1. Akou formou môžeme dostávať rady a prečo by sme ich mali poslúchať?

 KAŽDÝ z nás občas potrebuje radu. Niekedy si ju sami vypýtame od niekoho, koho si vážime. Inokedy za nami možno príde brat, ktorému na nás záleží, a upozorní nás na to, že sa vydávame „nesprávnym smerom“, čo by sme neskôr mohli ľutovať. (Gal. 6:1) Alebo keď urobíme vážnu chybu, radu môžeme dostať vo forme naprávania. Bez ohľadu na to, akým spôsobom radu dostaneme, mali by sme ju poslúchnuť. Prinesie nám to veľa dobrého a dokonca nám to môže zachrániť život. (Prísl. 6:23)

2. Prečo by sme si podľa Prísloví 12:15 mali dať poradiť?

² V záhlavnom texte sme nabádaní: „Pozorne počúvaj slová múdrych.“ (Prísl. 22:17) Žiaden človek nevie všetko. Vždy je niekto, kto vie viac ako my alebo je skúsenejší ako my. (Prečítajte Príslovia 12:15.) Teda keď si dáme poradiť, je to znak toho, že sme pokorní. Vidno z toho, že si uvedomujeme svoje nedostatky a potrebujeme pomoc, aby sme duchovne rástli. Múdry kráľ Šalamún vedený svätým duchom napísal: „Vďaka mnohým radcom sa [plány] vydaria.“ (Prísl. 15:22)

3. Akými dvoma spôsobmi môžeme dostať radu?

³ Radu môžeme dostať priamo alebo nepriamo. Možno si čítame Bibliu alebo niektorú našu publikáciu a narazíme na niečo, čo nás podnieti zamyslieť sa nad svojím životom a urobiť určité zmeny. (Hebr. 4:12) Tomu hovoríme nepriama rada. A čo je priama rada? Napríklad keď nám zborový starší alebo iný duchovne zrelý kresťan na základe Biblie poukáže na niečo, v čom by sme sa mali  zlepšiť. Ak nás má niekto natoľko rád, že nám dá radu, mali by sme byť za ňu vďační, vypočuť si ju a vziať si ju k srdcu.

4. Ako by sme podľa Kazateľa 7:9 nemali reagovať, keď dostaneme radu?

⁴ Prijať priamu radu nemusí byť vôbec ľahké. Možno sa dokonca urazíme. Prečo? Obyčajne nemáme problém pripustiť, že sme nedokonalí. Ale keď nás niekto upozorní na nejakú konkrétnu chybu, môže byť pre nás ťažké uznať, že má pravdu. (Prečítajte Kazateľa 7:9.) Možno sa začneme obhajovať, spochybňovať pohnútku toho, kto nám radu dal, alebo mu vyčítať spôsob, ako nám to povedal. Mohli by sme ho dokonca kritizovať za jeho vlastné chyby a hovoriť si: Čo mi má tento radiť! Nech sa pozrie na seba! A ak sa nám rada, ktorú dostaneme, nepáči, mohli by sme ju ignorovať alebo hľadať niekoho iného, kto nám povie to, čo chceme počuť.

5. O čom budeme hovoriť v tomto článku?

⁵ V tomto článku budeme hovoriť o dvoch mužoch z biblických čias, ktorí neposlúchli radu, ale aj o ľuďoch, ktorí si dali poradiť. Povieme si tiež, čo nám pomôže prijať radu a čo dobré nám to prinesie.

6. Čo sa učíme z toho, ako kráľ Rechoboám zareagoval na radu?

⁶ Pouvažujme o Rechoboámovi. Keď sa stal izraelským kráľom, jeho poddaní za ním prišli s jednou žiadosťou. Prosili ho, aby im uľahčil ťažké jarmo, ktoré na nich položil jeho otec Šalamún. Rechoboám urobil dobre, keď sa najprv išiel poradiť so staršími mužmi v Izraeli. Tí mu povedali, že ak ľudu vyhovie, budú mu verne slúžiť. (1. Kráľ. 12:3–7) Rechoboámovi sa to zjavne nepáčilo, a tak sa išiel poradiť s mužmi, s ktorými vyrastal. Títo muži mali okolo 40 rokov, takže už mali určité životné skúsenosti. (2. Kron. 12:13) Ale v tomto prípade poradili Rechoboámovi zle. Povedali mu, aby ľudu priťažil. (1. Kráľ. 12:8–11) Teda Rechoboám dostal dve protichodné rady. Mohol poprosiť Jehovu, aby mu pomohol správne sa rozhodnúť. Ale on poslúchol mladších mužov, lebo ich rada sa mu páčila viac. Pre Rechoboáma, ako aj pre celý Izrael to malo hrozné následky. Podobne aj my môžeme dostať radu, ktorá sa nám nepáči. Ale ak je založená na Božom Slove, mali by sme ju prijať.

7. Čo sa učíme z toho, čo sa stalo kráľovi Uzzijahovi?

⁷ Ani kráľ Uzzijah neposlúchol radu. Vošiel do tej časti Jehovovho chrámu, kam smeli chodiť len kňazi, a chcel páliť kadidlo. Kňazi mu povedali: „Uzzijah, nemáš právo páliť kadidlo Jehovovi! To smú iba kňazi.“ Keby Uzzijah pokorne prijal túto radu a okamžite by odišiel z chrámu, Jehova by mu možno odpustil. Ale on „sa veľmi rozhneval“. Prečo tak zareagoval? Zrejme si myslel, že ako kráľ si môže robiť, čo chce. Ale Jehova to videl inak. Uzzijah konal opovážlivo, preto ho Jehova zasiahol malomocenstvom a „zostal malomocný až do svojej smrti“. (2. Kron. 26:16–21) Čo sa učíme z toho, čo sa stalo Uzzijahovi? Ak neposlúchneme biblickú radu, bez ohľadu na to, kto sme a aké máme úlohy v Jehovovej organizácii, stratíme Jehovovu priazeň.

8. Ako Jób zareagoval, keď dostal radu?

⁸ V Biblii sa píše nielen o varovných príkladoch, o ktorých sme práve hovorili, ale aj o príkladoch ľudí, ktorí si dali poradiť a boli za to odmenení. Jedným z nich je Jób. Miloval Boha a chcel sa mu páčiť, ale nebol dokonalý. Keď bol pod veľkým tlakom, povedal niečo, čo nebolo správne. Preto mu Elíhu a Jehova dali priamu radu. Ako na ňu Jób zareagoval? Pokorne si ju vzal k srdcu. Povedal: „Rozprával som o tom, čomu som nerozumel… Odvolávam svoje slová a kajám sa v prachu a popole.“ Jehova ho za jeho postoj veľmi požehnal. (Jób 42:3–6, 12–17)

9. Aký príklad nám dal Mojžiš v tom, ako by sme mali zareagovať na radu?

⁹ Mojžiš je nám dobrým príkladom v tom, že prijal naprávanie, keď urobil vážnu chybu. Pri jednej príležitosti sa neovládol a nevzdal chválu Jehovovi. Preto prišiel o možnosť vojsť do Zasľúbenej krajiny. (4. Mojž. 20:1–13) Keď Mojžiš prosil Jehovu, aby svoje rozhodnutie ešte prehodnotil, Jehova mu povedal: „Už mi o tom nikdy nehovor!“ (5. Mojž. 3:23–27) Mojžiš nezatrpkol, ale prijal Jehovovo rozhodnutie a Jehova ho naďalej používal, aby viedol izraelský ľud. (5. Mojž. 4:1) Jób aj Mojžiš sú nám krásnym príkladom v tom, ako zareagovať, keď dostaneme radu. Jób sa nevyhováral, ale zmenil svoje uvažovanie. Aj Mojžiš prijal Jehovovu radu, lebo mu naďalej verne slúžil, aj keď prišiel o možnosť vojsť do Zasľúbenej krajiny, po čom tak veľmi túžil.

10. a) Čo dobré to podľa Prísloví 4:10–13 prinesie, keď si rady vezmeme k srdcu? b) Aký pekný postoj k radám prejavili niektorí bratia a sestry?

¹⁰ Prinesie nám to veľa dobrého, keď napodobňujeme príklady takých verných mužov, ako boli Jób a Mojžiš. (Prečítajte Príslovia 4:10–13.) Mnohí bratia a sestry to môžu potvrdiť z vlastnej skúsenosti. Jedným z nich je Emmanuel, ktorý žije v Konžskej demokratickej republike. Povedal: „Zrelí bratia v zbore videli, že na tom nie som duchovne dobre, a snažili sa mi pomôcť. Poslúchol som radu, ktorú mi dali, a vďaka tomu som sa vyhol mnohým problémom.“ * Priekopníčka Megan z Kanady hovorí o radách, ktoré dostala, toto: „Nie vždy to bolo to, čo som chcela počuť, ale potrebovala som to počuť.“ A brat Marko z Chorvátska hovorí: „Prišiel som o určité úlohy v zbore, ale keď to spätne hodnotím, uvedomujem si, že rady, ktoré som dostal, mi veľmi pomohli a ešte viac som si posilnil vzťah k Jehovovi.“

11. Čo povedal brat Klein o prijímaní rád?

¹¹ Ďalší brat, ktorý mal úžitok z toho, že prijal radu, bol Karl Klein, ktorý slúžil ako člen vedúceho zboru. Vo svojom životnom príbehu opísal situáciu, keď ho pokarhal jeho blízky priateľ Joseph Rutherford. Brat Klein priznal, že najprv nereagoval dobre. Povedal: „Keď ma [brat Rutherford] najbližšie stretol, veselo povedal: ‚Buď zdravý, Karl!‘ Ja som sa však cítil urazený, a tak som len niečo zahundral na pozdrav. Odpovedal: ‚Karl, daj si pozor! Diabol ti je za pätami!‘ Rozpačite som odpovedal: ‚Ale to  nič, brat Rutherford.‘ Ale on to vedel lepšie, a preto opakoval svoju výstrahu: ‚Dobre. Len si daj pozor. Diabol ti je za pätami.‘ Mal pravdu! Keď sa hneváme na brata, najmä vtedy, ak povedal dačo, na čo mal… právo, môžeme sa ocitnúť v Diablovej pasci.“ * (Ef. 4:25–27) Brat Klein poslúchol radu brata Rutherforda a naďalej zostali dobrými priateľmi.

12. Ako nám pokora pomôže prijať radu? (Žalm 141:5)

¹² Čo nám pomôže prijímať rady? Musíme byť pokorní a pamätať na to, že sme nedokonalí a niekedy sa správame nerozumne. Ako sme už spomínali, Jób nevidel veci správne. Ale neskôr zmenil svoje uvažovanie a Jehova ho za to požehnal. Prečo? Lebo Jób bol pokorný. Vidno to z toho, že prijal radu, ktorú mu dal Elíhu, aj keď Elíhu bol od neho oveľa mladší. (Jób 32:6, 7) Vďaka pokore aj my ľahšie prijmeme radu, aj keď máme pocit, že tá rada nie je namieste, alebo nám ju dáva niekto oveľa mladší než my. Jeden zborový starší z Kanady povedal: „My sa nevidíme tak, ako nás vidia druhí. Teda ako by sme sa mohli zlepšovať, keby nám nikto neradil?“ Každý z nás sa predsa potrebuje zlepšovať vo zvestovateľskej službe a v prejavovaní ovocia ducha. (Prečítajte Žalm 141:5.)

13. Ako by sme sa mali pozerať na rady?

¹³ Pozeraj sa na radu ako na prejav Božej lásky. Jehova pre nás chce len to najlepšie. (Prísl. 4:20–22) Preto keď nás usmerňuje pomocou svojho Slova, publikácií založených na Biblii alebo duchovne zrelého spolukresťana, robí to preto, lebo nás má rád. V Hebrejom 12:9, 10 sa píše, že „nás vychováva na náš úžitok“.

14. Na čo by sme sa mali zamerať, keď dostaneme radu?

¹⁴ Zameraj sa na obsah, nie na formu. Niekedy môžeme mať pocit, že ten, kto nám radu dal, to neurobil najlepšie. Samozrejme, každý, kto niekomu radí, by sa mal snažiť, aby to bolo pre toho druhého čo najprijateľnejšie. * (Gal. 6:1) A ak niekto radí nám, mali by sme sa zamerať na obsah tej rady, aj keď sa nám možno nepáči spôsob, akým nám bola daná. Môžeme si položiť otázky: Aj keď si myslím, že mi to mohol povedať krajšie, nie je na tom niečo pravdy? Nemohol  by som prehliadnuť chyby toho, kto mi radí, a zamerať sa na to, čo mi radí? Je múdre, keď sa snažíme poučiť z každej rady, ktorú dostaneme. (Prísl. 15:31)

15. Prečo by sme si mali pýtať rady?

¹⁵ Biblia nás povzbudzuje, aby sme sa radili s druhými. V Prísloviach 13:10 sa píše: „Tí, čo sa radia, sú múdri.“ To je pravda. Tí, ktorí si pýtajú rady, robia rýchlejší duchovný pokrok ako tí, ktorí iba čakajú, kým im niekto radu dá. Preto nečakaj na radu, ale sám si ju vypýtaj.

16. V akých situáciách si môžeme vypýtať radu?

¹⁶ Napríklad v akých situáciách by sme mali požiadať spolukresťanov o radu? (1) Sestra poprosí skúsenú zvestovateľku, aby s ňou išla na biblické štúdium, všímala si, ako vyučuje, a potom jej povedala, v čom sa môže zlepšiť. (2) Slobodná sestra si chce kúpiť nohavice, a tak poprosí duchovne zrelú sestru, aby jej úprimne povedala, čo si o nich myslí. (3) Brat má mať svoju prvú verejnú prednášku. Poprosí skúseného rečníka, aby ho dobre počúval a potom mu poradil, v čom by sa mohol zlepšiť. Je dobré, keď si aj brat, ktorý má prednášky už veľa rokov, vypýta spätnú väzbu od skúsených rečníkov a potom si vezme ich radu k srdcu.

17. Čo nám pomôže, aby sme mali úžitok z rád, ktoré dostávame?

¹⁷ Skôr či neskôr každý z nás dostane radu – priamu alebo nepriamu. Keď ju dostaneš, spomeň si na myšlienky z tohto článku. Buď pokorný. Zameraj sa na obsah, nie na formu. A vezmi si k srdcu každú radu, ktorú dostaneš. Nikto sa nenarodí múdry. Ale keď budeme počúvať rady a prijímať usmerňovanie, Jehova nám vo svojom Slove sľubuje, že zmúdrieme. (Prísl. 19:20)