Pestuj si dôverný vzťah s Jehovom

„PRIBLÍŽTE sa k Bohu, a on sa priblíži k vám,“ napísal učeník Jakub. (Jakub 4:8) Žalmista Dávid spieval: „Dôverný vzťah k Jehovovi patrí tým, ktorí sa ho boja.“ ​(Žalm 25:14) Je jasné, že Jehova Boh chce, aby sme s ním mali dôverný vzťah. No nie každý, kto uctieva Boha a poslúcha jeho zákony, má s ním blízky vzťah.

A čo ty? Máš blízky osobný vzťah s Bohom? Nepochybne sa chceš k nemu viac priblížiť. Ako si môžeme vypestovať dôverný vzťah s Bohom? Čo by to pre nás znamenalo? Odpovede poskytuje tretia kapitola biblickej knihy Príslovia.

Prejavuj milujúcu láskavosť a pravosť

Kráľ starovekého Izraela, Šalamún, začína tretiu kapitolu knihy Príslovia slovami: „Syn môj, nezabudni na môj zákon a tvoje srdce nech zachováva moje prikázania, pretože ti bude pridaná dĺžka dní a rokov života a pokoj.“ (Príslovia 3:1, 2) Táto otcovská rada v skutočnosti pochádza od Jehovu Boha, lebo Šalamún písal pod božskou inšpiráciou. Radí nám tu, aby sme dodržiavali Božie pripomienky — jeho zákon, čiže učenie, a jeho prikázania — zaznamenané v Biblii. Ak to robíme, bude nám „pridaná dĺžka dní a rokov života a pokoj“. Áno, už dnes sa môžeme tešiť z pokojného života a môžeme sa vyhnúť činnostiam, ktoré by nás mohli vystaviť nebezpečenstvu predčasnej smrti, ktorá často postihuje zločincov. Navyše sa môžeme radovať z nádeje na nekonečný život v pokojnom novom svete. — Príslovia 1:24–31; 2:21, 22.

Šalamún ďalej hovorí: „Nech ťa neopustí milujúca láskavosť a pravosť. Uviaž si ich okolo hrdla. Napíš si ich na tabuľku svojho srdca, a tak nájdi priazeň a dobré pochopenie v očiach Boha i pozemského človeka.“ — Príslovia 3:3, 4.

Slová „milujúca láskavosť“ sa niekedy z pôvodného jazyka prekladajú ako „lojálna láska“ a zahŕňajú vernosť, solidaritu a lojálnosť. Sme odhodlaní držať sa Jehovu, nech sa deje čokoľvek? Prejavujeme milujúcu láskavosť v našom vzťahu so spolukresťanmi? Pracujeme na tom, aby sme si boli blízki? Zachovávame si ‚na jazyku zákon milujúcej láskavosti‘ v každodennom kontakte s nimi i za náročných okolností? — Príslovia 31:26.

Jehova je „pripravený odpúšťať“, lebo je hojný v milujúcej láskavosti. (Žalm 86:5) Ak sme prejavili pokánie z minulých hriechov a teraz vyrovnávame chodníky svojim nohám, máme uistenie, že prídu „časy osvieženia“ od Jehovu. (Skutky 3:19) Nemali by sme napodobňovať nášho Boha tým, že odpúšťame druhým ich priestupky? — Matúš 6:14, 15.

Jehova je ‚Bohom pravdy‘ a od tých, ktorí sa usilujú byť s ním v dôvernom vzťahu, vyžaduje „pravosť“. (Žalm 31:5) Môžeme očakávať, že Jehova bude naším Priateľom, keď vedieme dvojtvárny život — ak sa inak správame v kontakte s kresťanskými  spoločníkmi a inak, keď sme mimo ich dohľadu — ako ‚muži nepravdy‘, ktorí zakrývajú, akými ľuďmi sú? (Žalm 26:4) Aké by to bolo pochabé, lebo „všetko je obnažené a odhalené očiam“ Jehovu! — Hebrejom 4:13.

Milujúcu láskavosť a pravosť by sme si mali vážiť ako neoceniteľný náhrdelník ‚uviazaný okolo hrdla‘, lebo nám pomáhajú ‚nájsť priazeň v očiach Boha i pozemského človeka‘. Tieto vlastnosti musíme nielen navonok prejavovať, ale si ich aj vyryť „na tabuľku svojho srdca“, čím sa stanú najvnútornejšou súčasťou našej osobnosti.

Pestuj si bezvýhradnú dôveru v Jehovu

Múdry kráľ pokračuje: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie. Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.“ — Príslovia 3:5, 6.

Jehova je určite hodný našej úplnej dôvery. Ako Stvoriteľ je „silný v moci“ a je Zdrojom „dynamickej energie“. (Izaiáš 40:26, 29) Je schopný vykonať všetko, čo si predsavzal. Veď samotné jeho meno doslovne znamená „Pôsobí, že sa stane“, a to nás uisťuje o jeho schopnosti splniť všetko, čo sľúbil! V skutočnosti je samotným zosobnením pravdy, lebo „je nemožné, aby Boh luhal“. (Hebrejom 6:18) Jeho dominantnou vlastnosťou je láska. (1. Jána 4:8) Je „spravodlivý na všetkých svojich cestách a verne oddaný vo všetkých dielach“. (Žalm 145:17) Komu môžeme dôverovať, ak nie Bohu? Aby sme si vypestovali v neho dôveru, samozrejme, potrebujeme ‚okúsiť a vidieť, že Jehova je dobrý‘, a to tak, že to, čo sa učíme z Biblie, uplatňujeme v našom osobnom živote a uvažujeme o dobrých výsledkoch, ku ktorým to viedlo. — Žalm 34:8.

Ako si môžeme ‚všímať Jehovu na všetkých svojich cestách‘? Inšpirovaný žalmista hovorí: „Istotne budem rozjímať o celej tvojej činnosti a zaoberať sa tvojím počínaním.“ ​(Žalm 77:12) Keďže je Boh neviditeľný, pri pestovaní dôverného vzťahu s ním je nevyhnutné rozjímať o jeho významných skutkoch a o jeho zaobchádzaní s jeho ľudom.

Modlitba je tiež dôležitým spôsobom, ktorým si všímame Jehovu. Kráľ Dávid volal k Jehovovi „celý deň“. (Žalm 86:3) Dávid sa často modlil v noci, ako napríklad vtedy, keď utiekol do pustatiny. (Žalm 63:6, 7) ‚Pri každej príležitosti sa v duchu ďalej modlite,‘ nabádal apoštol Pavol. (Efezanom 6:18) Ako často sa modlíme? Máme radosť z osobného vrúcneho rozhovoru s Bohom? Prosíme ho o pomoc, keď sa vyrovnávame s náročnými situáciami? Hľadáme na modlitbách jeho vedenie predtým, než urobíme dôležité rozhodnutie? Jehova má zaľúbenie v našich úprimných modlitbách. A máme istotu, že vypočuje naše modlitby a ‚urovná naše chodníky‘.

Aké pochabé je ‚spoliehať sa na svoje vlastné porozumenie‘ či na porozumenie popredných osobností vo svete, keď môžeme prejavovať úplnú dôveru Jehovovi! „Nebuď múdry vo svojich vlastných očiach,“ hovorí Šalamún. Práve naopak, napomína: „Boj sa Jehovu a odvráť sa od zlého. Nech sa to stane uzdravením tvojmu pupku a osviežením tvojim kostiam.“ ​(Príslovia 3:7, 8) Všetky naše skutky, myšlienky a emócie by mal ovládať zdravý strach pred tým, že by sme sa znepáčili Bohu. Taká posvätná bázeň nám zabraňuje konať to, čo je zlé, a duchovne nás uzdravuje a osviežuje.

Dávaj Jehovovi to najlepšie

Akým ďalším spôsobom sa môžeme priblížiť k Bohu? „Cti Jehovu svojimi hodnotnými vecami a prvým ovocím celého svojho výnosu,“ radí tento kráľ. (Príslovia 3:9) Ctiť Jehovu znamená veľmi si ho vážiť a verejne ho vyvyšovať tým, že sa zúčastňujeme na verejnom oznamovaní jeho mena a toto dielo podporujeme. K hodnotným veciam, ktorými ctíme Jehovu, patria náš čas, talent, sila a hmotné veci. Musí to byť prvé ovocie — to najlepšie,  čo máme. Nemal by spôsob, akým využívame naše vlastné prostriedky, odzrkadľovať odhodlanie ‚hľadať najprv kráľovstvo a Božiu spravodlivosť‘? — Matúš 6:33.

Ak ctíme Jehovu našimi hodnotnými vecami, nezaobíde sa to bez odmeny. „Vtedy budú tvoje sklady zásob plné nadbytku,“ uisťuje Šalamún, „a tvoje lisovacie nádrže budú pretekať novým vínom.“ ​(Príslovia 3:10) Zatiaľ čo samotný duchovný blahobyt nevedie k hmotnému blahobytu, štedré využívanie našich prostriedkov na prinášanie cti Jehovovi prináša bohaté požehnania. Konanie Božej vôle bolo pre Ježiša vzpružujúcim „pokrmom“. (Ján 4:34) Podobne aj nás vzpružuje účasť na diele kázania a robenia učeníkov, ktoré prináša slávu Jehovovi. Ak v tomto diele vytrváme, naše duchovné sklady zásob budú plné nadbytku. Naša radosť — ktorú symbolizuje nové víno — bude prekypovať.

Či nevzhliadame k Jehovovi a nemodlíme sa k nemu o dostatok telesného pokrmu na každý deň? (Matúš 6:11) Všetko, čo máme, v skutočnosti pochádza od nášho milujúceho nebeského Otca. Jehova vyleje ďalšie požehnania v takej miere, v akej my využívame svoje hodnotné veci na jeho chválu. — 1. Korinťanom 4:7.

Prijímaj kázeň od Jehovu

Izraelský kráľ vzal do úvahy dôležitosť kázne pri získavaní dôverného vzťahu s Jehovom, keď nám radí: „Nezavrhuj kázeň od Jehovu, syn môj, a nesprotiv si jeho karhanie, pretože koho Jehova miluje, toho karhá, tak ako otec syna, v ktorom nachádza potešenie.“ — Príslovia 3:11, 12.

Prijímať kázeň však nemusí byť pre nás ľahké. „Žiadne káznenie sa pravdaže v prítomnosti nezdá radostné, ale zarmucujúce,“ napísal apoštol Pavol, „a predsa tým, čo boli ním cvičení, prináša potom pokojné ovocie, spravodlivosť.“ ​(Hebrejom 12:11) Karhanie a kázeň sú nevyhnutnou súčasťou školenia, ktoré nás zbližuje s Bohom. Náprava od Jehovu — či ju dostávame prostredníctvom rodičov, kresťanského zboru, alebo rozjímaním o Písmach na osobnom štúdiu — je vyjadrením jeho lásky k nám. Konáme múdro, ak ju prijímame.

 Pevne sa drž múdrosti a rozlišovacej schopnosti

Ďalej Šalamún zdôrazňuje dôležitosť múdrosti a rozlišovacej schopnosti pri pestovaní blízkeho vzťahu s Bohom. Vyhlasuje: „Šťastný je človek, ktorý našiel múdrosť, a človek, ktorý získava rozlišovaciu schopnosť, lebo mať ju ako zisk je lepšie, než mať ako zisk striebro, a mať ju ako výnos, než mať samotné zlato... Je stromom života pre tých, ktorí ju uchopia, a tí, ktorí ju stále pevne držia, sú nazvaní šťastnými.“ — Príslovia 3:13–18.

Kráľ Šalamún nám pripomína prejavy múdrosti a rozlišovacej schopnosti v Jehovových úžasných stvoriteľských dielach a poznamenáva: „Jehova sám s múdrosťou založil zem. S rozlišovacou schopnosťou dôkladne upevnil nebesia... Syn môj, nech ti nezídu z očí. Ochraňuj si praktickú múdrosť a schopnosť premýšľať, a budú životom pre tvoju dušu a pôvabom pre tvoje hrdlo.“ — Príslovia 3:19–22.

Múdrosť a rozlišovacia schopnosť sú zbožné vlastnosti. Nielenže si ich musíme pestovať, ale sa ich musíme aj pevne držať tak, že nikdy nepoľavíme v usilovnom štúdiu Písiem a v uplatňovaní toho, čo sa učíme. „A tak pôjdeš bezpečne svojou cestou,“ pokračuje Šalamún, „a ani tvoja noha sa o nič neudrie.“ Dodáva: „Kedykoľvek si ľahneš, nepocítiš hrôzu; a určite si ľahneš a tvoj spánok bude príjemný.“ — Príslovia 3:23, 24.

Áno, zatiaľ čo očakávame deň ‚náhleho zničenia‘ Satanovho skazeného sveta, ktorý príde ako zlodej, môžeme bezpečne kráčať a spávať s pokojom mysle. (1. Tesaloničanom 5:2, 3; 1. Jána 5:19) Dokonca aj počas blížiaceho sa veľkého súženia môžeme dôverovať tomuto uisteniu: „Nebudeš sa musieť báť nejakej náhlej desivej veci ani búrky nad zlými, pretože prichádza. Lebo sám Jehova sa istotne preukáže ako tvoja dôvera a určite zachová tvoju nohu pred zajatím.“ — Príslovia 3:25, 26; Matúš 24:21.

Konaj dobro

„Nezadržuj dobro pred tými, ktorým patrí,“ napomína Šalamún, „ak by bolo v moci tvojej ruky to urobiť.“ ​(Príslovia 3:27) Robiť dobro druhým znamená štedro využívať naše prostriedky na ich úžitok a toto robenie dobra má mnoho stránok. Ale či nie je pomoc druhým, aby si vytvorili blízky vzťah s pravým Bohom, tou najlepšou vecou, ktorú môžeme pre nich urobiť v tomto „čase konca“? (Daniel 12:4) Teraz je čas na to, aby sme prejavili horlivosť v kázaní o Kráľovstve a v diele robenia učeníkov. — Matúš 28:19, 20.

Múdry kráľ uvádza aj niektoré skutky, ktorým sa musíme vyhnúť: „Nehovor svojmu blížnemu: ‚Choď, príď zase a zajtra dám,‘ keď máš niečo u seba. Nevymýšľaj si nič zlé proti svojmu blížnemu, keď u teba býva s pocitom bezpečia. Nehádaj sa s človekom bez príčiny, ak ti nespôsobil nič zlé. Nezáviď násilníkovi, ani si nevyvoľ žiadnu z jeho ciest.“ — Príslovia 3:28–31.

Šalamún zhŕňa dôvod na tieto rady slovami: „Lebo kto sa odchyľuje, je niečím odporným Jehovovi, ale On sa dôverne stýka s priamymi. Jehovova kliatba je na dome zlého, ale miestu bývania spravodlivých žehná. Pokiaľ ide o posmievačov, bude sa on sám vysmievať, ale miernym preukáže priazeň. Česť budú vlastniť múdri, ale hlúpi vyvyšujú zneuctenie.“ — Príslovia 3:32–35.

Ak sa máme tešiť z dôverného vzťahu s Jehovom, nesmieme vymýšľať zvrátené a škodlivé plány. (Príslovia 6:16–19) Len ak konáme to, čo je správne v Božích očiach, budeme mať jeho priazeň a požehnanie. Ľudia, ktorí pozorujú naše správanie, ktoré je v súlade s božskou múdrosťou, nám možno prejavia česť, o ktorú sme sa ani neusilovali. Odmietnime preto zvrátené spôsoby tohto skazeného a násilníckeho sveta. Usilujme sa žiť v priamosti a pestujme si dôverný vzťah s Jehovom!

[Obrázky na strane 25]

„Cti Jehovu svojimi hodnotnými vecami“