KEĎ sa dieťa narodí, je nesmierne zraniteľné. Je úplne závislé od svojich rodičov a jedine pri nich má pocit bezpečia a istoty. Ako sa učí chodiť, stretáva cudzích ľudí, ktorí sa nad ním hrozivo týčia. Zdajú sa mu ako obri a vzbudzujú v ňom strach, pokiaľ nie sú nablízku rodičia. No keď ho mama alebo otec chytia za ruku, cíti sa bezpečne.

Dieťa je šťastné a spokojné len vtedy, ak ho rodičia povzbudzujú a zahŕňajú láskou. Keď cíti, že ho rodičia milujú, dodáva mu to pocit bezpečia. Keď ho chvália a uisťujú, že to, čo robí, je dobré, získava väčšiu sebadôveru a napreduje.

Postupne ako dieťa rastie, k jeho pocitu bezpečia prispievajú aj blízki priatelia. Vďaka nim sa v prostredí školy necíti také neisté.

No nie všetci majú ideálne detstvo. Niektorí mladí ľudia majú len málo dobrých priateľov a veľmi veľa detí od rodičov ani zďaleka nedostáva toľko podpory, koľko potrebujú. Melinda a sa zdôverila: „Vždy, keď vidím fotky šťastnej rodiny, pomyslím si: ‚Kiež by som aj ja mala také detstvo.‘“ Možno to cítite rovnako.

Možno ste v čase, keď sa formovala vaša osobnosť, mali málo sebadôvery. Možno ste nedostávali dosť lásky, pochvaly ani povzbudenia. Možno si spomínate na neustále hádky rodičov, ktoré nakoniec viedli k tomu, že sa rozviedli — a možno ste za to mylne obviňovali seba. Ešte horšie to zrejme bolo, ak vás jeden z rodičov citovo či telesne týral alebo dokonca zneužíval.

Ako sa môže prejaviť vnútorná neistota? Niektorí mladí ľudia prepadnú drogám či alkoholu. Iní sa pridajú ku gangu, lebo im to dáva pocit spolupatričnosti. Dospievajúci s nízkou sebadôverou sa možno vrhnú do romantického vzťahu, lebo túžia po láske a nehe. No takéto vzťahy málokedy vydržia a rozchod len prehĺbi ich pocit neistoty.

Aj tínedžeri, ktorí sa napriek problematickému detstvu vyhli vážnym chybám, môžu mať v dospelosti veľmi malú sebaúctu. Anna hovorí: „Mama mi toľko opakovala, že som nanič, až som tomu uverila... Nepamätám sa, že by ma niekedy pochválila alebo mi nejako dala najavo, že ma má rada.“

 Problematické detstvo nemusí byť jedinou príčinou toho, že sa človek cíti neistý. Príčinou môže byť aj traumatizujúci rozvod, ťažkosti spojené s vyšším vekom alebo to, že sa človek považuje za úplne nepríťažlivého. Nech už je príčinou vnútornej neistoty čokoľvek, oberá to človeka o radosť a narúša jeho vzťahy s druhými. Ako je možné prekonať takéto pocity?

Dôležité je vedieť, že je možné získať pomoc. Je tu niekto, kto nám dokáže pomôcť a kto nám aj chce pomôcť — samotný Boh.

Prostredníctvom proroka Izaiáša nás uisťuje: „Nepozeraj uprene dookola, veď som tvoj Boh. Ja ťa upevním. Ja ti skutočne pomôžem. Áno, ja ťa budem pevne držať svojou pravicou spravodlivosti.“ ​(Izaiáš 41:10, 13) Nie je utešujúce uvedomiť si, že Boh nás chce, obrazne povedané, chytiť za ruku? Preto nemusíme mať strach.

V Biblii sa píše o Božích služobníkoch, ktorí prežívali úzkosť, ale naučili sa spoliehať na Boha a pevne sa držať jeho ruky. Anna, matka proroka Samuela, sa cítila bezcenná, pretože nemohla mať dieťa. Často sa pre svoju neplodnosť stretávala s pohŕdaním. Veľa preto plakávala a strácala chuť do jedla. (1. Samuelova 1:6, 8) Keď však svoje srdce vyliala Bohu, už sa viac netrápila. (1. Samuelova 1:18)

Aj biblický pisateľ Dávid prežíval úzkosť. Kráľ Saul ho celé roky prenasledoval a niekoľkokrát sa ho pokúsil zabiť. Dávid mal niekedy pocit, že sa priam topí v problémoch. (Žalm 55:3–5; 69:1) Napriek tomu všetkému napísal: „V pokoji si ľahnem a budem spať, veď len ty sám, ó, Jehova, spôsobíš, aby som býval v bezpečí.“ ​(Žalm 4:8)

Anna aj Dávid uvrhli všetko, čo ich vnútri ťažilo, na Boha Jehovu a pocítili, že ich podporil. (Žalm 55:22) Ako môžeme takú úľavu zažiť aj my?

1. Učte sa dôverovať Jehovovi ako Otcovi

Ježiš nás nabádal, aby sme spoznali jeho Otca, „jediného pravého Boha“. (Ján 17:3) Apoštol Pavol nás uisťuje, že Boh „nie je ďaleko od nikoho z nás“. (Skutky 17:27) A učeník Jakub napísal: „Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám.“ ​(Jakub 4:8)

Vedomie, že máme nebeského Otca, ktorý nás miluje a zaujíma sa o nás, je pri prekonávaní pocitov neistoty kľúčové. Iste, chce to čas, kým sa mu naučíme dôverovať, ale mnohí sa presvedčili, že to skutočne pomáha. Karolína hovorí: „Keď som začala Jehovu vnímať ako svojho Otca, konečne som získala niekoho, komu sa môžem zveriť s najvnútornejšími pocitmi. Veľmi mi to pomohlo.“

Ráchel spomína: „Jehova mi pomohol získať pocit bezpečia, aj keď som zostala bez rodičov. Mohla som s ním hovoriť a prosiť ho o pomoc s problémami. A naozaj mi pomohol.“ b

2. Hľadajte oporu v duchovnej rodine

Ježiš svojim apoštolom povedal: „Vy všetci ste bratia.“ ​(Matúš 23:8) Chcel, aby jeho praví učeníci tvorili veľkú duchovnú rodinu bratov a sestier a mali medzi sebou lásku. (Matúš 12:48–50; Ján 13:35)

Jehovovi svedkovia sa úprimne snažia vytvárať vo svojich zboroch vrúcnu atmosféru a byť duchovnou rodinou, ktorá poskytuje útechu. (Hebrejom 10:24, 25) Mnohí zistili, že zborové zhromaždenia sú ako balzam na ich citové rany.

Eva rozpráva: „V našom zbore som našla jedinečnú priateľku, ktorá chápala, akú bolesť prežívam. Počúvala ma, čítala mi z Biblie a modlila sa so mnou. Vždy sa postarala, aby som nebola v ťažkých chvíľach sama. Povzbudila ma vyrozprávať sa, aby ma moje pocity tak neťažili. Vďaka tomu, že mi bola oporou, som nadobudla väčší pocit istoty.“ Ráchel hovorí: „V zbore som si našla ‚matku‘ a ‚otca‘, ktorí ma majú radi a dávajú mi pocit bezpečia.“

 3. Rozdávajte lásku a buďte priateľskí

Ak budete ľuďom prejavovať lásku a dobrotu, vytvoríte si pevné priateľstvá. Ježiš povedal: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ ​(Skutky 20:35) Čím viac lásky dávame, tým viac jej dostávame. Ježiš svojim učeníkom hovoril: „Dávajte a ľudia budú dávať vám.“ ​(Lukáš 6:38)

Keď rozdávame lásku a ľudia nám ju opätujú, dodáva nám to pocit bezpečia a istoty. Biblia hovorí, že „láska nikdy nezlyháva“. (1. Korinťanom 13:8) Mária priznáva: „Viem, že niekedy sa negatívny pohľad, ktorý na seba mám, nezakladá na pravde. Negatívne uvažovanie prekonávam tak, že pomáham druhým a nezameriavam sa na seba. Keď robím niečo pre iných, prináša mi to uspokojenie.“

Uvedené rady nie sú zázračným elixírom s okamžitým a trvalým účinkom. Ale človek sa môže vďaka nim cítiť oveľa lepšie. Karolína hovorí: „Stále občas cítim neistotu, ale teraz mám väčšiu sebaúctu... Viem, že Boh sa o mňa stará, a mám veľa blízkych priateľov, ktorí mi tiež dávajú pocit bezpečia a istoty.“ Ráchel má podobné pocity. Rozpráva: „Z času na čas prepadám smútku. Ale mám duchovných bratov a sestry, na ktorých sa môžem obrátiť a ktorí mi pomáhajú pozerať sa na veci pozitívne. Navyše mám nebeského Otca, s ktorým môžem hovoriť každý deň. A to mi pomáha.“

Existuje však aj trvalé riešenie. Biblia predpovedá, že v budúcnosti sa bude každý tešiť z vnútorného pokoja a pocitu bezpečia. Božie Slovo sľubuje: „Budú sedieť každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nikto nespôsobí, aby sa chveli.“ ​(Micheáš 4:4) Potom už nebudeme mať dôvod báť sa. Dokonca ani na traumy, ktoré nás hlboko zasiahli, „sa viac nebude spomínať“. (Izaiáš 65:17, 25, Slovenský ekumenický preklad) Boh a jeho Syn, Ježiš Kristus, nastolia spravodlivosť a výsledkom bude „pokoj a bezpečnosť naveky“. (Izaiáš 32:17, Evanjelický preklad)