Nechceli dať Božie Slovo do rúk ľuďom

POSTUPOM času sa začali objavovať snahy preložiť Bibliu do jazykov, ktorými ľudia bežne hovorili. Len málokto vedel Bibliu čítať v hebrejčine alebo v gréčtine, v jazykoch, v ktorých bola pôvodne napísaná. Pre väčšinu z nás by bolo veľmi ťažké pochopiť Božie Slovo, keby bolo dostupné iba v starovekej forme týchto jazykov.

Hebrejské Písma sa do gréčtiny začali prekladať takmer 300 rokov pred narodením Ježiša. Takto vznikol preklad nazývaný Septuaginta. Približne o 700 rokov vytvoril Hieronym slávny preklad známy pod názvom Vulgáta. Bol to preklad Hebrejských a Gréckych Písiem do latinčiny, ktorou sa v tom čase v Rímskej ríši bežne hovorilo.

Časom latinčina prestala byť jazykom obyčajných ľudí a používali ju iba vzdelanci. Katolícka cirkev však bola proti prekladom Biblie do iných jazykov. Náboženskí predstavitelia tvrdili, že hebrejčina, gréčtina a latinčina sú jediné jazyky vhodné pre Bibliu. *

Rozdelenie cirkvi a preklady Biblie

V deviatom storočí n. l. sa solúnski misionári Cyril a Metod, vyslanci východnej byzantskej cirkvi, zasadzovali za používanie staroslovienčiny  ako cirkevného jazyka. Chceli, aby Slovania, ktorí žili na území východnej Európy a nerozumeli po grécky a po latinsky, mali možnosť učiť sa o Bohu vo vlastnom jazyku.

Týmto misionárom ostro odporovali franskí kňazi, ktorí presadzovali latinčinu, aby zabránili rozrastajúcemu sa vplyvu byzantského kresťanstva. Je zjavné, že politika im bola prednejšia ako náboženská vzdelanosť ľudí. Stupňujúce sa napätie medzi západnou a východnou vetvou takzvaného kresťanstva vyústilo v roku 1054 do rozdelenia na rímskokatolícku cirkev a východnú pravoslávnu cirkev.

Boj proti prekladaniu Biblie

Rímskokatolícka cirkev časom dospela k záveru, že latinčina je svätý jazyk. Preto na žiadosť českého kniežaťa Vratislava, ktorý sa v roku 1079 usiloval získať povolenie, aby sa pri bohoslužbách mohla používať staroslovienčina, pápež Gregor VII. odpovedal: „Tejto žiadosti nemôžeme nijako vyhovieť.“ Prečo?

„Tým, ktorí túto záležitosť dôkladne preskúmajú, je jasné, že Bohu sa zapáčilo spôsobiť, že na určitých miestach zostane Písmo Sväté zahalené, pretože ak by bolo úplne jasné všetkým, mohlo by zovšednieť a zaobchádzalo by sa s ním s neúctou alebo by si ho ľudia s obmedzenou inteligenciou mohli zle vyložiť a byť tak uvedení do omylu,“ zdôvodnil Gregor.

Obyčajní ľudia mali veľmi obmedzený prístup k Biblii a malo to tak aj zostať. Takto by si duchovenstvo zachovalo moc nad masami. Nechceli, aby sa obyčajní ľudia miešali do vecí, na ktoré si vyhradzovali výlučné právo.

V roku 1199 pápež Inocent III. v jednom zo svojich listov označil tých, ktorí preložili Bibliu do francúzštiny a odvážili sa o nej medzi sebou rozprávať, za „kacírov“. Vztiahol na nich Ježišove slová: „Nedávajte sväté psom, ani svoje perly nehádžte pred svine.“ ​(Matúš 7:6) Prečo? „Aby sa žiaden jednoduchý a neučený človek neopovážil zaoberať vznešenosťou Písma Svätého alebo z neho hlásať druhým.“ Mnohí z tých, ktorí proti tomuto pápežovmu nariadeniu vzdorovali, boli predvedení pred inkvizítorov. Tí ich mučením nútili svoje konanie oľutovať, a ak sa niekto odmietol zrieknuť svojich názorov, bol zaživa upálený.

Zakrátko po tomto nariadení sa začalo s pálením Biblie v bežných jazykoch a niektorí jej majitelia boli tiež upálení. Boj za možnosť vlastniť Bibliu a čítať ju bol veľmi dlhý. Počas tohto obdobia sa na list pápeža Inocenta III. často odvolávalo v snahe zakázať používanie a prekladanie Biblie. Biskupi a panovníci katolíckej Európy celé stáročia používali všetky dostupné prostriedky, aby sa zákaz, ktorý vydal pápež, dodržiaval.

Predstavitelia katolíckej cirkvi určite vedeli, že mnohé z cirkevných náuk boli založené  na tradíciách, a nie na Biblii. To bol nepochybne jeden z dôvodov, prečo sa tak veľmi zdráhali sprístupniť ju svojim ovečkám. Keby ju totiž ľudia čítali, zistili by, že medzi cirkevnými náukami a Bibliou sú nezrovnalosti.

Vplyv reformácie

Nástupom protestantizmu sa náboženská klíma v Európe zmenila. Reformátora Martina Luthera viedlo jeho porozumenie Písma k pokusom o zmeny v katolíckej cirkvi a k tomu, aby z nej napokon v roku 1521 odišiel. Keď sa tento nadaný prekladateľ s katolíckou cirkvou nadobro rozlúčil, zaumienil si, že sprístupní Bibliu verejnosti.

Lutherov preklad Biblie do nemčiny sa stal veľmi rozšíreným, čo neuniklo pozornosti katolíckej cirkvi. Rozhodla sa Lutherovu Bibliu zatlačiť do úzadia iným prekladom, a to takým, ktorý by mal jej schválenie. Čoskoro sa v nemčine objavili dva také preklady. Ale ani nie o 25 rokov, v roku 1546, rímskokatolícky koncil v Tridente vydal nariadenie, ktorým tlač akejkoľvek náboženskej literatúry, vrátane prekladov Biblie, v zásade zveril pod dohľad cirkvi.

Tridentský koncil rozhodol: „Odteraz sa bude Sväté Písmo... tlačiť tým najsprávnejším možným spôsobom; a bude nezákonné, aby niekto tlačil alebo dal do tlače akékoľvek knihy s posvätným obsahom a neuviedol na ne meno autora; ani nebude povolené, aby ich niekto v budúcnosti predával či dokonca vlastnil, pokiaľ ich najprv nepreskúma a neschváli [miestny biskup].“

Pápež Pavol IV. vydal v roku 1559 prvý index kníh zakázaných katolíckou cirkvou. Zakázal ním vlastniť preklady Biblie do angličtiny, francúzštiny, holandčiny, nemčiny, španielčiny a taliančiny, ako aj niektoré latinské preklady. Každý, kto si chcel Bibliu prečítať, si mal obstarať písomné povolenie od biskupov alebo od inkvizítorov, čo nebola veľmi lákavá predstava pre tých, ktorí nechceli byť podozrievaní z kacírstva.

Ľudia, ktorí sa odvážili vlastniť alebo rozširovať Bibliu v miestnych jazykoch, museli počítať so zúrivým hnevom katolíckej cirkvi. Mnohí boli zatknutí, upálení, pečení na ražni, odsúdení na doživotie alebo poslaní na galeje. Zhabané Biblie boli spálené. Katolícki kňazi pokračovali v konfiškovaní a pálení Biblií ešte aj v 20. storočí.

Ani protestantizmus nebol skutočným priateľom a obhajcom Biblie. V 18. a 19. storočí niektorí protestantskí teológovia obhajovali spôsob  štúdia Biblie, ktorý sa stal známym ako vyššia kritika. Časom sa mnohí odklonili od viery v stvorenie a prijali učenie ovplyvnené Darwinovou teóriou, podľa ktorej sa život objavil náhodou a vyvíjal bez zásahu Stvoriteľa.

Teológovia a dokonca aj mnohí duchovní učili, že Biblia je v prevažnej miere založená na legendách a mýtoch. Výsledkom je, že dnes môžeme protestantských duchovných a tiež mnohých veriacich bežne počuť, ako otvorene vyhlasujú, že Biblia je historicky nepresná.

Asi ste sa už aj vy stretli so spochybňovaním dôveryhodnosti Biblie a možno vás prekvapilo, aké úsilie bolo v minulých storočiach vynaložené na zničenie tejto knihy. Napriek tomu tieto útoky zlyhali — Biblia prežila!

Prečo prežila

Je pravda, že mnohí tak veľmi milovali Bibliu, že boli ochotní za ňu položiť život. Avšak hlavný dôvod, prečo prežila, spočíva v sile väčšej, ako je sila ľudskej lásky. Touto silou je Boží duch. Ten viedol všetkých, ktorí sa podieľali na jej písaní, a pomocou neho Boh túto knihu až dodnes ochraňuje. (Izaiáš 40:8; 1. Petra 1:25)

Keď budeme Bibliu čítať a uplatňovať to, čo sa z nej dozvedáme, zlepší sa náš život, zdravie a vzťahy v rodine. Boh si praje, aby Biblia prežila a bola preložená do čo najväčšieho počtu jazykov, aby tak mohol mať každý príležitosť vytvoriť si k nemu blízky vzťah, slúžiť mu a nakoniec sa tešiť z požehnaní, ktoré budú trvať večne. To si určite praje každý z nás!

Keď sa Ježiš modlil k svojmu nebeskému Otcovi, povedal: „Tvoje slovo je pravda.“ ​(Ján 17:17) Prostredníctvom Biblie, kam patria aj Písma, z ktorých čítal a vyučoval Ježiš, poskytuje Boh úprimným ľuďom odpovede na ich otázky.

Ak by ste sa o Božom posolstve ľudstvu chceli z Biblie dozvedieť viac, Jehovovi svedkovia, ktorí tento časopis rozširujú, vám radi pomôžu. *

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 6]

Keď mali bežní ľudia mimoriadne obmedzený prístup k Biblii, duchovenstvo malo nad nimi veľkú moc

[Zvýraznený text na strane 8]

Ľudia, ktorí sa odvážili vlastniť alebo rozširovať Bibliu, boli upaľovaní alebo odsúdení na doživotie

[Rámček na strane 9]

BIBLIA DÁVA ODPOVEĎ

Náš Stvoriteľ si praje, aby sme poznali odpovede na tieto dôležité otázky:

● Prečo sme tu?

● Prečo je vo svete toľko utrpenia?

● Kde sú mŕtvi?

● Aká je budúcnosť ľudstva?

Biblia na tieto otázky odpovedá a môže vám tiež poradiť, ako nájsť pravé šťastie.

[Časová os/obrázky na stranách 6, 7]

NIEKTORÉ Z VEĽKÝCH ÚTOKOV NA BIBLIU

asi 636 n. l.

Izidor Sevillský vyhlasuje, že hebrejčina, gréčtina a latinčina sú „posvätné“ jazyky, a preto len tieto sú vhodné pre Svätú Bibliu.

1079

Pápež Gregor VII. rázne odmieta Vratislavovu žiadosť o povolenie používať staroslovienčinu pri bohoslužbách a vyhlasuje, že Písmo by malo zostať neprístupné ľuďom s „obmedzenou inteligenciou“.

1199

Pápež Inocent III. označuje za kacírov tých, ktorí sa odvážia prekladať Bibliu a rozprávať sa o nej. Mnohí, ktorí na pápežovo nariadenie nedbajú, sú mučení a popravovaní.

1546

Na Tridentskom koncile je rozhodnuté, že tlač všetkých prekladov Biblie musí najskôr schváliť katolícka cirkev.

1559

Pápež Pavol IV. zakazuje ľuďom vlastniť Bibliu v ich jazyku. Preklady Biblie do miestnych jazykov sú konfiškované a pálené a ich majitelia sú často upaľovaní spolu s nimi.

[Pramene ilustrácií]

Pápež Gregor VII.: © Scala/​White Images/​Art Resource, NY; pápež Inocent III.: © Scala/​Art Resource, NY; Tridentský koncil: © Scala/​White Images/​Art Resource, NY; pápež Pavol IV.: © The Print Collector, Great Britain/​HIP/​Art Resource, NY

[Prameň ilustrácie na strane 8]

Ilustrácia z Foxovej Knihy mučeníkov