Zemetrasenie... hurikán... teroristický útok... streľba v škole. Tieto slová sa až príliš často objavujú v novinových titulkoch. Samozrejme, je niečo úplne iné čítať o tom ako zažiť to. Čo môžete robiť, aby ste zvýšili svoje šance na prežitie, predtým ako ku katastrofe dôjde, počas nej a potom?

NIKTO si nemôže povedať, že nijakú katastrofu nezažije. A preto je veľmi dôležitá príprava. Čo k nej patrí?

• Pripravte sa psychicky. Prijmite skutočnosť, že ku katastrofám dochádza a že môžu ohroziť aj vás a vašich blízkych. Keď ku katastrofe dôjde, je už na prípravu neskoro.

• Zistite si, aké katastrofy hrozia vo vašej oblasti a kde sú kryty civilnej ochrany. Zamyslite sa, či nebývate v ohrozenej oblasti a či budete vo svojom príbytku v bezpečí. Odstráňte veci, ktoré zvyšujú riziko požiaru. Nainštalujte si detektory dymu a aspoň raz ročne v nich vymeňte batérie.

• Pripravte si zásoby pre prípad mimoriadnej situácie. Doprava, telefónne spojenie či dodávky energie môžu zlyhať. Ak máte auto, majte vždy natankované aspoň do polovice nádrže. Doma majte zásoby jedla a vody a pripravený evakuačný batoh. (Pozri rámček „ Máte všetko, čo potrebujete?“)

• Majte vždy po ruke telefónne čísla priateľov, ktorí bývajú blízko vás, i tých, ktorí bývajú ďaleko.

• Premyslite si únikový plán a vyskúšajte si ho. Zistite si únikové východy z vášho obytného domu a poučte deti, čo majú robiť, keby k mimoriadnej situácii došlo, keď sú v škole. Dohodnite si s členmi rodiny, kde sa stretnete — napríklad v škole alebo v parku — jedno miesto si dohodnite v blízkosti bydliska a jedno niekde ďalej. Niektoré organizácie odporúčajú, aby ste si s rodinou nacvičili presun na tieto miesta.

• Naplánujte si, ako pomôžete ďalším vrátane nevládnych a starších ľudí.

Joshua spomínaný v úvode hovorí: „Keď vypukol požiar, väčšina to nebrala vážne a váhala, či odísť. Niektorí si šli ešte vypnúť počítač alebo naplniť fľašku vodou. Jeden muž dokonca povedal: ‚Možno by  sme mali ešte počkať.‘“ Joshua však zvolal: „Musíme ísť von, a to hneď!“ To zmobilizovalo aj jeho kolegov, a tak bežali po schodoch za ním. Joshua kričal: „Ak niekto spadne, zodvihnite ho a rýchlo bežte ďalej. Spolu to zvládneme!“

• Pri požiari. Držte sa pri zemi a čo najrýchlejšie choďte k najbližšiemu východu. Dym znižuje viditeľnosť a jeho vdychovanie je najčastejšou príčinou úmrtí pri požiari. Preto sa nevracajte po osobné veci. O tom, či prežijete, môžu rozhodovať sekundy.

• Pri zemetrasení. Skryte sa pod nejaký pevný kus nábytku alebo sa postavte k vnútornej nosnej stene. Očakávajte ďalšie otrasy. Čo najskôr vyjdite von a choďte čo najďalej od budov. Kým prídu záchranári, môže prejsť aj niekoľko hodín, preto pomôžte aj ďalším, ak je to možné.

• Pri cunami. Ak more začne náhle ustupovať od pobrežia, rýchlo choďte na vyššie položené miesto. Po prvej vlne očakávajte, že sa priženú ďalšie a väčšie.

• Pri tornáde, hurikáne alebo orkáne. Okamžite vyhľadajte bezpečný úkryt.

• Pri záplave. Zostaňte mimo zaplavených budov. Nepokúšajte sa brodiť cez vodu ani cez ňu nejazdite autom. Môže byť kontaminovaná splaškami a môže skrývať ďalšie nebezpečenstvá, napríklad trosky, nezakryté odpadové kanály či spadnuté elektrické vedenie.

• Vedeli ste? Už aj prúd vody s hĺbkou pol metra môže odniesť auto. Príčinou väčšiny úmrtí pri záplavách je to, že sa ľudia snažili cez valiacu sa vodu prejsť autom.

• Ak úrady nariadia evakuáciu, ihneď poslúchnite. Dajte priateľom vedieť, kde ste; inak by mohli ohroziť svoj život, keby sa vás pokúšali nájsť.

• Vedeli ste? Je lepšie poslať esemesku než telefonovať.

• Ak úrady nariadia, aby obyvatelia zostali doma alebo v úkrytoch, nevychádzajte von. V prípade chemického, biologického alebo nukleárneho ohrozenia zostaňte v budove, vypnite ventiláciu a utesnite všetky okná a dvere. V prípade nukleárnej hrozby zíďte do najnižšej časti budovy, aby ste boli čo najmenej vystavení radiácii. Sledujte miestnu televíziu alebo počúvajte rádio. Zostaňte vnútri, až kým úrady neoznámia, že hrozba pominula.

Tieto rady vám môžu pomôcť vyhnúť sa nebezpečenstvám a nákaze:

• Choďte radšej k priateľom. Je to lepšie než zostať v evakuačných táboroch či úkrytoch.

• Priestory, v ktorých bývate, udržiavajte čisté.

• Používajte ochranné pomôcky. Keď odstraňujete trosky, používajte rukavice, pevnú obuv, prilbu a ochranné rúško. Dávajte si pozor na elektrické káble a tlejúce zvyšky po požiari.

• Čo najskôr sa vráťte do normálnych koľají. Vaše deti potrebujú vidieť, že ste pokojní a nestrácate nádej. Učte sa s nimi a hrajte sa spolu. Myslite aj na duchovné veci. Nesledujte stále správy o nešťastí a neprenášajte svoje obavy na členov rodiny. Prijmite pomoc a ochotne pomáhajte druhým.

• Zmierte sa s tým, že pri katastrofách dochádza k stratám na majetku. Vláda a humanitárne organizácie sa nezameriavajú na to, aby nahradili vzniknuté škody, ale na to, aby ľuďom pomohli prežiť. A na to potrebujeme pitnú vodu, jedlo, oblečenie a úkryt. (1. Timotejovi 6:7, 8)

• Venujte pozornosť svojmu emocionálnemu stavu. Emocionálne následky často vyjdú na povrch až po prvotnom šoku. Môže k nim patriť úzkosť, depresia, výkyvy nálady, problémy so spánkom a sústredením. Hovorte o svojich pocitoch s priateľmi, ktorým na vás záleží.

Joshua prežil požiar na pracovisku, no mnohí jeho kolegovia neprežili. S touto traumou sa vyrovnával aj vďaka pomoci kresťanských starších a odborníkov na duševné zdravie. Hovorí: „Ubezpečili ma, že žiaľ je prirodzená súčasť procesu zotavovania a že časom ustúpi. Po pol roku som už nočné mory nemával tak často. No iné problémy pretrvávali dlhší čas.“

Keď dôjde ku katastrofe, je pochopiteľné, keď to považujeme za nespravodlivosť. Mnohí za ňu mylne pripisujú vinu Bohu. Ďalších podobne ako Joshuu trápia pocity viny. „Stále si kladiem otázku, či som nemohol zachrániť viac ľudí,“ hovorí Joshua. „Utešuje ma presvedčenie, že Boh čoskoro napraví všetky krivdy a presadí na zemi spravodlivosť. Kým ten čas príde, cením si každý deň života a robím, čo môžem, aby som si ho chránil.“ ​(Zjavenie 21:4, 5) a