1. Prečo je vhodné, že Ježiš prirovnal svojich nasledovníkov k ovciam?

JEŽIŠ povedal, že k svojim nasledovníkom má taký blízky vzťah, aký má pastier k svojim ovečkám. (Ján 10:14) To je vhodné prirovnanie, lebo ovce poznajú svojho pastiera a reagujú na jeho hlas. Jeden turista, ktorý to videl na vlastné oči, napísal: „Chceli sme nafilmovať niekoľko oviec a pokúšali sme sa ich privolať bližšie. Ale neprišli k nám, lebo nepoznali náš hlas. Potom sa objavil mladý pastierik. Len čo ich zavolal, pohli sa k nemu.“

2., 3. a) Ako Ježišovi nasledovníci počúvajú jeho hlas? b) Čo si rozoberieme v tomto a nasledujúcom článku?

² Rozprávanie tohto turistu nám pripomína, čo Ježiš povedal o svojich ovciach, čiže o svojich učeníkoch. Povedal: „Budú počúvať môj hlas.“ (Ján 10:16) Ale Ježiš je v nebi. Ako ho môžeme počúvať? Hlas svojho Pána počúvame hlavne tak, že sa vo svojom živote riadime tým, čo učil. (Mat. 7:24, 25)

³ V tomto a nasledujúcom článku si rozoberieme niektoré rady dobrého pastiera. Ako uvidíme, Ježiš nás učil, že niektoré veci nemáme robiť a iné máme robiť. V tomto článku budeme uvažovať o dvoch veciach, ktoré nemáme robiť.

4. Čo nám podľa Lukáša 12:29 môže robiť starosti?

⁴ Prečítajte Lukáša 12:29. Ježiš nabádal svojich nasledovníkov, aby neboli ustarostení o veci, ktoré sú potrebné pre život. Vieme, že Ježišove rady sú vždy múdre  a správne. Chceme sa nimi riadiť. Ale niekedy to nejde tak ľahko. Prečo?

5. Prečo si niektorí robia starosti, ako si zabezpečia základné veci potrebné pre život?

 ⁵ Niektorí si robia starosti, ako si zabezpečia jedlo, oblečenie a bývanie. Možno žijú v krajine, kde je zlá ekonomická situácia. A tak zarobiť dostatok peňazí, aby sa postarali o rodinu, môže byť náročné. Alebo živiteľ rodiny zomrel, takže rodina teraz nemá z čoho žiť. Niektorí prišli o prácu a príjem pre pandémiu koronavírusu. (Kaz. 9:11) Ako sa môžeme riadiť Ježišovou radou „nebuďte ustarostení“, ak sme v takejto alebo podobnej situácii?

6. Opíš, čo sa raz stalo apoštolovi Petrovi.

⁶ Raz sa apoštol Peter a ďalší apoštoli plavili v člne po Galilejskom mori, keď sa strhla búrka. Zrazu uvideli Ježiša, ako k nim kráča po hladine mora. Peter povedal: „Pane, ak si to ty, prikáž mi, aby som prišiel k tebe po vode.“ Ježiš mu povedal: „Poď.“ A tak Peter „vystúpil z člna a kráčal po vode k Ježišovi“. Čo sa stalo potom? Keď sa Peter „pozrel na búrku, zľakol sa a začal klesať. ‚Pane, zachráň ma!‘ vykríkol.“ Ježiš vystrel ruku a zachránil ho. Všimnime si, že Peter dokázal kráčať po rozbúrenom mori, kým sa pozeral na Ježiša. Ale keď sa pozrel na búrku, premohol ho strach a pochybnosti a začal sa ponárať. (Mat. 14:24–31)

7. Čo sa môžeme naučiť z toho, čo zažil Peter?

⁷ Z toho, čo sa stalo Petrovi, sa môžeme naučiť niečo cenné. Keď vystúpil z člna a začal kráčať po mori, nepočítal  s tým, že niečo odvedie jeho pozornosť a začne sa topiť. Chcel dôjsť po mori až k svojmu Pánovi. Ale nezostal zameraný na tento cieľ. Samozrejme, my nemôžeme chodiť po vode, ale všetci potrebujeme vieru, aby sme dokázali zvládnuť svoje problémy. Ak stratíme zo zreteľa Jehovu a jeho sľuby, začneme sa duchovne topiť. Nech sa do nášho života priženie akákoľvek obrazná búrka, musíme zostať zameraní na Jehovu a na to, že nám dokáže pomôcť. Čo nám v tom pomôže?

8. Čo nám pomôže, aby sme si nerobili prílišné starosti o hmotné potreby?

⁸ Urobíme len dobre, ak nahradíme starosti dôverou. Nezabúdajme, že náš láskavý Otec, Jehova, nám sľubuje, že ak dáme duchovné veci na prvé miesto, postará sa o naše hmotné potreby. (Mat. 6:32, 33) Svoj sľub vždy dodržal. (5. Mojž. 8:4, 15, 16; Žalm 37:25) Ak sa Jehova stará o vtáky a kvety, určite si nemusíme robiť starosti, či budeme mať čo jesť alebo čo si obliecť. (Mat. 6:26–30; Fil. 4:6, 7) Tak ako sa rodičia starajú o svoje deti, lebo ich milujú, aj náš nebeský Otec sa stará o to, čo jeho služobníci potrebujú, lebo ich miluje. Môžeme si byť absolútne istí, že Jehova nás neopustí!

9. Čo sa učíme z toho, čo zažili jedni manželia?

⁹ Uveďme si príklad, z ktorého vidno, že Jehova sa dokáže postarať o naše hmotné potreby. Jedni manželia, ktorí slúžia celým časom, išli svojím starým autom vyše hodiny do utečeneckého tábora, aby vzali niekoľko sestier na zhromaždenie. Brat rozpráva: „Po zhromaždení sme pozvali sestry na jedlo, ale potom sme si uvedomili, že im nemáme čo ponúknuť.“ Ako to dopadlo? Brat pokračuje: „Keď sme prišli domov, pred našimi dverami stáli dve veľké nákupné tašky plné jedla. Nevedeli sme, kto ich tam nechal. Jehova sa o nás postaral.“ O nejaký čas sa týmto manželom pokazilo auto. Potrebovali ho do služby, ale na opravu nemali peniaze. Brat zaviezol auto do neďalekého servisu, aby zistil, koľko bude stáť oprava. Medzitým tam vošiel nejaký muž a spýtal sa: „Čie je to auto?“ Brat povedal, že je jeho, ale je pokazené. „To nevadí,“ odpovedal muž. „Moja žena chce presne tento typ auta a presne takú farbu. Koľko zaň chcete?“ A zaplatil bratovi toľko, že si mohol kúpiť iné auto. Brat končí slovami: „Asi nemusím hovoriť, ako sme sa cítili v ten večer. Vedeli sme, že to nebola náhoda. Bola v tom Jehovova ruka.“

10. Prečo si podľa Žalmu 37:5 nemáme robiť starosti o hmotné potreby?

¹⁰ Keď počúvame dobrého pastiera a nerobíme si prílišné starosti o to, čo potrebujeme pre život, môžeme si byť istí, že Jehova sa o nás postará. (Prečítajte Žalm 37:5; 1. Petra 5:7) Vráťme sa k situáciám, ktoré sme spomínali v  5. odseku. Jehova sa možno o naše každodenné potreby doteraz staral prostredníctvom hlavy rodiny alebo zamestnávateľa. Ak sa už o nás nemôže starať hlava rodiny alebo ak stratíme prácu, Jehova sa o nás postará iným spôsobom. Vôbec o tom nemusíme pochybovať. Teraz preskúmajme  ďalšiu vec, ktorú nám dobrý pastier radí nerobiť.

11. Čo nemáme robiť podľa Ježišových slov v Matúšovi 7:1, 2 a prečo to nie je ľahké?

¹¹ Prečítajte Matúša 7:1, 2. Ježiš vedel, že ľudia sú nedokonalí a majú sklon vidieť na druhých len chyby. Preto povedal: „Nesúďte.“ Možno sa veľmi snažíme o to, aby sme našich bratov a sestry nesúdili. Ale všetci sme nedokonalí. Čo by sme mali robiť, ak si uvedomíme, že sme občas kritickí? Počúvajme Ježiša a snažme sa prestať súdiť druhých.

12., 13. Ako nám môže Jehovov príklad pomôcť, aby sme nesúdili druhých?

¹² Pouvažujme o tom, aký príklad nám dáva Jehova. Zameriava sa v ľuďoch na ich dobré stránky. Je to zjavné z toho, ako zaobchádzal s kráľom Dávidom, ktorý sa dopustil viacerých vážnych hriechov. Napríklad scudzoložil s Bat-Šebou a dokonca dal zabiť jej manžela. (2. Sam. 11:2–4, 14, 15, 24) Dávid tým neublížil len sebe, ale aj celej svojej rodine vrátane svojich ostatných manželiek. (2. Sam. 12:10, 11) Inokedy neprejavil úplnú dôveru v Jehovu, keď svojvoľne nariadil sčítanie izraelského vojska. Možno bol pyšný na to, aké má veľké vojsko a spoliehal sa na jeho ochranu. K čomu to viedlo? Až 70 000 Izraelitov zomrelo na mor! (2. Sam. 24:1–4, 10–15)

¹³ Predstav si, že by si v tom čase žil v Izraeli. Ako by si sa pozeral na Dávida? Myslel by si si, že si nezaslúži Jehovovo milosrdenstvo? Jehova si to nemyslel. Vzal do úvahy, že Dávid mu bol celý život verný a že úprimne ľutuje, čo urobil. Preto mu jeho vážne hriechy odpustil. Vedel, že Dávid ho veľmi miluje a chce robiť to, čo je správne. Nie si vďačný, že náš Boh v nás hľadá to dobré? (1. Kráľ. 9:4; 1. Kron. 29:10, 17)

14. Aký pohľad na druhých nám pomôže, aby sme ich nesúdili?

¹⁴ Teda Jehova berie ohľad na nedokonalých ľudí. Nemali by sme aj my brať ohľad jeden na druhého a hľadať v iných to dobré? Je ľahké vidieť na druhých chyby a kritizovať ich. Ale duchovný človek vie s druhými vychádzať dobre, aj keď vidí ich chyby. Surový diamant nie je na pohľad krásny, ale múdry človek sa nedá odradiť jeho nepekným vzhľadom. Uvedomuje si, akú cenu diamant získa, keď sa obrúsi a vyleští. Tak ako Jehova a Ježiš, aj my sa musíme zameriavať u druhých na ich dobré vlastnosti a nedať sa odradiť chybami, ktoré na nich vidíme.

15. Čo ešte nám pomôže, aby sme druhých prísne nesúdili?

¹⁵ Povedali sme si, že keď sa budeme u druhých zameriavať na ich dobré vlastnosti, pomôže nám to, aby sme ich prísne nesúdili. Čo ešte môžeme urobiť? Snažme sa vziať do úvahy ich životné okolnosti. Uveďme si príklad. Raz Ježiš videl v chráme chudobnú vdovu, ako vhadzuje do pokladnice dve mince malej hodnoty. Nepovedal: Prečo nedala viac? Nezameral sa na to, koľko dala, ale vzal do úvahy jej pohnútky a životné okolnosti a pochválil  ju za to, že urobila všetko, čo mohla. (Luk. 21:1–4)

16. Čo sa môžeme naučiť z toho, čo zažila Veronica?

¹⁶ O tom, aké je dôležité brať do úvahy situáciu druhých, svedčí to, čo zažila sestra, ktorá sa volá Veronica. V zbore, kde slúžila, bola aj matka, ktorá sama vychovávala syna. Veronica priznáva: „Zdalo sa mi, že sa do činnosti zboru veľmi nezapájajú, a preto som sa na nich pozerala kriticky. Ale potom som s touto sestrou išla do služby. Zverila sa mi, že to nemá ľahké, lebo jej syn je autista. Stojí ju to veľa síl, aby sa postarala o ich telesné aj duchovné potreby. Niekedy musia ísť pre synov zdravotný stav na zhromaždenie do iného zboru.“ Veronica hovorí: „Netušila som, aké to má táto sestra ťažké. Teraz si ju veľmi vážim za to, aké úsilie vynakladá, aby slúžila Jehovovi.“

17. Aký príkaz nachádzame v Jakubovi 2:8 a ako ho môžeme poslúchať?

¹⁷ Čo by sme mali robiť, ak zistíme, že máme k niekomu kritický postoj? Musíme si pripomenúť, že je našou povinnosťou milovať svojich bratov. (Prečítajte Jakuba 2:8.) A mali by sme úpenlivo prosiť Jehovu, aby nám pomohol  prestať súdiť. Potom by sme mali konať v súlade so svojimi modlitbami a porozprávať sa s človekom, ku ktorému máme kritický postoj. Tak ho môžeme lepšie spoznať. Môžeme ho pozvať do služby alebo na nejaké jedlo. Keď ho spoznávame, snažme sa napodobniť príklad Jehovu a Ježiša a hľadajme v ňom to dobré. Tak poslúchneme príkaz „nesúďte“, ktorý nám dáva náš dobrý pastier.

18. Ako môžeme počúvať hlas dobrého pastiera?

¹⁸ Tak ako ovečky počúvajú hlas svojho pastiera, Ježišovi nasledovníci počúvajú jeho hlas. Ak sa snažíme nerobiť si prílišné starosti o veci potrebné pre život a nesúdiť druhých, Jehova a Ježiš nás za naše úsilie odmenia. Či už patríme k „malému stádu“, alebo k „iným ovciam“, naďalej počúvajme hlas dobrého pastiera. (Luk. 12:32; Ján 10:11, 14, 16) V ďalšom článku budeme hovoriť o dvoch veciach, o ktorých Ježiš svojim nasledovníkom povedal, že ich majú robiť.