Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ospravedlňuje Biblia otrokárstvo?

Ospravedlňuje Biblia otrokárstvo?

Čo o tom hovorí Biblia?

Ospravedlňuje Biblia otrokárstvo?

LÁSKA k blížnemu je jednou zo základných náuk Biblie. Láska však stojí v úplnom protiklade k utláčajúcemu otrokárstvu. Preto niektorých zaráža, keď sa v Biblii dočítajú o otroctve.

V staroveku Boh svojmu ľudu dovolil mať otrokov. (1. Mojžišova 14:14, 15) Dokonca aj v čase apoštolov niektorí kresťania vlastnili otrokov a iní boli otrokmi. (Filémonovi 15, 16) Znamená to, že Biblia ospravedlňuje utláčajúce otrokárstvo?

Spoločenské zriadenia v rozpore s biblickými zásadami

V čase, keď sa začala písať Biblia, ľudia už mali vytvorené spoločenské zriadenia a ekonomické systémy, ktoré boli v rozpore s Božími zásadami. Niektoré zvyky Boh v písanom Zákone odsúdil, no iné, vrátane zvyku vlastniť otrokov, sa rozhodol tolerovať.

V diele The International Standard Bible Encyclopedia sa o spoločenskom zriadení v starovekom izraelskom národe píše toto: „Malo fungovať ako bratstvo, kde by za ideálnych okolností neexistovali chudobní [a kde by] neboli vykorisťované vdovy, opustené deti a siroty.“ Teda Boží Zákon síce ponechal tradičné spoločenské a ekonomické zriadenie, ale právomoci majiteľov otrokov upravil takým spôsobom, aby sa s otrokmi zaobchádzalo ľudsky a s láskou, samozrejme, za predpokladu, že majitelia otrokov tento Zákon dodržiavali.

Otroctvo v biblických časoch

Zamyslite sa nad nasledujúcimi ustanoveniami Zákona, ktorý dostal izraelský národ prostredníctvom Mojžiša:

● Keď niekto uniesol človeka a predal ho, čakal ho trest smrti. (2. Mojžišova 21:16) Izraelita sa však mohol predať do otroctva sám, ak sa napriek všetkým opatreniam proti chudobe veľmi zadlžil, možno zlými rozhodnutiami pri obchodovaní. V niektorých prípadoch si zarobil toľko, že sa z otroctva mohol vykúpiť. (3. Mojžišova 25:47–52)

● Otrokárstvo v Izraeli nebolo utláčajúce, ako to bolo počas dejín bežné v mnohých krajinách. V 3. Mojžišovej 25:39, 40 čítame: „V prípade, že tvoj brat vedľa teba schudobnie a musí sa ti predať, nebudeš ho používať ako robotníka v otrockej službe. Má byť pri tebe ako nádenník, ako osadník.“ Teda týmto láskyplným opatrením sa mala zabezpečiť starostlivosť o najchudobnejších Izraelitov.

● Ak bol niekto usvedčený z krádeže a nebol schopný priniesť plnú náhradu požadovanú Zákonom, mohol splatiť dlh tak, že bol predaný do otroctva. (2. Mojžišova 22:3) Hneď ako svoj dlh odpracoval, mohol byť slobodný.

● V Božom Zákone danom Izraelu nebolo povolené kruté a hrubé zaobchádzanie s otrokmi. Hoci majitelia mohli otrokov potrestať, mali zakázané zachádzať do krajnosti. Keď pán zabil otroka, otrok mal byť pomstený. (2. Mojžišova 21:20) Keď mu ublížil, takže prišiel o zub alebo o oko, musel mu darovať slobodu. (2. Mojžišova 21:26, 27)

● Izraelita mohol slúžiť ako otrok najviac šesť rokov. (2. Mojžišova 21:2) Hebrejskí otroci boli v siedmom roku svojej služby prepustení. Zákon stanovoval, že každých 50 rokov mali byť v celom národe prepustení všetci izraelskí otroci bez ohľadu na to, ako dlho slúžili. (3. Mojžišova 25:40, 41)

● Keď pán prepúšťal otroka, mal byť k nemu štedrý. V 5. Mojžišovej 15:13, 14 sa píše: „Ak by si ho poslal od seba ako toho, kto dostal slobodu, nepošleš ho s prázdnymi rukami. A vybavíš ho niečím zo svojho stáda drobného dobytka a svojho mlatu a svojho olivového a vínneho lisu.“

Neskôr, za čias Ježiša a jeho apoštolov, otroctvo neoddeliteľne patrilo k štruktúre rímskej spoločnosti. Ako sa šírilo kresťanstvo, bolo len otázkou času, kedy sa k otrokom, ako aj k pánom otrokov dostane dobré posolstvo a niektorí z nich sa stanú kresťanmi. Ani Ježiš Kristus, ani jeho apoštoli nehlásali, že ľudia, ktorí prinášajú dobré posolstvo, sa majú zasadzovať za zmenu spoločenských pomerov. No otroci i ich majitelia boli nabádaní, aby si prejavovali lásku ako duchovní bratia. (Kolosanom 4:1; 1. Timotejovi 6:2)

Koniec otroctva

Otázka otroctva sa musí tak ako každá iná otázka súvisiaca s Bibliou posudzovať v kontexte. Pri pozornom skúmaní Písma vidíme, že Boh odsudzuje zlé zaobchádzanie s ľuďmi.

Z Biblie tiež zisťujeme, že v Božom ľude sa otroctvo nespájalo s krutosťou alebo s hrubosťou, ktorá sa dnes väčšine ľudí pri tomto slove vybaví. A Biblia ukazuje, že Boh nás v správnom čase zbaví všetkých foriem otroctva. Potom sa celé ľudstvo bude môcť tešiť z pravej slobody. (Izaiáš 65:21, 22)

UVAŽOVALI STE UŽ NAD TÝM?

● Ospravedlňuje Biblia zlé zaobchádzanie s otrokmi? (3. Mojžišova 25:39, 40)

● Ako mali kresťania zaobchádzať s otrokmi? (Kolosanom 4:1)

[Zvýraznený text na strane 29]

Boh odsudzuje zlé zaobchádzanie s ľuďmi

[Prameň ilustrácie na strane 29]

© G.M.B. Akash/​Panos Pictures