1. K čomu to vedie, keď ľudia medzi sebou súperia?

 MNOHÝCH ľudí v tomto svete ovládajú sebecké pohnútky a pozerajú sa na druhých ako na súperov. Niektorí podnikatelia sa uchyľujú k nekalým praktikám, aby predbehli konkurenciu. Stáva sa, že športovci úmyselne zrania protihráča, aby ho vyradili z hry a mohli vyhrať oni. Študenti, ktorí sa chcú dostať na prestížnu univerzitu, často podvádzajú na prijímacích skúškach. Kresťania vedia, že takéto správanie je nesprávne a patrí ku „skutkom tela“. (Gal. 5:19–21) Ale mohlo by sa stať, že niektorí Jehovovi služobníci by nevedomky provokovali bratov a sestry k súpereniu? To je dôležitá otázka, lebo súperenie môže oslabovať jednotu nášho bratstva.

 2. Čo budeme rozoberať v tomto článku?

² V tomto článku budeme hovoriť o negatívnych vlastnostiach, ktoré by mohli viesť k tomu, že by sme súperili s našimi bratmi. Povieme si aj o niektorých biblických postavách, ktoré sa nedali vyprovokovať k súpereniu. Ale najprv sa zamyslime nad tým, ako môžeme preskúmať svoje pohnútky.

 3. Aké otázky by sme si mali z času na čas položiť?

³ Z času na čas je dobré preskúmať svoje pohnútky. Môžeme si položiť otázky: Porovnávam sa s druhými? Som so sebou spokojný len vtedy, keď dospejem k záveru,  že som lepší ako druhí? Poháňa ma túžba byť vo všetkom najlepší alebo aspoň lepší ako niektorý brat alebo sestra? Alebo je mojou jedinou pohnútkou čo najlepšie slúžiť Jehovovi? Prečo by sme si mali klásť takéto otázky? Pozrime sa, čo o tom hovorí Božie Slovo.

 4. Prečo by sme sa nemali s druhými porovnávať? (Galaťanom 6:3, 4)

⁴ V Biblii sa píše, že sa nemáme porovnávať s druhými. (Prečítajte Galaťanom 6:3, 4.) Prečo je nesprávne sa s niekým porovnávať? Keby sme si mysleli, že sme lepší ako náš brat, mohli by sme spyšnieť. A na druhej strane, keby sme si mysleli, že sme horší ako on, mohlo by nás to skľučovať. Ani v jednom prípade by sme na seba nemali „triezvy pohľad“. (Rim. 12:3) Sestra, ktorá sa volá Katerina b a žije v Grécku, hovorí: „Často som sa porovnávala so sestrami, ktoré boli krajšie, v službe sa im darilo lepšie a vedeli sa s druhými ľahšie spriateliť. A potom som sa cítila úplne nemožná a neschopná.“ Nezabúdajme, že Jehova nás k sebe nepritiahol pre našu krásu, výrečnosť alebo obľúbenosť, ale preto, lebo ho chceme milovať a počúvať jeho Syna. (Ján 6:44; 1. Kor. 1:26–31)

 5. Čo sa učíš od brata Hjuna?

⁵ Môžeme si položiť aj ďalšiu otázku: Som známy ako človek, ktorý prispieva k pokoju, alebo mám s druhými často nezhody? To bol aj prípad brata Hjuna z Južnej Kórey. Istý čas sa na bratov, ktorí mali v zbore zodpovedné úlohy, pozeral ako na svojich súperov. Hovorí: „Bol som k týmto bratom kritický a často som nesúhlasil s tým, čo povedali.“ K čomu to viedlo? Hjun priznáva: „Takýmto postojom som v zbore spôsoboval nejednotu.“ Niektorí z jeho priateľov mu pomohli uvedomiť si, aký má problém. Hjun zmenil svoj postoj a dnes je z neho dobrý starší. Ak zistíme, že máme sklon skôr súperiť ako vytvárať pokoj, musíme s tým rýchlo niečo urobiť.

 6. Aké nežiaduce vlastnosti spomenuté v Galaťanom 5:26 môžu viesť k súpereniu?

⁶ Prečítajte Galaťanom 5:26. Aké nežiaduce vlastnosti môžu viesť k súpereniu? Jednou z nich je namyslenosť. Namyslený človek je pyšný a sebecký. Ďalšou zlou vlastnosťou je závisť. Závistlivý človek nielenže chce mať to, čo má niekto druhý, ale chce ho o to aj pripraviť. Závisť je teda určitou formou nenávisti. Preto by sme si na tieto zlé vlastnosti mali dávať veľký pozor!

 7. Čím môžeme znázorniť škody, ktoré môže napáchať namyslenosť a závisť?

⁷ Namyslenosť a závisť by sme mohli prirovnať k nečistotám v leteckom palive. Lietadlo možno dokáže vzlietnuť a preletieť určitú vzdialenosť, ale nečistoty upchajú palivové potrubie, takže motory stratia ťah a lietadlo sa tesne pred pristátím zrúti. Podobne niekto môže slúžiť Jehovovi nejaký čas, ale ak ho ovládne namyslenosť a závisť, skôr či neskôr zažije pád. (Prísl. 16:18) Prestane slúžiť Jehovovi a ublíži sebe aj  druhým. Ako sa môžeme chrániť pred namyslenosťou a závisťou?

 8. Ako môžeme bojovať proti namyslenosti?

⁸ Proti namyslenosti môžeme bojovať tak, že uplatníme radu, ktorú dal apoštol Pavol Filipanom: „Nič nerobte z povýšenectva a ctižiadosti, ale pokorne sa pozerajte na druhých ako na takých, ktorí vás prevyšujú.“ (Fil. 2:3) Keď sa na druhých pozeráme ako na takých, ktorí nás prevyšujú, nebudeme súperiť s tými, ktorí sú v niečom lepší ako my. Práve naopak, budeme sa tešiť, že sa im darí. Zvlášť to platí, keď svoje schopnosti a nadanie používajú v službe Jehovovi a na jeho chválu. A platí to aj naopak. Keď takíto nadaní bratia a sestry uplatňujú Pavlovu radu, zameriavajú sa na vlastnosti, ktoré si cenia oni na nás. Tak budeme všetci prispievať v zbore k pokoju a jednote.

 9. Ako môžeme potláčať sklon k závisti?

⁹ Sklon k závisti môžeme potláčať tak, že si uvedomujeme svoje obmedzenia. Ak sme pokorní a skromní, nebudeme sa snažiť dokázať, že sme nadanejší a schopnejší než druhí. Zameriame sa na to, čo sa môžeme naučiť od tých, ktorí sú lepší ako my. Napríklad brat v zbore máva vynikajúce verejné prednášky. Môžeme sa ho spýtať, ako si ich pripravuje. Od sestry, ktorá je dobrá kuchárka, si môžeme vypýtať tipy, aby sme sa vo varení zlepšili. A ak si mladý kresťan nevie nájsť kamarátov, môže sa poradiť s niekým, komu sa v tom darí. Tak sa môžeme v niečom zlepšiť a vyhnúť sa závisti.

10. Do akej nepríjemnej situácie sa dostal Gedeon?

¹⁰ Pouvažujme o tom, čo sa odohralo medzi Gedeonom, ktorý bol z kmeňa Manašše, a mužmi z kmeňa Efraim. Gedeon a jeho 300 mužov dosiahli s Jehovovou pomocou pozoruhodné víťazstvo,  po ktorom mohli ľahko spyšnieť. Potom za Gedeonom prišli efraimskí muži. Neprišli preto, aby ho pochválili, ale aby mu vyčítali, že ich hneď na začiatku nezavolal, keď išiel bojovať proti Božím nepriateľom. Zdá sa, že ich k tomu viedla urazená hrdosť. Tak veľmi chceli brániť česť svojho kmeňa, že zabudli na to, čo je naozaj dôležité – že Gedeon priniesol česť Jehovovmu menu a ochránil Boží ľud. (Sud. 8:1)

11. Ako sa Gedeon zachoval k efraimským mužom?

¹¹ Gedeon pokorne povedal efraimským mužom: „Čo som dokázal v porovnaní s vami?“ Potom uviedol konkrétny príklad, ako ich Jehova požehnal. Vďaka tomu sa títo muži upokojili. (Sud. 8:2, 3) Gedeon sa ochotne pokoril, aby zachoval pokoj v Božom ľude.

12. Čo sa učíme z reakcie Efraimovcov a z reakcie Gedeona?

¹² Čo sa učíme z tejto správy? Z reakcie Efraimovcov sa učíme, že by sme mali v prvom rade prinášať česť Jehovovi, a nie brániť svoju vlastnú česť. Gedeon je príkladom pre hlavy rodín a pre zborových starších. Ak sa na nás niekto nahnevá za to, čo sme urobili, skúsme sa na to pozrieť z jeho strany. Môžeme ho tiež pochváliť za to, čo robí dobre. To si od nás bude vyžadovať pokoru, najmä ak sa ten človek zjavne mýli. Ale pokoj je oveľa dôležitejší ako dokázať svoju pravdu.

13. V akej náročnej situácii bola Anna a ako ju zvládla?

¹³ Zamyslime sa aj nad príkladom Anny. Bola vydatá za Lévitu, ktorý sa volal Elkána a ktorý ju veľmi miloval. Ale Elkána mal aj druhú manželku, Peninnu. Annu miloval viac ako Peninnu. No „Peninna mala deti, ale Anna nie“. Preto sa jej Peninna „vysmievala a ponižovala ju“. Ako sa Anna cítila? Bola nešťastná, „plakala a nejedla“. (1. Sam. 1:2, 6, 7) Biblia však nehovorí, že by sa to Anna pokúšala Peninne nejako vrátiť. Vyliala si srdce pred Jehovom a dôverovala mu, že jej pomôže. Zmenila nakoniec Peninna svoje správanie? To nevieme. Ale vieme, že Anna znovu nadobudla vnútorný pokoj. Už sa netrápila a „smútok z jej tváre sa vytratil“. (1. Sam. 1:10, 18)

14. Čo sa učíme od Anny?

¹⁴ V čom je pre nás Anna príkladom? Ak sa s tebou niekto pokúša súperiť, je na tebe, čo s tým urobíš. Ty s ním nemusíš súperiť. Neodplácaj zlé zlým, ale  pokús sa obnoviť pokoj medzi vami. (Rim. 12:17–21) Ak na to ten druhý nereaguje, udržíš si aspoň vnútorný pokoj.

15. Čo mali Apollo a Pavol spoločné?

¹⁵ A nakoniec pouvažujme o príklade dvoch kresťanov, učeníka Apolla a apoštola Pavla. Obaja veľmi dobre poznali Písmo. Boli vynikajúcimi učiteľmi a medzi bratmi boli dobre známi. A obaja sa zaslúžili o to, že mnohí ľudia sa stali Kristovými učeníkmi. Ale ani jeden z nich nepovažoval toho druhého za súpera.

16. Akým človekom bol Apollo?

¹⁶ Apollo pochádzal z Alexandrie, ktorá bola v prvom storočí považovaná za centrum vzdelanosti. Podľa všetkého to bol nadaný rečník a „dobre poznal Písmo“. (Sk. 18:24) Keď bol v Korinte, niektorí v zbore dávali najavo, že ho uprednostňujú pred inými bratmi, napríklad pred Pavlom. (1. Kor. 1:12, 13) Prispel Apollo k tomuto rozdeleniu? To si nevieme predstaviť. Veď nejaký čas po tom, ako z Korintu odišiel, ho Pavol prosil, aby sa tam vrátil. (1. Kor. 16:12) To by Pavol nikdy neurobil, keby mal pocit, že Apollo nejako rozdeľuje zbor. Je zjavné, že Apollo používal svoje schopnosti správne – aby oznamoval dobrú správu a posilňoval bratov. A môžeme si byť istí aj tým, že bol pokorný. Napríklad nikde v Biblii sa nepíše, že by sa urazil, keď mu Akvila a Priscilla „presnejšie vysvetlili Božiu cestu“. (Sk. 18:24–28)

17. Ako Pavol podporoval pokoj?

¹⁷ Apoštol Pavol vedel, akú dobrú  prácu robí Apollo. Ale nebál sa, že ho Apollo zatieni. Z toho, akú radu dal zboru v Korinte, vidno, že bol pokorný, skromný a rozumný. Pavlovi nelichotila priazeň tých, čo v zbore hovorili: „Ja patrím k Pavlovi.“ Všetku pozornosť upriamoval na Jehovu a Ježiša Krista. (1. Kor. 3:3–6)

18. Čo sa učíme z príkladu Apolla a Pavla? (1. Korinťanom 4:6, 7)

¹⁸ Čo sa učíme z príkladu Apolla a Pavla? Možno horlivo slúžime Jehovovi a mnohým ľuďom sme už pomohli dospieť ku krstu. Ale uznávame, že to všetko sme dosiahli len vďaka Jehovovmu požehnaniu. Od Apolla a Pavla sa učíme aj ďalšiu vec. Čím väčšiu zodpovednosť v Božej organizácii máme, tým viac môžeme urobiť pre pokoj v zbore. Sme veľmi radi, keď vymenovaní bratia zakladajú svoje rady na Božom Slove a nezameriavajú pozornosť na seba, ale na náš vzor, Ježiša Krista, a tým podporujú pokoj a jednotu. (Prečítajte 1. Korinťanom 4:6, 7.)

19. Čo môže robiť každý z nás? (Pozri aj rámček „ Vyhýbajme sa súpereniu“.)

¹⁹ Každému z nás dal Boh nejaký dar – nejaké schopnosti alebo nadanie –, ktorým si môžeme navzájom slúžiť. (1. Petra 4:10) Možno si myslíme, že to, čo robíme, nie je nič veľké. Ale malé skutky, ktorými podporujeme jednotu, sú ako malé stehy, ktoré držia odev pohromade. Snažme sa zo všetkých síl zbaviť aj tých najmenších prejavov súperenia. A robme, čo môžeme, aby sme v zbore prispievali k pokoju a jednote. (Ef. 4:3)