Ako sme dostali Bibliu

To, že Biblia sa do dnešných dní zachovala tak, ako bola napísaná, je priam zázrak. Jej písanie bolo ukončené pred vyše 1 900 rokmi. Bola zaznamenaná na materiál, ktorý podliehal skaze, na papier vyrobený zo stebiel papyrusu a na pergamen vyrobený zo zvieracích koží. Navyše pôvodné spisy boli v jazykoch, ktorými dnes hovorí málo ľudí. Okrem toho mocní ľudia, od cisárov po náboženských vodcov, sa zo všetkých síl snažili Bibliu zničiť.

VĎAKA čomu toto pozoruhodné dielo obstálo v skúške času a stalo sa najznámejšou knihou na svete? Zamyslite sa len nad dvoma činiteľmi, ktoré k tomu prispeli.

Text zachovaný vďaka mnohým odpisom

Izraeliti, ktorým boli zverené najstaršie texty Biblie, starostlivo uchovávali pôvodné zvitky a robili z nich mnoho odpisov. Napríklad izraelskí králi si mali urobiť „odpis tohto zákona z toho, ktorý je zverený kňazom, Lévitom“. — 5. Mojžišova 17:18.

Mnohí Izraeliti si radi čítali Písma a považovali ich za Božie Slovo. Preto sa k odpisovaniu Písiem pristupovalo mimoriadne pozorne a robili to dobre školení pisári. O jednom bohabojnom pisárovi, Ezdrášovi, sa píše, že bol „zručným odpisovačom v Mojžišovom zákone, ktorý dal Jehova, Boh Izraela“. (Ezdráš 7:6) Masoreti, ktorí v šiestom až desiatom storočí n. l. odpisovali Hebrejské Písma, alebo „Starý zákon“, dokonca počítali jednotlivé písmená, aby sa do textu nedostali chyby. Takéto pedantné odpisovanie prispelo jednak k presnosti textu a jednak k tomu, že Biblia prežila, hoci jej nepriatelia sa úporne snažili zničiť ju.

Napríklad v roku 168 pred n. l. sa sýrsky vládca Antiochos IV. pokúsil v Palestíne zničiť všetky odpisy Hebrejských Písiem. V jednej správe o židovských dejinách sa píše: „Všetky zvitky zákona, ktoré našli, roztrhali a spálili.“ Dielo The Jewish Encyclopedia hovorí: „Úradníci, ktorí mali splniť tieto príkazy, to robili veľmi dôsledne... Za vlastnenie svätej knihy... bol trest smrti.“ Ale odpisy Písiem prežili tak medzi Židmi v Palestíne, ako aj medzi tými, ktorí žili v iných krajinách.

Krátko po tom, ako pisatelia Kresťanských gréckych Písiem, teda „Nového zákona“, dokončili svoju prácu, sa už šírili odpisy týchto inšpirovaných listov, proroctiev a historických správ. Napríklad Ján napísal svoje evanjelium v Efeze alebo v jeho okolí. No časť tohto evanjelia, ktorá bola podľa odborníkov súčasťou odpisu vytvoreného ani nie 50 rokov po tom, ako Ján napísal svoju správu, sa našla stovky kilometrov odtiaľ v Egypte. Tento objav poukázal na to, že kresťania vo vzdialených krajinách mali odpisy inšpirovaných textov, ktoré boli urobené len krátko po ich napísaní.

Aj to, že sa Božie Slovo šírilo, prispelo k tomu, že prežilo stáročia po Kristovi. Napríklad 23. februára roku 303 n. l. na úsvite sa rímsky cisár Dioklecián údajne prizeral tomu, ako jeho vojaci vyrážajú dvere kostola a pália odpisy Písiem. Dioklecián si myslel, že sa mu podarí zničiť kresťanstvo, keď zničí jeho sväté spisy. Nasledujúci deň vydal výnos, že v celej Rímskej ríši sa majú verejne spáliť všetky odpisy Biblie. Ale niektoré prežili a boli z nich robené ďalšie. Dokonca veľké časti dvoch odpisov Biblie v gréčtine, ktoré boli urobené pravdepodobne krátko po Diokleciánovej vlne prenasledovania, prežili  až dodnes. Jeden je uložený v Ríme a druhý v Britskej knižnici v Londýne.

Hoci sa dosiaľ nenašli žiadne pôvodné biblické manuskripty, tisíce ručne písaných odpisov celej Biblie alebo jej častí prežili do našich dní. Niektoré z nich sú veľmi staré. Zmenilo sa odpisovaním posolstvo, ktoré odovzdávali pôvodné texty? Učenec W. H. Green o Hebrejských Písmach povedal: „Možno s istotou povedať, že žiadne iné staroveké dielo nebolo prepisované tak presne.“ O Kresťanských gréckych Písmach Sir Frederic Kenyon, popredný odborník na biblické manuskripty, napísal: „Rozmedzie medzi dátumami pôvodného spísania a najstarším existujúcim dokladom sa tak zmenšilo, že je v skutočnosti zanedbateľné; tak bol odstránený posledný dôvod na akúkoľvek pochybnosť, že Písmo sa nám zachovalo v podstate tak, ako bolo napísané. Vierohodnosť i celková presnosť kníh Nového zákona sa môžu považovať za overené s konečnou platnosťou.“ Uviedol tiež: „Nemožno ani dostatočne zdôrazniť, že text Biblie je v podstate spoľahlivý... To nemožno povedať o žiadnej inej starovekej knihe na svete.“

Prekladanie Biblie

Druhý činiteľ, ktorý významne prispel k tomu, aby sa Biblia stala najznámejšou knihou na svete, je jej dostupnosť v mnohých jazykoch. To je v súlade s Božím predsavzatím, že ľudia zo všetkých národov a jazykov majú spoznať Boha a uctievať ho „duchom a pravdou“. — Ján 4:23, 24; Micheáš 4:2.

Prvým známym prekladom Hebrejských Písiem bola grécka Septuaginta. Bola určená Židom hovoriacim po grécky, ktorí žili mimo Palestíny, a bola dokončená asi dvesto rokov predtým, ako Ježiš začal svoju pozemskú službu. Celá Biblia vrátane Kresťanských gréckych Písiem bola už v priebehu niekoľkých storočí po dokončení preložená do mnohých jazykov. No králi a dokonca aj kňazi, ktorí sa mali zo všetkých síl snažiť, aby sa Biblia dostala ľuďom do rúk, tomu odporovali. Usilovali sa držať svoj ľud v duchovnej tme a nedovoľovali, aby bolo Božie Slovo prekladané do jazyka bežných ľudí.

Niektorí odvážni ľudia sa postavili proti nariadeniam cirkvi a štátu a riskovali život, keď prekladali Bibliu do jazyka ľudu. Napríklad v roku 1530 Angličan William Tyndale, ktorý študoval v Oxforde, vydal Pentateuch, prvých päť kníh Hebrejských Písiem. Napriek veľkému odporu sa stal prvým, kto preložil Bibliu do angličtiny priamo z hebrejčiny. Tyndale bol tiež prvým anglickým prekladateľom, ktorý použil meno Jehova. Biblický učenec Casiodoro de Reina zo Španielska neustále čelil hrozbe smrti zo strany katolíckych prenasledovateľov, keď pracoval na jednom z prvých španielskych prekladov Biblie. Cestoval do Anglicka, Nemecka, Francúzska, Holandska a Švajčiarska, aby dokončil svoj preklad. *

Dnes je Biblia stále prekladaná do ďalších jazykov a vydávajú sa milióny jej výtlačkov. Jej prežitie, vďaka ktorému sa stala najznámejšou knihou na svete, potvrdzuje slová, ktoré pod inšpiráciou zaznamenal apoštol Peter: „Tráva vädne a kvet opadáva, ale Jehovov výrok trvá navždy.“ — 1. Petra 1:24, 25.

[Poznámka pod čiarou]

 [Rámček/obrázky na strane 14]

KTORÝ PREKLAD ČÍTAŤ?

V mnohých jazykoch existuje viacero prekladov Biblie. Niektoré z nich používajú ťažký, archaický jazyk. Iné preklady sú voľné a parafrázované a ich cieľom nie je ani tak presnosť ako to, aby sa dobre čítali. Ďalšie sú doslovné a prekladajú takmer slovo za slovo.

Anglické vydanie Prekladu nového sveta Svätých písiem, ktorý vydali Jehovovi svedkovia, preložil anonymný výbor priamo z pôvodných jazykov. Tento preklad bol potom základným textom, z ktorého sa prekladalo asi do 60 ďalších jazykov. Prekladatelia do týchto jazykov však veľmi často brali do úvahy text v pôvodných jazykoch. Ich cieľom bolo preložiť text z pôvodných jazykov čo najdoslovnejšie, no zároveň nezmeniť jeho zmysel. Prekladatelia sa snažili, aby dnešný čitateľ rozumel Biblii rovnako dobre, ako rozumel čitateľ v biblických časoch pôvodným textom.

Niektorí lingvisti skúmali moderné preklady Biblie — vrátane Prekladu nového sveta —, aby zistili, či neobsahujú nepresnosti alebo či neboli ovplyvnené predsudkami. Jedným takým učencom je Jason David BeDuhn, docent religionistiky na Severoarizonskej univerzite v Spojených štátoch. V roku 2003 vydal 200-stranovú štúdiu, v ktorej hovorí o deviatich „najpoužívanejších Bibliách v anglicky hovoriacom svete“. * V tejto štúdii sa zameral na niekoľko kontroverzných pasáží Biblie, ktorých „preklad [býva] ovplyvnený predsudkami najčastejšie“. Pri každej z nich porovnal grécky text s každým anglickým prekladom a hľadal zmeny zmyslu ovplyvnené predsudkami. K akému záveru dospel?

BeDuhn poukazuje na to, že ľudia vo všeobecnosti, ako aj mnohí biblickí učenci tvrdia, že odlišnosť Prekladu nového sveta vyplýva z náboženských predstáv jeho prekladateľov. No píše: „Väčšina rozdielov vyplýva z toho, že ako doslovný, konzervatívny preklad je... oveľa presnejší.“ Hoci BeDuhn nesúhlasí s niektorými prekladateľskými riešeniami v Preklade nového sveta, hovorí, že tento preklad „vychádza ako najpresnejší z porovnávaných prekladov“. Označuje ho za „pozoruhodne dobrý“ preklad.

Dr. Benjamin Kedar, hebraista z Izraela, sa vyjadril o Preklade nového sveta podobne. V roku 1989 povedal: „Toto dielo odráža čestné úsilie dosiahnuť také presné porozumenie textu, ako je to len možné... V Preklade nového sveta som nikdy nenašiel žiaden zámer vložiť do textu niečo, čo neobsahuje.“

Položte si otázky: ‚O čo mi ide pri čítaní Biblie? Chcem, aby sa mi dobre čítala, a nejde mi ani tak o presnosť? Alebo si chcem čítať myšlienky, ktoré sú preložené tak, aby boli čo najbližšie k pôvodným inšpirovaným textom?‘ (2. Petra 1:20, 21) Podľa toho, na čom vám záleží, by ste si mali vybrať preklad.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok]

„Preklad nového sveta Svätých písiem“ je dostupný v mnohých jazykoch

[Obrázok na stranách 12, 13]

Masoretské rukopisy

[Obrázok na strane 13]

Zlomok rukopisu obsahujúci slová z Lukáša 12:7: „... nebojte sa, ste cennejší ako mnoho vrabcov“

[Pramene ilustrácií na strane 13]

Strana v popredí: National Library of Russia, St. Petersburg; druhá a tretia: Bibelmuseum, Münster; pozadie: © The Trustees of the Chester Beatty Library, Dublin