Pitie čaju po čínsky

ČO SI dáte do čaju? V Británii, kde som vyrastala, sa čaj podával s mliekom a niekedy s cukrom. Bol to silný aromatický nápoj. S mamou sme často žartovali, že ho urobila taký silný, že v ňom stojí lyžička! Čierny čaj, ktorý varievala moja mama, sa nazýval indický čaj, pretože pochádzal z Indie alebo zo Srí Lanky. Doma sme mali dózu aj s čínskym čajom, ktorý bol tiež čierny, ale mal inú chuť a arómu. Nemala som rada žiaden čaj, ale mama mi ho vždy pridávala do mlieka.

Neskôr som ochutnala úplne iný čaj. Pozval ma naň jeden priateľ z Japonska. Do malých šálok bez ušiek nalial bledozelený čaj, ktorý mal však inú chuť ako čaje, ktoré som dovtedy pila. Tento mi chutil! No priateľka, ktorá bola so mnou, vydesila hostiteľa, keď si vypýtala do čaju mlieko a cukor! Hostiteľ nám vysvetlil, že japonský čaj sa nepije v tejto kombinácii. Keď som neskôr bývala v Japonsku, bola som rada, že priateľom a návštevníkom sa vždy vo veľkom podáva japonský čaj.

Potom som sa presťahovala na Taiwan. Bola som zvedavá, či čaj, ktorý nám varievala mama, bude obľúbeným nápojom väčšiny Číňanov. Potešilo ma, že aj na Taiwane sa pije zelený čaj, hoci jeho chuť je trochu iná ako chuť čaju, ktorý som pila v Japonsku. Obľúbeným čajom je i oolong. Ten je tiež iný. Možno sa pýtate, ako sa tieto tri úplne odlišné čaje vyrábajú a prečo chutia tak rôzne.

 Odkiaľ čaj pochádza

Čajovník, po latinsky Camellia sinensis, rastie v Číne a Japonsku vo voľnej prírode. Kry dorastajú až do výšky 9 metrov. Z latinského názvu už asi predpokladáte, že krásna ozdobná kamélia japonská (Camellia japonicus) s tmavozelenými lesklými listami a výrazne ružovými, bielymi či červenými kvetmi je veľmi blízkou príbuznou čajovníka. V čínštine sa kamélia nazýva ča chua, čo znamená „čajový kvet“.

No skadiaľ pochádza čaj, ako ho poznáme? Podľa diela The Encyclopedia Americana sa prvá hodnoverná zmienka o čaji objavuje v životopise jedného čínskeho úradníka, ktorý zomrel v roku 273 n. l., hoci sa predpokladá, že jedna rastlina spomenutá v diele, ktoré zostavil Konfucius (žil v rokoch 551 až 479 pred n. l.), je čajovník. V angličtine sa po prvýkrát zmienil o čaji R. Wickham, zástupca anglickej Východoindickej spoločnosti, a to v roku 1615. V polovici 18. storočia kúpil značné množstvo čaju Thomas Garway, majiteľ londýnskej kaviarne neskôr známej ako Garraway’s.

Šľachtený čajovník rastie v mnohých častiach sveta. Na Jávu priviezli čajovník Holanďania v roku 1826 a do Indie ho okolo roku 1836 priviezli Briti, známi milovníci čaju. Keď v 70. rokoch 19. storočia zničil kávovníky na Srí Lanke istý druh huby, boli miesto nich nasadené čajovníkové kríky.

Pestovanie čaju na Taiwane

Hoci ostrov Taiwan nie je veľký, v súčasnosti sa stáva dôležitým výrobcom čaju. Známa je najmä hornatá oblasť okolo Nantou, pretože z vyšších polôh pochádza kvalitnejší čaj. Poďme teraz na návštevu jednej z oblastí pestovania čaju v týchto krásnych zelených vrchoch.

Navštevujeme Združenie farmárov v LuGu (Jelenie údolie), kde je aj čajové múzeum. Dosť nás prekvapí, že zelený čaj a čaj oolong sa pred sušením valcujú. V minulosti dávali ľudia čaj do vreca a vaľkali ho nohou. Dnes túto prácu vykonávajú, samozrejme, stroje. Teraz chápeme, prečo sa malé množstvo čínskeho čaju v kanvičke po naliatí horúcej vody rozvinie, a tak naplní kanvičku. Prekvapí nás vysoká cena dobrého čaju. Ponúkli nám lahodný oolong, ktorý sa predáva po 3 eurá za 50 gramov. Drahší čaj môže stáť 3,75 eura a čaj, ktorý vyhrá v súťaži, sa môže predávať až po 95 eur za 50 gramov.

Rôzne druhy čaju

Väčšina ľudí v západných krajinách stále najradšej pije čierny čaj. Ľudia z Orientu ho pre jeho farbu nazývajú červený čaj. Vyrába sa tak, že sa zvädnuté a zvalcované listy nechajú úplne sfermentovať a potom sa usušia.

Pri výrobe mimoriadne obľúbeného čaju oolong sa listy zozbierajú a uložia do veľkých, takmer plochých košov, aby mohol čaj prirodzene fermentovať. Keď sa dosiahne požadovaný stupeň fermentácie, listy sa za stáleho pohybovania na plechu zohrejú na teplotu 120 stupňov Celzia. Tak sa zastaví proces fermentácie. Výsledkom je lahodný čaj, ktorý sa pije bez pridania cukru, mlieka či citróna.

Čaj, ktorý sa fermentuje najmenej, je zelený čaj. V Japonsku, Indii a na Srí Lanke sa listy sterilizujú nad parou, aby sa čo najviac obmedzila fermentácia. Číňania na to používajú suché teplo. Aj zelený čaj sa pije taký, aký sa naleje z kanvičky!

 Ako pijú čaj Číňania

Rodina Cajovcov nás pozvala na čaj. Veľký stôl je v skutočnosti hrubý plát krásneho pňa, ktorý je vyleštený do vysokého lesku. Pred naším hostiteľom Caj Šeng Sienom je podnos s elektrickou platňou a čajníkom. ‚Zvláštne,‘ uvažujeme, ‚kanvička nie je vyššia ako osem centimetrov a pripravené sú dva druhy šáločiek.‘ Nechápeme, prečo je to tak, no odpoveď nenechá na seba dlho čakať. Vriacou vodou sa obleje kanvička a šáločky a voda odteká cez dierky podnosu, na ktorom stoja. Potom sa do kanvičky pridá toľko čaju, aby sa zakrylo jej dno, a listy sa zalejú horúcou vodou. Tá sa potom odleje a už sa viac nepoužije. Ako vysvetľuje náš hostiteľ, pri tomto kroku sa umyjú čajové listy a „otvorí sa“ chuť!

Teraz sa do kanvičky opäť naleje voda a náš hostiteľ nechá čaj takmer minútu lúhovať. Potom preleje celý obsah kanvičky do džbánika. Z neho nalieva vrelý čaj do vyšších valcovitých šálok s priemerom dva a pol centimetra. Potom na ne hore dnom priloží šálky na pitie, obe šálky prevráti, a tak čaj preleje. Teraz nám hovorí, aby sme si vzali prázdne šálky a vychutnali arómu! „Nádherná vôňa,“ hovoríme.

Opatrne dvíhame šálky na pitie za ich okraj — nemajú ušká a sú horúce — a dáme si dúšok. „Naozaj výborný!“ zvoláme. Teraz chápeme, prečo Číňania vychutnávajú vôňu i chuť. Ešte sme ani nedopili tú trošku čaju v šáločkách a už sú opäť plné. Po šiestom či siedmom raze začína chuť slabnúť a náš hostiteľ vyhadzuje čajové lístky. „Ochutnali by ste iný druh čaju?“ pýta sa. Už je takmer čas ísť spať, a preto ďalší čaj taktne odmietame. Čaj totiž obsahuje kofeín a môže mať výrazný povzbudzujúci účinok, a tak by sme po vypití niekoľkých šálok prvotriedneho oolongu asi ťažko zaspali.

V čajovni

Ešte nikdy sme neboli v čajovni, a tak sme sa rozhodli obohatiť si ňou naše čajové dobrodružstvo. Niektoré čajovne majú peknú záhradu, ktorá lahodí oku zákazníkov popíjajúcich čaj. Ďalšie sú situované v prírodnom horskom prostredí a krásna scenéria ešte viac spríjemňuje pitie čaju.

Rozhodli sme sa vycestovať do hornatého okolia mesta Tai-pei (Tchaj-pej) a vypiť si čaj v rozkošnej čajovni s čínskou atmosférou. Na druhom poschodí sa na podlahe kľukatia vodné kanály s karasmi. Keď chceme vojsť do malej miestnosti podobnej altánku, v ktorej si chceme vypiť čaj, musíme prejsť cez kanál po kameňoch. K čaju si môžeme objednať sladké fazuľové koláčiky (rozdrvené červené alebo biele fazule s cukrom), melónové jadierka, sušené tofu (sójový tvaroh), ryžové koláčiky a nakladané či sušené ovocie. Rozhodli sme sa pre melónové jadierka, sušené mango a slivky nakladané s listami čajovníka. Sladkosť týchto dobrôt dopĺňa chuť čaju. Pri nalievaní čaju sa cítime skoro tak, akoby sme sa vrátili do čias starovekej Číny!

Blahodarné účinky pitia čaju

Mnohí Číňania považujú pitie čaju pri jedle i po jedle za účinný prostriedok na urýchlenie trávenia. A to, ako niektorí tvrdia, do určitej miery zabraňuje priberaniu. Ak je to tak, potom je to naozaj užitočné! V poslednom čase výskumníci tvrdia, že zelený čaj môže mať aj protirakovinové účinky. Ďalší úžitok, ktorý plynie z pitia zeleného čaju a čaju oolong, je ten, že vám po ňom zostane v ústach svieža a príjemná chuť.

A tak je tu opäť otázka: „Čo si dáte do čaju?“ Teraz, keď ste sa o čaji dozvedeli viac, odpoveď nemusí byť až taká ľahká. Prečo by ste nevyskúšali niečo iné a sami neobjavili, ako piť čaj po čínsky? — Poslané.

[Obrázok na strane 21]

Oolong

[Obrázok na strane 21]

Ženy pri zbere čaju

[Prameň ilustrácie]

Taiwan Tourism Bureau