1., 2. Čo si jeden brat uvedomil v súvislosti so svojím duchovným stavom a čo urobil?

 ROBERT sa dal pokrstiť už v tínedžerskom veku, ale pravdu nebral veľmi vážne. Hovorí: „Nikdy som neurobil nič zlé, ale Jehovovi som slúžil len mechanicky. Zdalo sa, že som duchovne silný, chodil som na všetky zhromaždenia a viackrát do roka som slúžil v pomocnej priekopníckej službe. Ale niečo mi chýbalo.“

² Robert si neuvedomoval, v čom je problém, až kým sa neoženil. S manželkou hrávali hry, pri ktorých si dávali rôzne biblické otázky. Jeho manželka bola na tom duchovne dobre a nemala žiadny problém nájsť odpoveď. No Robert sa takmer vždy ocitol v rozpakoch, lebo nevedel odpovedať. Hovorí: „V podstate som nič nevedel. Pomyslel som si: Ak mám byť pre manželku duchovnou hlavou, musím so sebou niečo urobiť.“ A naozaj urobil. Rozpráva: „Študoval som Bibliu, študoval som stále viac a viac a veci mi začali do seba zapadať. Nielenže som sa veľa dozvedel, ale čo je najdôležitejšie, vytvoril som si blízky vzťah k Jehovovi.“

 3. a) Čo sa učíme z Robertovej skúsenosti? b) Aké dôležité otázky budeme skúmať v tomto článku?

³ Z toho, čo zažil Robert, sa môžeme veľa naučiť. Možno do istej miery poznáme Bibliu a pravidelne chodíme na  zhromaždenia a do služby, ale to samo osebe neznamená, že sme duchovnými ľuďmi. Alebo možno sme už dosiahli určité pokroky, ale keď sa dôkladnejšie preskúmame, zistíme, že ešte potrebujeme pracovať na svojej duchovnosti. (Fil. 3:16) Keďže si chceme rozvíjať duchovnosť, v tomto článku sa zamyslíme nad tromi dôležitými otázkami: (1) Ako môžeme zistiť, či sme duchovnými ľuďmi? (2) Ako si môžeme rozvíjať duchovnosť? (3) Ako sa prejaví v našom živote to, že sme duchovne silní?

 4. Komu je určená rada v Efezanom 4:23, 24?

⁴ Keď sme začali slúžiť Jehovovi, veľmi sme sa zmenili v každej oblasti života. A tento proces sa neskončil ani po krste. V Biblii čítame, že sa máme obnovovať „v sile, ktorá podnecuje [našu] myseľ“. (Ef. 4:23, 24) Keďže sme nedokonalí, každý z nás potrebuje na sebe pracovať. Dokonca aj tí, ktorí slúžia Jehovovi už veľa rokov, si musia dávať pozor, aby duchovne nezoslabli. (Fil. 3:12, 13)

 5. Pomocou akých otázok sa môžeme preskúmať?

⁵ Ak si chceme posilniť duchovnosť a udržať si ju, musíme sa poctivo preskúmať. Či sme mladí, alebo starší, mali by sme si položiť otázky: Robím vo svojom živote zmeny, z ktorých vidno, že duchovne rastiem? Podobá sa moja osobnosť Kristovej? Čo prezrádza o mojej duchovnosti to, aký mám postoj k zhromaždeniam a ako sa na nich správam? O čom sa rád rozprávam a čo to prezrádza o mojich túžbach? O čom svedčia moje študijné návyky, moje obliekanie a úprava zovňajšku? Ako reagujem, keď dostanem radu alebo keď som vystavený pokušeniu? Dá sa povedať, že som duchovne dospel a stal sa zrelým kresťanom? (Ef. 4:13) Keď vyhodnotíme svoje odpovede, uvidíme, aký duchovný pokrok sme dosiahli.

 6. Čo občas potrebujeme pri sebaskúmaní?

⁶ Pri sebaskúmaní môžeme občas potrebovať pomoc druhých. Apoštol Pavol vysvetlil, že telesný človek nevidí, že Boh ho neschvaľuje. No duchovný človek pozná nielen Boží názor na veci, ale dokáže rozpoznať aj nesprávne konanie telesného človeka. (1. Kor. 2:14–16; 3:1–3) Keďže starší majú Kristovu myseľ, často vidia už počiatočné varovné príznaky telesného zmýšľania. Prijmeme ich pomoc a uplatníme ich radu? Ak áno, dokážeme, že chceme pracovať na svojej duchovnosti. (Kaz. 7:5, 9)

 7. Prečo nestačí len poznať Bibliu, aby sme sa stali duchovnými ľuďmi?

⁷ Pamätajme, že na to, aby sme sa stali duchovnými ľuďmi, nestačí len poznať Bibliu. Kráľ Šalamún poznal Jehovu veľmi dobre. Jeho výroky sa neskôr stali súčasťou Biblie. Ale na konci svojho života stratil duchovnosť a nezostal verný Jehovovi. (1. Kráľ. 4:29, 30; 11:4–6) Teda čo je ešte potrebné okrem toho, že vieme, čo učí Biblia? Je potrebné, aby sme robili duchovný pokrok. (Kol. 2:6, 7) Ale čo pre to môžeme urobiť?

8., 9. a) Ako si upevníme vieru? b) Čo by malo byť naším cieľom pri štúdiu a rozjímaní? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁸ Pavol povzbudzoval kresťanov v prvom storočí, aby „usilovne speli k zrelosti“. (Hebr. 6:1) Ako sa dnes môžeme riadiť touto radou? Okrem iného je veľmi dôležité preštudovať si knihu „Zachovávajte  sa v Božej láske“. Vďaka tomu sa naučíme uplatňovať biblické zásady vo svojom živote. Ak si si už preštudoval túto knihu, pokračuj v štúdiu ďalších publikácií, aby si si upevnil vieru. (Kol. 1:23) Okrem toho rozjímaj o tom, čo si si prečítal, a pros Jehovu, aby ti to pomohol uplatniť.

⁹ Študovať a rozjímať by si mal s cieľom posilniť si túžbu poslúchať Jehovu a robiť mu radosť. (Žalm 40:8; 119:97) Nauč sa tiež odmietať veci, ktoré by ťa mohli brzdiť v duchovnom raste. (Tít. 2:11, 12)

10. Ako si môžu mladí ľudia posilňovať duchovnosť?

¹⁰ Máš ako mladý človek duchovné ciele? Jeden brat, ktorý slúži v Bételi, sa na krajských zjazdoch rád rozpráva pred programom s uchádzačmi o krst. Býva medzi nimi mnoho mladých. Brat sa ich často pýta na duchovné ciele. Mnohí majú jasnú predstavu, čo by chceli robiť v službe Jehovovi. Chcú začať so službou celým časom alebo slúžiť tam, kde je potrebných viac zvestovateľov. No niektorí mladí sa nad touto otázkou nikdy nezamysleli. Možno si myslia, že nie je potrebné dávať si duchovné ciele. Ak si mladý, polož si otázky: Zúčastňujem sa na duchovných činnostiach len preto, lebo to odo mňa očakávajú rodičia? Posilňujem si vzťah k Jehovovi? Samozrejme, duchovné ciele by nemali mať len mladí. Každý, kto si ich dáva, si rozvíja duchovnosť. (Kaz. 12:1, 13)

11. a) Čo musíme robiť, ak máme duchovne napredovať? b) Akým biblickým príkladom by sme sa mali riadiť?

¹¹ Keď zistíme, v čom sa potrebujeme zlepšiť, mali by sme na sebe usilovne pracovať. Stať sa duchovným človekom je veľmi dôležité. Veď ide o náš život. (Rim. 8:6–8) Ale byť duchovne zrelý neznamená nerobiť chyby. Jehova nám však svojím duchom pomôže, aby sme robili duchovné pokroky. No aj my sami musíme vynakladať úsilie. Brat John Barr, ktorý slúžil ako člen vedúceho zboru, raz vysvetľoval Lukáša 13:24 a povedal: „Mnohým sa nedarí vojsť úzkymi dverami, lebo sa dostatočne nenamáhajú.“ Musíme byť ako Jakob, ktorý vytrvalo zápasil s anjelom, až kým ho nepožehnal. (1. Mojž. 32:26–28) Hoci štúdium Biblie môže byť príjemné, nemali by sme očakávať, že Bibliu budeme môcť čítať ako román, ktorý bol napísaný len pre zábavu. Musíme sa namáhať, aby sme v nej našli poklady, ktoré nás duchovne obohatia.

12., 13. a) Čo nám pomôže, aby sme uvažovali podobne ako Kristus? b) Čo sa učíme z príkladu a rady apoštola Petra? c) Ako môžeš duchovne napredovať? (Pozri rámček „ Ako môžeš duchovne napredovať“.)

¹² Pri rozvíjaní duchovnosti môžeme počítať s pomocou svätého ducha, ktorý má moc premieňať našu myseľ. Vďaka tomuto duchu sa postupne naučíme uvažovať ako Kristus. (Rim. 15:5) Okrem toho nám svätý duch pomôže vytláčať z našej mysle telesné žiadosti a rozvíjať si vlastnosti, ktoré sa páčia Bohu. (Gal. 5:16, 22, 23) Keď zápasíme v mysli s hmotárstvom alebo s telesnými žiadosťami, nemali by sme sa vzdať. Prosme Jehovu o svätého ducha, lebo s jeho pomocou sa dokážeme v mysli zameriavať na správne veci. (Luk. 11:13) Spomeňme si na apoštola Petra. Viackrát v živote zareagoval ako telesný človek. (Mat. 16:22, 23; Luk. 22:34, 54–62; Gal. 2:11–14) Ale nevzdal sa. S Jehovovou pomocou sa časom  naučil uvažovať ako Kristus. A nám sa môže podariť to isté.

¹³ Peter neskôr vymenoval niekoľko vlastností, na ktorých by sme mali pracovať. (Prečítajte 2. Petra 1:5–8.) Mali by sme vynakladať „celé svoje vážne úsilie“ a rozvíjať si sebaovládanie, vytrvalosť, bratskú náklonnosť a ďalšie dobré vlastnosti. Jehova nám pomôže, aby každý z nás duchovne napredoval. Dennodenne si môžeš klásť otázku: Na čom dnes budem pracovať, aby som dosiahol duchovný pokrok?

14. Ako dáme v každodennom živote najavo, že sme duchovní ľudia?

¹⁴ Keď si osvojíme „Kristovu myseľ“, bude to mať vplyv na naše správanie v práci a v škole a na našu reč. Aj z rozhodnutí, ktoré robíme v každodennom živote, bude vidno, že sa snažíme napodobňovať Krista. Ako duchovní ľudia nedovolíme, aby niečo ohrozilo náš vzťah k nášmu nebeskému Otcovi. Keď sa v pokušení snažíme prejavovať postoj, aký mal Kristus, dokážeme mu odolať. Skôr ako urobíme nejaké rozhodnutie, mali by sme sa zamyslieť nad týmito otázkami: Ktoré biblické zásady môžem uplatniť v tejto situácii? Čo by na mojom mieste urobil Kristus? Akým rozhodnutím urobím radosť Jehovovi? Naším cieľom je naučiť sa uvažovať týmto spôsobom. Preto sa teraz pozrime na niektoré situácie, s ktorými sa bežne stretávame. Pri každej si uvedieme biblickú zásadu, ktorú by sme mali vziať do úvahy, aby sme sa rozhodli múdro.

15., 16. Ako môžeme dokázať, že máme Kristovu myseľ a) pri výbere manželského partnera? b) pri výbere priateľov?

¹⁵ Výber manželského partnera. Biblickú zásadu, ktorá sa vzťahuje na túto situáciu, nájdeme v 2. Korinťanom 6:14, 15. (Prečítajte.) Z Pavlových slov jasne vyplýva, že duchovný človek nemôže byť v úplnom súlade s telesným človekom. Ako môžeme uplatniť túto zásadu pri výbere manželského partnera?

¹⁶ Výber priateľov. V tejto súvislosti si všimnime biblickú zásadu v 1. Korinťanom 15:33. (Prečítajte.) Duchovný človek sa nebude priateliť s nikým, kto by mohol oslabiť jeho duchovnosť. Zamysli sa, ako môžeš uplatniť túto zásadu. Napríklad ako sa uvedená zásada týka sociálnych sietí? Alebo ako sa ňou môžeš riadiť, keď sa rozhoduješ, či sa zapojíš do online hry s neznámymi ľuďmi?

17. – 19. Ako ti duchovné zmýšľanie pomôže a) vyhýbať sa „mŕtvym skutkom“? b) dávať si hodnotné ciele? c) riešiť nezhody?

¹⁷ Činnosti, ktoré bránia duchovnému rastu. Pavol adresoval spolukresťanom varovanie, ktoré nachádzame v Hebrejom 6:1. (Prečítajte.) Čo sú „mŕtve skutky“, ktorým by sme sa mali vyhýbať? Je to akákoľvek činnosť, ktorá je duchovne mŕtva, márna a zbytočná. S pomocou tejto zásady môžeme nájsť  odpovede napríklad na tieto otázky: Bude to pre mňa po duchovnej stránke prínosom, keď sa zapojím do tejto činnosti? Mal by som prijať túto ponuku, aby som zarobil veľa peňazí? Prečo by som sa nemal angažovať vo svetských reformných hnutiach?

¹⁸ Duchovné ciele. Jasnú radu, aké ciele by sme si mali dávať, nájdeme v Ježišovej Kázni na vrchu. (Mat. 6:33) Duchovný človek sa usiluje o duchovné ciele. Vďaka tejto zásade sa dokážeme správne rozhodnúť, keď budeme stáť pred otázkami ako napríklad: Mal by som sa usilovať o vysokoškolské vzdelanie? Mal by som prijať túto pracovnú ponuku?

¹⁹ Nezhody. Ako môžeme pri riešení nezhôd uplatniť radu, ktorú dal Pavol spolukresťanom v Ríme? (Rim. 12:18) Keďže sme nasledovníkmi Krista, snažíme sa „zachovávať pokoj so všetkými ľuďmi“. Ako reagujeme, keď sa s niekým nezhodneme? Je pre nás ťažké ustúpiť alebo sme známi ako ľudia, ktorí „pôsobia pokoj“? (Jak. 3:18)

20. Prečo chceš pracovať na svojej duchovnosti?

²⁰ To bolo len niekoľko príkladov, na ktorých sme si ukázali, že keď premýšľame o biblických zásadách a uplatňujeme ich pri rozhodovaní, dá sa o nás povedať, že sme duchovní ľudia. Ak si zachovávame duchovné zmýšľanie, sme spokojnejší a šťastnejší. Robert, ktorého sme spomínali v úvode článku, hovorí: „Keď som si vytvoril blízky vzťah k Jehovovi, stal som sa lepším manželom a otcom. Teraz som spokojný a šťastný.“ Aj my môžeme zažiť niečo podobné, ak budeme považovať rozvíjanie duchovnosti za svoju prioritu. Vďaka tomu, že sa staneme duchovnými ľuďmi, sa môžeme už dnes tešiť zo šťastného života a v budúcnosti zo „skutočného života“. (1. Tim. 6:19)