Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Španielska Armada a jej tragická plavba

Španielska Armada a jej tragická plavba

Španielska Armada a jej tragická plavba

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ŠPANIELSKU

PRED vyše 400 rokmi bojovali v obmedzenom priestore Lamanšského prielivu dve flotily. Táto bitka sa odohrala medzi protestantmi a katolíkmi a bola len jednou z viacerých, ktoré v 16. storočí viedli vojská anglickej kráľovnej Alžbety I., protestantky, a španielskeho kráľa Filipa II., katolíka. Ako uvádza kniha The Defeat of the Spanish Armada (Porážka španielskej Armady), „ľudia považovali bitku anglickej a španielskej flotily v Lamanšskom prielive za... posledný boj na život a na smrť medzi silami svetla a silami tmy“.

Vtedajší obyvatelia Anglicka opísali španielsku Armadu, teda veľkú námornú flotilu, za „najväčšiu námornú silu, akú kedy na otvorenom mori videli“. Ale vydať sa na spomínanú výpravu bolo osudnou chybou, za ktorú tisíce ľudí zaplatili životom. Čo bolo cieľom tejto výpravy a prečo sa skončila neúspechom?

Dôvody na inváziu

Anglickí piráti už niekoľko rokov prepadávali španielske lode. Okrem toho anglická kráľovná Alžbeta aktívne podporovala vzburu Nizozemska proti španielskej nadvláde. Katolícky kráľ Filip II. cítil tiež povinnosť pomôcť anglickým katolíkom vymaniť ich krajinu zo vzmáhajúceho sa protestantského „kacírstva“. Preto Armadu sprevádzalo asi 180 kňazov a duchovných radcov. Dokonca pri zostavovaní posádok Armady musel každý muž vyznať svoje hriechy kňazovi a ísť na prijímanie.

Náboženskú náladu, ktorá vládla v Španielsku a ktorej podľahol aj kráľ, reprezentoval významný španielsky jezuita Pedro de Ribadeneyra, ktorý povedal: „Boh, náš Pán, ktorého záležitosti obhajujeme a viery v ktorého sa zastávame, pôjde pred nami — a s takýmto kapitánom sa nemáme čoho báť.“ Pokiaľ ide o Angličanov, tí dúfali, že ak zvíťazia, protestantské myšlienky sa budú môcť šíriť po Európe.

Plán invázie, ktorý mal španielsky kráľ, vyzeral jednoducho. Armada mala vplávať do Lamanšského prielivu a vo Flámsku pribrať vojvodu z Parmy a jeho 30 000 veteránov. * Spojené vojská sa potom mali preplaviť na druhú stranu prielivu, vylodiť sa na pobreží Essexu a pochodovať na Londýn. Filip sa domnieval, že anglickí katolíci opustia svoju protestantskú kráľovnú a posilnia jeho rady.

Filipov plán mal však vážne nedostatky. Hoci sa kráľ domnieval, že za ním stojí božská prozreteľnosť, nebral do úvahy dve závažné veci — jednak silu anglického námorného loďstva a jednak skutočnosť, že nebol k dispozícii morský prístav, kde by sa jeho vojsko spojilo s vojskami vojvodu z Parmy.

Obrovská, no neobratná flotila

Filip poveril velením vojvodu z Mediny-Sidonie. Hoci tento vojvoda nebol skúseným námorníkom, bol dobrým organizátorom, ktorý rýchlo získal podporu skúsených kapitánov. Spolu vybudovali silnú flotilu a zásobili ju najlepšie, ako sa dalo. Dôkladne vypracovali signály, plavebné rozkazy a vojenské formácie, aby zjednotili mnohonárodnostné vojsko.

Armada, ktorá pozostávala zo 130 lodí, takmer 20 000 vojakov a 8 000 námorníkov, vyplávala 29. mája 1588 z Lisabonu. Ale pre nepriaznivý vietor a búrku muselo loďstvo zakotviť v meste La Coruña na severozápade Španielska a vykonať nejaké opravy a doplniť zásoby. Nedostatok zásob a choroby mužov vyvolávali vo vojvodovi z Mediny-Sidonie obavy, preto o svojich pochybnostiach otvorene napísal kráľovi. Ale Filip trval na tom, aby sa admirál držal plánu. A tak neobratná flotila pokračovala v plavbe a po dvoch mesiacoch od vyplávania z Lisabonu sa napokon dostala k Lamanšskému prielivu.

Bitky v Lamanšskom prielive

Keď sa španielska flotila doplavila k Plymouthu na juhozápadnom pobreží Anglicka, Angličania ju už očakávali. Obe bojujúce strany mali približne rovnaký počet lodí, ktoré sa však konštrukčne líšili. Španielske plavidlá sa dovysoka čneli nad vodou a na palube mali veľa diel s menším dostrelom. So svojimi veľkými streleckými vežami na prove a korme vyzerali ako plávajúce pevnosti. Španielska námorná taktika bola taká, že muži mali vstúpiť na palubu a zdolať nepriateľa. Anglické lode boli nižšie a rýchlejšie a boli vybavené väčším počtom diel s veľkým dostrelom. Anglickí kapitáni sa nechceli dostať do blízkeho kontaktu s nepriateľom, ale chceli zničiť španielske lode z diaľky.

Aby Španieli dokázali obstáť proti pohyblivejšej a lepšie vybavenej anglickej flotile, španielsky admirál navrhol obrannú formáciu v tvare polmesiaca. Najsilnejšie lode s delami s najväčším dostrelom mali chrániť oba konce. Bez ohľadu na to, z akého smeru sa nepriateľ priblížil, Armada sa mohla nasmerovať a čeliť nepriateľovi tak ako byvol, ktorý nastaví rohy proti prichádzajúcemu levovi.

Flotily bojovali v Lamanšskom prielive v dvoch malých bitkách. Španielska obranná formácia sa ukázala ako účinná a Angličanom sa pomocou diel s veľkým dostrelom nepodarilo potopiť ani jedinú španielsku loď. Anglickí kapitáni si preto uvedomili, že musia nejako rozbiť formáciu a priblížiť sa na dostrel. Príležitosť sa im naskytla 7. augusta.

Vojvoda z Mediny-Sidonie sa riadil rozkazmi a viedol Armadu na miesto stretnutia s vojvodom z Parmy a s jeho jednotkami. Kým čakal na odpoveď vojvodu z Parmy, prikázal flotile spustiť kotvy pri Calais na pobreží Francúzska. Keď boli španielske lode zakotvené a zraniteľné, Angličania k nim vyslali osem lodí, ktoré naložili horľavinami a zapálili. Väčšina španielskych kapitánov sa zúfalo snažila odplaviť z nebezpečnej zóny. Potom ich silný vietor a morský prúd zatlačil na sever.

Nasledujúci deň sa na úsvite odohrala posledná bitka. Anglická flotila strieľala na španielske lode zblízka a zničila prinajmenšom tri lode a mnohé ďalšie poškodila. Keďže Španieli mali málo munície, mohli útok iba bezradne prečkať.

Pre prudkú búrku sa Angličania rozhodli pokračovať v útoku ďalší deň. Ráno bola Armada opäť zostavená do polmesiaca, a hoci mala len málo munície, postavila sa tvárou nepriateľovi, pripravená bojovať. Ale skôr než mohli Angličania začať strieľať, španielske lode neúprosne hnal vietor a morské prúdy k piesčinám Zeelandu na pobreží dnešného Holandska, kde im hrozila katastrofa.

Keď sa už všetko zdalo stratené, vietor zmenil smer a zavial Armadu na sever do bezpečia na otvorené more. No Armada sa už nemohla vrátiť do Calais, pretože táto trasa bola zablokovaná anglickou flotilou a vietor zatláčal poškodené španielske lode na sever. Vojvoda z Mediny-Sidonie si uvedomil, že mu nezostáva nič iné, len ukončiť misiu a zachrániť čo najviac lodí a ľudí. Rozhodol sa vrátiť do Španielska okolo Škótska a Írska.

Búrky a stroskotania

Poškodené lode sa vydali na strastiplnú cestu domov. Jedla bolo málo, a keďže sudy boli poškodené, bolo málo aj vody. Angličania vážne poškodili mnoho lodí, a preto väčšina nebola schopná plavby. Okrem toho na severozápadnom pobreží Írska sa Armada ocitla uprostred prudkých búrok, ktoré trvali dva týždne. Po niektorých lodiach nezostalo ani stopy. Ďalšie stroskotali pri pobreží Írska.

Prvé lode z Armady sa po náročnej plavbe doplavili do prístavu Santander na severe Španielska dňa 23. septembra. Domov sa vrátilo asi 60 lodí a približne len polovica mužov, ktorí odišli z Lisabonu. Tisíce sa utopili v mori. Mnohí podľahli zraneniam alebo cestou domov chorobe. No ani pre prežijúcich, ktorí sa dostali k španielskemu pobrežiu, sa utrpenie neskončilo.

V knihe The Defeat of the Spanish Armada sa píše: „Niekoľko [posádok] nemalo žiadne jedlo a zomreli od hladu,“ hoci zakotvili v španielskom prístave. V knihe sa píše, že v španielskom prístave Laredo narazila jedna loď na plytčinu, „pretože už nezostalo dosť mužov, ktorí by mohli zvinúť plachty a spustiť kotvu“.

Význam tejto porážky

Porážka Armady dodala protestantom v severnej Európe sebadôveru, aj keď náboženské boje v plnej miere pokračovali. Protestanti boli presvedčení, že ich víťazstvo je dôkazom Božej priazne. Vidno to aj z anglickej medaily, ktorá pripomína túto udalosť. Píše sa na nej: Flavit יהוה et dissipati sunt 1588, čo znamená: „Jehova fúkol a boli rozptýlení 1588.“

Časom získala Veľká Británia miesto svetovej veľmoci, ako uvádza aj kniha Modern Europe to 1870 (Novoveká Európa do roku 1870): „V roku 1763 sa Veľká Británia stala najväčšou obchodnou a koloniálnou veľmocou sveta.“ Áno, „v roku 1763 Britské impérium úplne ovládlo svet, akoby bola obnovená a rozšírená Rímska ríša,“ píše sa v knihe Navy and Empire (Loďstvo a ríša). Neskôr sa Veľká Británia spojila so svojou bývalou kolóniou, Spojenými štátmi americkými, a vytvorila anglo-americkú svetovú veľmoc.

Ľudí, ktorí skúmajú Bibliu, nesmierne zaujíma vzostup a pád politických mocností. Je to preto, lebo Sväté Písmo sa obšírne zaoberá svetovými vládami, ktoré sa postupne vystriedali na svetovej scéne — Egyptom, Asýriou, Babylonom, Médo-Perziou, Gréckom, Rímom a napokon anglo-americkou svetovou veľmocou. Biblia dokonca dlhý čas vopred predpovedala vzostup a pád niektorých týchto mocností. — Daniel 8:3–8, 20–22; Zjavenie 17:1–6, 9–11.

Dnes je zjavné, že udalosti, ktoré sa odohrali v lete roku 1588, keď sa španielskej Armade nepodarilo získať víťazstvo, majú veľký význam. Asi 200 rokov po porážke Armady získala Veľká Británia vo svete vedúce postavenie a časom mala významnú úlohu v spĺňaní biblických proroctiev.

[Poznámka pod čiarou]

^ 8. ods. Flámsko bolo súčasťou Španielskeho Nizozemska, nad ktorým v 16. storočí vládlo Španielsko. Zahŕňalo pobrežné oblasti dnešného Belgicka, Holandska a severného Francúzska.

[Nákres/mapa na stranách 26, 27]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Plavba španielskej Armady

—— trasa vojenskej výpravy

–– spiatočná cesta

X bitky

ŠPANIELSKO

Lisabon

La Coruña

Santander

FLÁMSKO

Calais

ŠPANIELSKE NIZOZEMSKO

SPOJENÉ NIZOZEMSKÉ PROVINCIE

ANGLICKO

Plymouth

Londýn

ÍRSKO

[Obrázok na strane 24]

Kráľ Filip II.

[Prameň ilustrácie]

Biblioteca Nacional, Madrid

[Obrázok na strane 24]

Kráľovná Alžbeta I.

[Obrázok na stranách 24, 25]

Vojvoda z Mediny-Sidonie bol veliteľom španielskej Armady

[Prameň ilustrácie]

Cortesía de Fundación Casa de Medina Sidonia

[Prameň ilustrácie na strane 25]

Museo Naval, Madrid