome. Hneď je vonku, hneď na námestiach a číha popri každom nároží.“ — Príslovia 7:10–12.

O tejto žene veľa prezrádza jej spôsob obliekania. (1. Mojžišova 38:14, 15) Obliekla sa neslušne, ako prostitútka. Okrem toho je ľstivého srdca — jej myseľ je „zákerná“, jej úmysel je „rafinovaný“. (An American Translation; New International Version) Je búrlivá a tvrdošijná, veľavravná a svojhlavá, hlučná a svojvoľná, bezočivá a vyzývavá. Miesto toho, aby ostávala doma, radšej má frekventované verejné priestranstvá, kde na rohoch ulíc striehne, aby si chytila korisť. Čaká na niekoho takého, ako je tento mladý muž.

‚Množstvo presviedčania‘

Mladý muž sa teda stretáva so ženou voľných mravov, ktorá má rafinovaný úmysel. To istotne veľmi upútava Šalamúnovu pozornosť! Rozpráva: „Chopila ho a dala mu bozk. Zatvárila sa smelo a hovorí mu: ‚Mala som za povinnosť obete spoločenstva. Dnes som splnila svoje slávnostné sľuby. Preto som ti vyšla naproti, aby som hľadala tvoju tvár, a tak ťa našla.‘“ — Príslovia 7:13–15.

Pery tejto ženy sú hladké. Zatvárila sa smelo a jej reč je sebavedomá. Všetko, čo povie, je starostlivo vypočítané tak, aby tohto mladého muža zviedla. Tým, že hovorí, že v ten deň predložila obeť spoločenstva a splnila svoje slávnostné sľuby, budí zdanie, že je spravodlivá, a naznačuje, že jej nechýba duchovnosť. Obete spoločenstva v jeruzalemskom chráme pozostávali z mäsa, múky, oleja a vína. (3. Mojžišova 19:5, 6; 22:21; 4. Mojžišova 15:8–10) Keďže ten, kto obetoval, si mohol zobrať časť obete spoločenstva pre seba a svoju rodinu, táto žena tým naznačuje, že v jej dome je hojnosť jedla a nápojov. Záver je jasný: mladému mužovi tam bude dobre. Vyšla z domu hľadať konkrétne jeho. Aké dojemné — ak niekto takej rozprávke uverí. „Je pravda, že niekoho hľadala,“ hovorí istý biblický učenec, „ale naozaj sa vybrala hľadať práve tohto mladíka? Len blázon — možno tento — by jej uveril.“

Keď sa zvodkyňa urobila príťažlivou vzhľadom svojho rúcha, zvukom svojich lichotivých slov, dotykom svojho náručia a chuťou svojich pier, zapája ešte čuch. Hovorí: „Prikrývkami som pokryla svoju pohovku, pestrofarebnými vecami, egyptským plátnom. Svoje lôžko som pokropila myrhou, aloou a škoricou.“ ​(Príslovia 7:16, 17) Esteticky postlala svoju posteľ pestrofarebným egyptským plátnom a navoňavkovala ju vyberanou vôňou myrhy, aloy a škorice.

„Poď, pime plnými dúškami svoju lásku až do rána;“ pokračuje, „tešme sa navzájom prejavmi lásky.“ To nie je len pozvanie k príjemnej večeri vo dvojici. To je prísľub užívania sexuálnej dôvernosti. Pre mladého muža je to výzva plná dobrodružstva a vzrušenia! Žena dodáva ďalší podnet: „Lebo manžel nie je vo svojom dome, odcestoval na dlhšiu cestu. Do ruky si vzal mešec peňazí. A do svojho domu príde až v deň splnu.“ ​(Príslovia 7:18–20) Uisťuje ho, že budú v úplnom bezpečí, lebo jej manžel je na obchodnej ceste a istý čas by nemal byť doma. Aký talent má na zvádzanie mladého človeka! „Zviedla ho z cesty množstvom svojho presviedčania. Zvádza ho hladkosťou svojich pier.“ ​(Príslovia 7:21) Odolať príťažlivosti tohto lákania by bol schopný len muž Jozefovho formátu. (1. Mojžišova 39:9, 12) Zvládne to tento mladý muž?

 ‚Ako býk na porážku‘

„Náhle ide za ňou,“ hovorí Šalamún, „ako býk, ktorý prichádza na porážku, a ako pochabý, ktorý je spútaný kvôli ukázneniu, pokiaľ mu šíp nerozsekne pečeň, tak ako sa vták ponáhľa do pasce, a nevedel, že mu ide o jeho vlastnú dušu.“ — Príslovia 7:22, 23.

Ukazuje sa, že toto pozvanie je pre mladého muža neodolateľné. Ignoruje zdravý úsudok a ide za ňou ako ‚býk na porážku‘. Ako človek v putách nemôže uniknúť svojmu trestu, tak je tento mladý muž vťahovaný do hriechu. Nevidí nebezpečenstvo toho všetkého, kým mu „šíp nerozsekne pečeň“, čiže kým neutrpí zranenie, ktoré mu môže spôsobiť smrť. Táto smrť môže byť fyzická, lebo sa vystavuje riziku smrteľných pohlavne prenášaných chorôb. * Toto zranenie môže spôsobiť aj jeho duchovnú smrť; „ide o jeho vlastnú dušu“. Celá jeho bytosť a jeho život sú vážne zasiahnuté a dopúšťa sa závažného hriechu proti Bohu. Ponáhľa sa teda do zovretia smrti ako vták do pasce!

„Nezablúď na jej vozové cesty“

Múdry kráľ vyvodzuje poučenie z toho, čo videl, a nabáda: „A teraz ma počúvajte, synovia, a venujte pozornosť výrokom mojich úst. Nech sa tvoje srdce neodvracia k jej cestám. Nezablúď na jej vozové cesty. Lebo je mnoho tých, ktorí kvôli nej padli pobití, a množstvo je tých, ktorých zabila. Jej dom sú cesty do šeolu; zostupujú do vnútorných izieb smrti.“ — Príslovia 7:24–27.

Je zrejmé, že Šalamún radí odvrátiť sa od smrtonosných ciest nemravných ľudí a ‚žiť ďalej‘. (Príslovia 7:2) Aká aktuálna je táto rada v našich dňoch! Naozaj je potrebné vyhýbať sa miestam, ktoré často navštevujú ľudia číhajúci na korisť. Prečo by si sa mal vystavovať ich taktikám tým, že by si chodil na také miesta? Skutočne, prečo by si mal byť človekom, ktorý ‚nemá srdce‘, a prečo by si mal zablúdiť na vozové cesty ‚cudzinky‘?

‚Cudzia žena‘, ktorú kráľ videl, zviedla mladého muža pozvaním, aby sa ‚tešili vzájomnými prejavmi lásky‘. Či už nebolo mnoho mladých — zvlášť dievčat — využívaných nejako podobne? Ale zamysli sa: Je to pravá láska, ak sa niekto pokúša zatiahnuť ťa do nesprávneho sexuálneho správania, alebo je to sebecká žiadostivosť? Prečo by muž vyvíjal na ženu, ktorú skutočne miluje, nátlak, aby sa prehrešila proti svojmu kresťanskému školeniu a svedomiu? „Nech sa tvoje srdce neodvracia“ k takým cestám, nabáda Šalamún.

Slová zvodcu (zvodkyne) sú obyčajne hladké a dobre vypočítané. Keď nám múdrosť a porozumenie budú blízke, pomôže nám to rozpoznať také slová. Nikdy nezabúdajme, že to, čo nám Jehova prikazuje, nás ochráni. Vždy sa preto veľmi usilujme ‚dodržiavať Božie prikázania a žime ďalej‘, áno, navždy. — 1. Jána 2:17.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázky na strane 29]

Ako sa pozeráš na rodičovské pravidlá?

[Obrázok na strane 31]

Dodržiavanie Božích prikázaní znamená život