OKNO DO MINULOSTI
Joseph Priestley
„Jeho všestrannosť, oduševnenie, činorodosť a humánnosť, jeho ohromný záujem o veci hmotné, morálne i spoločenské, jeho miesto, ktoré zaujal v oblasti vedy, teológie, filozofie a politiky, jeho svojrázny vzťah k [Francúzskej] revolúcii a jeho dojemný životný príbeh, plný nespravodlivého utrpenia, z neho robia hrdinu osemnásteho storočia.“ (Frederic Harrison, filozof)
ČÍM si Joseph Priestley získal takéto meno? Isté je, že jeho objavy a spisy ovplyvnili názory ľudí na úlohu vlády, na podstatu Boha a dokonca aj na vzduch, ktorý dýchame.
Či už písal o vedeckých poznatkoch, alebo o náboženstve, zavrhoval domnienky a tradície v prospech faktov a pravdy. Pozrime sa ako.
JEHO HĽADANIE PRAVDY V OBLASTI VEDY
Joseph Priestley, ktorý sa dovtedy venoval vede len ako koníčku, začal po stretnutí s americkým vedcom Benjaminom Franklinom v roku 1765 robiť experimenty s elektrinou. Na jeho vedeckých kolegov urobili jeho objavy taký dojem, že ho v nasledujúcom roku zvolili za člena Kráľovskej spoločnosti v Londýne.
Neskôr sa Priestley zameral na chémiu. V krátkom čase objavil niekoľko nových plynov, napríklad čpavok a oxid dusný (rajský plyn). Dokonca prišiel na to, ako vyrobiť vodu sýtenú oxidom uhličitým, takzvanú sódovku.
V roku 1774, keď robil experimenty v južnom Anglicku, izoloval pozoruhodný plyn, v prítomnosti ktorého horeli sviečky jasnejšie. Neskôr dal dve unce (60 mililitrov) tohto plynu do sklenenej nádoby, v ktorej bola myš. V nádobe s týmto plynom žila myš dvakrát dlhšie ako myš v nádobe s obyčajným vzduchom! Sám Priestley vdychoval tento plyn a vyjadril sa, že nejaký čas potom sa cítil nezvyčajne ľahko a dobre sa mu dýchalo.
Joseph Priestley objavil kyslík. * On však tento plyn nazval deflogistónovaný vzduch, lebo si myslel, že je to obyčajný vzduch, ktorý neobsahuje flogistón — hypotetickú látku, ktorá údajne zabraňovala horeniu. Jeho záver bol nesprávny, no napriek tomu mnohí považujú tento objav za „vrchol jeho celoživotného diela“.
JEHO HĽADANIE PRAVDY V OBLASTI NÁBOŽENSTVA
Tak ako bol Priestley presvedčený, že vopred vytvorené predstavy zabraňujú odhaľovaniu pravdy v oblasti vedy, veril aj tomu, že tradície a dogmy stoja v ceste náboženskej pravde. Počas svojho celoživotného hľadania biblickej pravdy však paradoxne prijal niektoré názory, ktoré boli v rozpore s tým, čo učí Biblia. Napríklad v jednom období neveril, že Biblia je zázračne inšpirovaná Bohom. Odmietal tiež biblické učenie o Ježišovej predľudskej existencii.
„Ak je veda hľadaním pravdy, tak Priestley bol ozajstný vedec.“ (Katherine Cullenová, biologička)
Na druhej strane Priestley odhaľoval falošné náboženské náuky, ktoré boli a dodnes sú všeobecne rozšírené v hlavných náboženstvách. Napísal, že pravda, ktorú učil Ježiš a jeho nasledovníci, bola neskôr znečistená falošnými náukami a praktikami — ako napríklad náukou o Trojici, o nesmrteľnosti duše a tiež uctievaním obrazov a sôch, ktoré Biblia jasne odsudzuje.
Pre svoje náboženské názory a podporu Francúzskej a americkej revolúcie si Priestley proti sebe popudil veľa Angličanov. V roku 1791 mu rozzúrený dav zničil dom i laboratórium, a tak nakoniec utiekol do Spojených štátov. Hoci Joseph Priestley je známy hlavne svojimi vedeckými objavmi, on sám bol presvedčený, že spoznávanie Boha a jeho predsavzatia malo v jeho živote „najvyššiu vážnosť a dôležitosť“.
^ 10. ods. Krátko predtým izoloval kyslík aj švédsky fyzik Carl Scheele, no svoj objav nepublikoval. Názov kyslík dal neskôr tomuto plynu francúzsky chemik Antoine-Laurent Lavoisier.