Prejavy viery a lásky po haitskom zemetrasení

V utorok 12. januára 2010 o 16.53 Evelyn začula spod zeme dunenie, akoby štartovalo obrovské lietadlo. Nato sa zem začala otriasať. Nablízku hlasno praskali betónové nosníky a budovy sa rúcali. Keď otrasy prestali, vyškriabala sa na vyvýšené miesto, odkiaľ sa mohla rozhliadnuť po okolí. Všade navôkol počula stonať ľudí. Z haitského hlavného mesta Port-au-Prince stúpal oblak cementového prachu.

V PRIEBEHU niekoľkých sekúnd sa zrútili domy, vládne budovy, banky, nemocnice a školy. Zomrelo vyše 220 000 ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev. Asi 300 000 osôb bolo zranených.

Mnohí prežijúci sedeli na ruinách, ktoré ostali po ich príbytkoch, a mlčky civeli do prázdna. Ďalší holými rukami zúfalo prehrabávali rozvaliny, aby spod nich vyslobodili svojich príbuzných a susedov. Dodávka elektrickej energie bola prerušená a mesto sa zakrátko ponorilo do tmy, takže záchranári museli pracovať pri svetle bateriek a sviečok.

V meste Jacmel uviazol pod troskami budovy, ktorej časť sa zrútila, 11-ročný Ralphendy. Mestský záchranársky tím sa ho celé hodiny horúčkovito pokúšal vyslobodiť. Ďalšie otrasy ich prinútili vzdať sa pokusov o jeho záchranu, lebo sa obávali, že narušené poschodia sa na nich zosypú. Ale Philippe, misionár Jehovových svedkov, sa odmietal vzdať. Povedal: „Nikdy by som si neodpustil, že som tam Ralphendyho nechal zomrieť.“

Spolu s troma pomocníkmi sa pretiahol cez úzku štrbinu pod zničenou budovou a kúsok po kúsku sa posúvali, až sa okolo polnoci dostali k miestu, kde ležal chlapec. Nohu mal privalenú troskami, a tak ich začali opatrne odstraňovať. Pri každom ďalšom otrase počuli, ako sa betón nad ich hlavami posúva a puká. O piatej ráno, keď od zemetrasenia uplynulo vyše 12 hodín, vyniesli Ralphendyho do bezpečia.

Žiaľ, nie všetko sa skončilo takto šťastne. V meste Léogâne, ktoré bolo veľmi vážne postihnuté, sa Rogerovi a jeho staršiemu synovi Clidovi podarilo utiecť z rúcajúceho sa domu. Jeho mladší syn Clarence zahynul. Rogerova manželka Clana žila a bola schopná komunikovať, no hlava sa jej zakliesnila pod spadnutým stropom. Roger s jedným priateľom sa veľmi namáhali, aby ju odtiaľ dostali. „Ponáhľajte sa!“ súrila ich spod rozvalín. „Už mi dochádzajú sily! Nemôžem dobre dýchať!“ O tri hodiny dorazil záchranársky tím. Ale keď ju vytiahli, bola mŕtva.

streda 13. januára, 2. deň

Úsvit nového dňa odhalil rozsah skazy. Väčšina mesta Port-au-Prince sa zmenila na hromadu trosiek. Ako sa dostávali na verejnosť správy o škodách, humanitárne organizácie a veľa obetavých jednotlivcov z celého sveta sa pripravovalo na poskytnutie pomoci. Dobrovoľníci  slúžiaci v odbočke Jehovových svedkov v Dominikánskej republike, ktorá je vzdialená asi 300 kilometrov, tiež cítili otrasy. Keď sa tamojší svedkovia dozvedeli, že epicentrum ležalo neďaleko husto obývaného mesta Port-au-Prince, kde býva takmer tretina z deväťmiliónového obyvateľstva Haiti, okamžite začali organizovať pomoc.

Od posledného silného zemetrasenia na Haiti uplynulo 150 rokov. Preto sa v tejto krajine v mnohých prípadoch upustilo od stavania budov, ktoré dokážu odolávať zemetraseniam, a dôraz sa kládol najmä na to, aby ľudí ochránili pred hurikánmi a povodňami. To bol dôvod, prečo sa väčšina betónových stien a ťažkých betónových stropov pri zemetrasení s magnitúdou 7,0 zosypala ako domček z karát. Ale budovy odbočky Jehovových svedkov na Haiti, ktorých výstavba sa skončila v roku 1987, boli postavené podľa platných noriem pre stavby v seizmicky aktívnych oblastiach. Hoci stoja pri východnom okraji mesta Port-au-Prince, neboli takmer vôbec poškodené.

Cez noc sa odbočka na Haiti zmenila na rušné krízové centrum. Keďže spojenie s inými krajinami cez telefón a cez e-mail prestalo byť spoľahlivé, pracovníci odbočky dva razy cestovali k hraniciam s Dominikánskou republikou, aby odovzdali správy o situácii. Medzitým na pozemok haitskej odbočky prúdili stovky ľudí postihnutých zemetrasením, z ktorých mnohí boli vážne zranení. Veľa ďalších bolo odvezených do tých niekoľkých nemocníc, ktoré v oblasti zostali v prevádzke. Zakrátko boli preplnené.

V okolí nemocníc ležali všade na zemi ľudia, ktorí krvácali a kričali od bolesti. Ležala medzi nimi aj Marla. Osem hodín bola pochovaná pod troskami zrútenej budovy. Necítila si nohy a nedokázala nimi ani pohnúť. Vyhrabali ju susedia a potom ju odviezli do nemocnice. Ale do ktorej? Jehovov svedok Evan, lekár, ktorý prišiel z Dominikánskej republiky, sa rozhodol, že ju pohľadá, i keď vedel iba, ako sa volá.

Od zemetrasenia už uplynulo vyše 24 hodín a opäť prišla noc. Ako prekračoval mŕtve  telá, ktoré ležali pred jednou nemocnicou, v duchu sa modlil a dookola volal Marlino meno. Nakoniec začul, ako ktosi odvetil: „To som ja!“ Zo zeme naňho hľadela Marla a na tvári mala široký úsmev. Zarazene sa jej spýtal: „Prečo sa usmievaš?“ Odpovedala: „Lebo teraz som so svojím duchovným bratom.“ Evan nedokázal zadržať slzy.

štvrtok 14. januára, 3. deň

Svetové ústredie Jehovových svedkov, ktoré sa nachádza v Spojených štátoch, spolu s odbočkami v Dominikánskej republike, Francúzsku, na Guadeloupe, v Kanade, na Martiniku, v Nemecku a iných krajinách spojili svoje sily, aby koordinovane poskytli obetiam zemetrasenia pomoc a čo najlepšie využili dostupné jedlo, vodu, lieky, dopravné a komunikačné prostriedky, peniaze, ľudské zdroje a ďalšie veci. Celkovo prišlo z radov Jehovových svedkov pomôcť na Haiti 78 zdravotníkov a veľa ďalších dobrovoľníkov. Nadránom o 2.30 sa z odbočky v Dominikánskej republike vydalo na Haiti prvé nákladné auto s humanitárnou pomocou. Naložené bolo asi 6 800 kilogramami potrebných vecí.

Keď o niekoľko hodín zásielka dorazila na miesto určenia, svedkovia slúžiaci v odbočke začali organizovať distribúciu týchto zásob. Aby potraviny nerozkradli zlodeji, ktorí ich chceli predať, náklad zamaskovali. Dobrovoľníci pracovali dňom a nocou, aby potraviny a ďalšie potreby zabalili do menších balíkov, ktoré sa potom odovzdávali rodinám a jednotlivcom. V mesiacoch po zemetrasení Jehovovi svedkovia bezplatne rozdali celkovo viac ako 450 000 kilogramov darovaných vecí vrátane vyše 400 000 porcií jedla.

piatok 15. januára, 4. deň

Doobeda prišlo z Dominikánskej republiky a z Guadeloupe 19 lekárov, zdravotných sestier a iných zdravotníkov z radov svedkov. Rýchlo zriadili kliniku prvej pomoci. Medzi ošetrovanými boli aj deti z veľkého sirotinca, ktoré utrpeli zranenia. Okrem toho svedkovia poskytli sirotincu jedlo a celtovinu, pod ktorou sa mohli ukryť pred nepriazňou počasia. „Som Jehovovým svedkom veľmi vďačný,“ vraví Étienne, riaditeľ sirotinca. „Neviem, čo by sme bez nich robili.“

Stratené dievčatko sa našlo

Keď nastalo zemetrasenie, sedemročná Islande sa pozrela z domu a videla, ako sa trhá elektrické vedenie a iskrí. Vnútri sa deformovali steny a padali panely, ktoré jej dolámali nohu a vážne ju zranili. Keď ju vytiahli spod sutín, jej otec Johnny ju odviezol do nemocnice, ktorá leží hneď za hranicami s Dominikánskou republikou. Odtiaľ ju letecky previezli do nemocnice v hlavnom meste Santo Domingu. Ale keď tam Johnny o nejaký čas volal, Islande tam nebola.

Dva dni ju hľadal na všetkých možných miestach, no bezvýsledne. Odviezli ju totiž do inej nemocnice. Tam ju začula jedna dobrovoľníčka, ako sa modlí k Jehovovi. (Žalm 83:18) „Ľúbiš Jehovu?“ spýtala sa jej. „Áno,“ odpovedala Islande cez slzy. „Tak sa neboj,“ upokojovala ju žena. „Jehova ti pomôže.“

Johnny požiadal odbočku Jehovových svedkov v Dominikánskej republike o pomoc pri  hľadaní dcéry. Svedkyňa Melanie sa ponúkla, že ju pohľadá. Keď sa v jednej nemocnici vypytovala na Islande, začula ju dobrovoľníčka, ktorá predtým počula dievčatko modliť sa, a ukázala jej ho. Čoskoro bola Islande znovu so svojou rodinou.

Operácie a zotavovanie

Mnohí zranení, ktorí prišli na kliniku zriadenú v haitskej odbočke, nedostali predtým takmer žiadne ošetrenie a ich poranené končatiny začali odumierať. Život im často mohla zachrániť už iba amputácia. V prvých dňoch po zemetrasení bol nedostatok chirurgického vybavenia, liekov, ba aj anestetík. Situácia bola traumatizujúca i pre samotných lekárov. Jeden z nich sa vyjadril: „Kiež by Boh vymazal z mojej pamäti niektoré obrazy a zvuky.“

Druhý týždeň po zemetrasení začali z Európy prichádzať svedkovia, ktorí boli lekármi a mali skúsenosti i vybavenie na vykonávanie zložitých a súrnych operácií. Zdravotnícky tím vykonal 53 operácií a poskytol ošetrenie aj v tisíckach ďalších prípadov. Wideline, 23-ročná svedkyňa, prišla do Port-au-Prince deň pred zemetrasením. Pri zemetrasení jej rozdrvilo pravú ruku a v tamojšej nemocnici jej ju museli amputovať. Príbuzní ju nejaký čas nato previezli do nemocnice neďaleko svojho domovského mesta Port-de-Paix, vzdialeného sedem hodín cesty od hlavného mesta. No jej stav sa  zhoršoval a nemocničný personál sa o ňu veľmi nestaral, lebo boli presvedčení, že zomrie.

Svedkovia zdravotníci sa dozvedeli, v akej je zúfalej situácii, a tak cestovali z Port-au-Prince, aby sa o ňu postarali a aby ju potom vzali späť a doliečili. Keď ostatní pacienti videli, že jej duchovní bratia po ňu prišli, nadšene sa roztlieskali. Wideline sa teraz s pomocou rodiny a zboru úspešne prispôsobuje zmeneným okolnostiam.

Jehovovi svedkovia v Dominikánskej republike poskytli svoje domy, aby slúžili ako zotavovne. Personál na týchto miestach tvorili tímy svedkov, ktoré sa pravidelne striedali — boli medzi nimi lekári, zdravotné sestry, fyzioterapeuti a ďalší ošetrovatelia. Títo dobrovoľníci sa ochotne starali o pacientov, ktorí sa tam zotavovali.

Šírenie viery, nádeje a lásky

Vážne poškodených bolo iba 6 z 56 sál Kráľovstva Jehovových svedkov, ktoré ležali v oblasti postihnutej zemetrasením. Väčšina svedkov, ktorí po zemetrasení nemali kde bývať, sa dočasne ubytovala v nepoškodených sálach alebo na voľných priestranstvách. Keďže svedkovia sú zvyknutí zhromažďovať sa, zorganizovali sa podobne, ako to robia na svojich pravidelných zjazdoch.

„Zbor sa ďalej pravidelne stretával, aby sa duchovne sýtil, ako bolo naším zvykom aj predtým,“ spomína Jean-Claude, Jehovov svedok, ktorý v zbore slúži ako duchovný pastier. „Bolo to veľmi dôležitým stabilizujúcim prvkom pre mladých i starých.“ K čomu to viedlo? Istý muž  sa vyjadril: „Som veľmi rád, že vidím Jehovových svedkov stále chodiť a zvestovať. Keby sme vás nevideli, mali by sme pocit, že situácia je oveľa vážnejšia.“

Svedkovia prichádzali za ľuďmi so slovami útechy. „Skoro každý, koho sme stretli, bol presvedčený, že zemetrasenie je trest Boží,“ povedal jeden svedok. „Uisťujeme ich, že zemetrasenie je prírodná katastrofa a nespôsobil ho Boh. Poukazujeme im na 1. Mojžišovu 18:25. Abrahám tam vyhlásil, že pre Boha je nemysliteľné, aby zničil dobrých spolu so zlými. Ľuďom tiež ukazujeme Lukáša 21:11. Podľa tohto textu Ježiš predpovedal, že v našich časoch majú byť veľké zemetrasenia. A vysvetľujeme im, že čoskoro vzkriesi ich milovaných blízkych, ktorí zomreli, a odstráni všetko utrpenie. Mnohí ľudia vyjadrujú hlbokú vďačnosť, že sa to dozvedeli.“ *

I tak to však nie je jednoduché. „Najskôr prišla katastrofa, zemetrasenie. Teraz sa musíme vyrovnávať s tým, čo priniesla,“ vraví Jean-Emmanuel, lekár, ktorý je svedkom. „Okrem toho, že nás ohrozujú rôzne choroby, ktoré ľahko vypuknú v preľudnených, dažďom zmáčaných táboroch bez hygienických zariadení, je tu aj citová trauma, ktorá je potláčaná, ale nemizne.“

Niekoľko týždňov po zemetrasení prišiel na kliniku svedok a sťažoval sa na neutíchajúce bolesti hlavy a dlhodobú nespavosť, čo sú ťažkosti, ktoré po katastrofe zažívajú mnohí ľudia. „Udrelo ťa niečo do hlavy?“ opýtala sa ho sestrička, ktorá je svedkyňou. „Nie,“ odvetil so stoickým pokojom. „Zomrela mi manželka, s ktorou som prežil 17 rokov. Ale vedeli sme, že také veci sa môžu stať. Aj Ježiš to predpovedal.“

Sestrička pochopila, v čom môže byť problém, a tak povedala: „Ale stratil si svoju životnú družku. To je hrozné! Nie je nič zlé na tom, keď si poplačeš. Aj Ježiš plakal, keď zomrel jeho priateľ Lazar.“ Nato muž prepukol v plač.

Z viac ako 10 000 svedkov žijúcich v tej oblasti ich zahynulo pri zemetrasení 154. Odhaduje sa, že vyše 92 percent obyvateľov Port-au-Prince stratilo pri katastrofe prinajmenšom jedného blízkeho. Jehovovi svedkovia v snahe pomôcť smútiacim opakovane navštevovali ľudí, ktorí utrpeli telesnú ujmu alebo boli citovo traumatizovaní, a dali im tak možnosť vyliať srdce niekomu, komu môžu dôverovať. Aj tí smútiaci, ktorí sú Jehovovými svedkami a poznajú biblický sľub o vzkriesení a rajskej zemi, potrebovali povedať o svojom žiali súcitným spolukresťanom a počuť slová útechy i povzbudenia.

Čo im dáva silu ísť ďalej

Apoštol Pavol napísal: „Zostáva viera, nádej, láska, tieto tri; ale najväčšia z nich je láska.“ ​(1. Korinťanom 13:13) Veľa haitských svedkov dokáže vďaka týmto vlastnostiam znášať súčasné ťažkosti, povzbudzovať druhých a hľadieť do budúcnosti bez obáv. Je zjavné, že pravá viera, jednota a vrúcnosť podnecuje svedkov z mnohých krajín, aby neprestávali pomáhať ľuďom postihnutým katastrofou. „Nikdy predtým som nezažila také silné dôkazy lásky,“ vyjadrila sa Petra, svedkyňa, ktorá prišla pomôcť z Nemecka ako lekárka. „Veľa som plakala, ale skôr od šťastia než od žiaľu.“

Podľa časopisu The Wall Street Journal bolo haitské zemetrasenie v roku 2010 „z istého pohľadu najničivejšou prírodnou katastrofou, aká postihla jednu krajinu“. No od tejto katastrofy svet zažil ďalšie tragické udalosti, či spôsobené človekom, alebo prírodou. Skončí sa to niekedy? Jehovovi svedkovia na Haiti i vo všetkých ostatných krajinách sú pevne presvedčení, že čoskoro príde deň, keď Boh splní sľub zapísaný v Biblii: „[Boh] zotrie [ľuďom] každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ ​(Zjavenie 21:4)

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 15]

„Nikdy by som si neodpustil, že som tam Ralphendyho nechal zomrieť“

[Zvýraznený text na strane 19]

„Som veľmi rád, že vidím Jehovových svedkov stále chodiť a zvestovať“

[Rámček/obrázky na strane 17]

NOVÉ DOMY PRE POSTIHNUTÉ RODINY

Ani nie mesiac po zemetrasení stavební inžinieri spomedzi svedkov začali kontrolovať domy, či sú bezpečné a či sa do nich rodiny môžu vrátiť. Veľa tých, ktorí prišli o svoje príbytky, potrebovali nejaké miesto, kde by mohli bývať, kým si nájdu niečo trvalejšie.

„Inšpirovali sme sa skúsenosťami medzinárodných humanitárnych organizácií a navrhli sme lacné obydlia, ktoré sa dajú ľahko postaviť a je v nich zhruba toľko miesta ako v domoch, kde postihnutí bývali predtým,“ vysvetľuje John, ktorý slúži v haitskej odbočke Jehovových svedkov. „Poskytujú ochranu pred vetrom a dažďom a v prípade ďalších otrasov rodine nehrozí zavalenie.“ Už tri týždne po zemetrasení začala skupina haitských i medzinárodných dobrovoľníkov stavať dočasné domy.

Keď prichádzali nákladné autá s prefabrikátmi domov, ľudia na uliciach jasali. Jeden haitský colník sa pri colnej kontrole stavebného materiálu vyjadril: „Jehovovi svedkovia patrili k prvým, ktorí prechádzali hranice, aby ľuďom pomohli. Oni o pomoci nielen rozprávajú, ale ju aj poskytujú.“ V prvých mesiacoch po zemetrasení sa pre svedkov, ktorí prišli o svoje domy, postavilo 1 500 príbytkov.

[Mapa na strane 14]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

HAITI

PORT-AU-PRINCE

Léogâne

epicentrum

Jacmel

DOMINIKÁNSKA REPUBLIKA

[Obrázok na strane 16]

Marla

[Obrázok na strane 16]

Islande

[Obrázok na strane 16]

Wideline

[Obrázok na strane 18]

Skupina haitských Jehovových svedkov ide so slovami útechy za ľuďmi postihnutými zemetrasením

[Obrázok na strane 18]

Lekár ošetruje chlapca na klinike, ktorú zriadili Jehovovi svedkovia