PRE mnohých učencov a kritikov je Mojžiš iba postavou z mytológie. Neprijímajú biblickú správu a uplatňujú na ňu také kritériá, podľa ktorých by museli byť aj takí muži ako Platón a Sokrates zavrhnutí ako vymyslené postavy.

Ale ako sme videli, neexistuje žiaden oprávnený dôvod zavrhnúť biblickú správu o Mojžišovi. Naopak, pre ľudí viery je tu množstvo dôkazov, že celá Biblia je „Božie slovo“. * (1. Tesaloničanom 2:13; Hebrejom 11:1) Pre takých ľudí nie je štúdium Mojžišovho života iba intelektuálnou činnosťou, ale spôsobom budovania viery.

Filmoví tvorcovia často vyzdvihujú Mojžišovo hrdinstvo a odvahu — vlastnosti, ktoré sú pre divákov príťažlivé. Je pravda, že Mojžiš bol odvážny. (2. Mojžišova 2:16–19) Ale predovšetkým bol mužom viery. Boh bol pre neho skutočný — taký skutočný, že neskôr apoštol Pavol povedal, že Mojžiš „zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný“. — Hebrejom 11:24–28.

Mojžišov príklad nás teda učí potrebe rozvíjať si vzťah k Bohu. V našom každodennom živote môžeme aj my konať, akoby sme videli Boha. V takom prípade nebudeme nikdy konať spôsobom, ktorý sa Bohu nepáči. Všimnime si tiež, že Mojžišovi bola vštepená viera, keď bol ešte len dieťaťom. Jeho viera bola dostatočne silná, aby zostala pevná, hoci bola vystavená „celej egyptskej múdrosti“. (Skutky 7:22) Pre rodičov je to veľké povzbudenie, aby začali učiť svoje deti o Bohu už od útleho detstva! — Príslovia 22:6; 2. Timotejovi 3:15.

Pozoruhodná je aj Mojžišova pokora. „Bol ďaleko najmiernejší zo všetkých ľudí, ktorí boli na zemskom povrchu.“ ​(4. Mojžišova 12:3) Preto bol ochotný uznať svoje chyby. Zapísal, ako pre svoju nedbanlivosť neobrezal svojho syna. (2. Mojžišova 4:24–26) Otvorene zaznamenal skutočnosti o svojom zlyhaní, keď pri jednej príležitosti nevzdal Bohu slávu, a tiež sužujúci trest, ktorý mu Boh za to vymeral. (4. Mojžišova 20:2–12; 5. Mojžišova 1:37) Okrem toho bol ochotný prijať od druhých radu. (2. Mojžišova 18:13–24) Nie je Mojžiš dobrým príkladom pre manželov, otcov a iných mužov s autoritou?

Pravda je taká, že niektorí kritici spochybňujú Mojžišovu miernosť a poukazujú pri tom na jeho násilné činy. (2. Mojžišova 32:26–28) Spisovateľ Jonathan Kirsch hovorí: „Biblický Mojžiš je málokedy pokorný a vôbec nie mierny. Jeho správanie nemožno vždy považovať za spravodlivé. V niektorých desivých momentoch... sa Mojžiš prejavuje ako arogantný, krvilačný a krutý človek.“ Takáto kritika je veľmi úzkoprsá. Prehliada skutočnosť, že Mojžiša ku konaniu neviedla krutosť, ale silná láska k spravodlivosti a odpor k zlu. V týchto dňoch, keď je populárne prijímať nemravný spôsob života, nám postoj Mojžiša pripomína, že je potrebné nekompromisne konať podľa morálnych noriem. — Žalm 97:10.

Mojžiš zanechal obdivuhodnú zbierku spisov. Jej súčasťou je poézia (Jób, Žalm 90), historická próza (1., 2., 4. Mojžišova), rodokmene (1. Mojžišova, kapitoly 5, 11, 19, 22, 25) a značné množstvo zákonov, zvaných Mojžišov Zákon (2. Mojžišova, kapitoly 20–40; 3. až 5. Mojžišova). Tento božsky inšpirovaný Zákon obsahoval koncepty, zákony a pravidlá vlády, ktoré predstihli svoju dobu o stáročia.

V krajinách, kde je hlava štátu zároveň aj hlavou cirkvi, často panuje neznášanlivosť, náboženský útlak a zneužívanie moci. Mojžišov Zákon obsahoval aj zásadu odluky cirkvi od štátu. Kráľovi nebolo dovolené, aby sa ujímal kňazskej služby. — 2. Paralipomenon 26:16–18.

Mojžišov Zákon obsahoval aj pravidlá týkajúce sa hygieny a prevencie chorôb, ako napríklad pravidlá o karanténe a odstraňovaní ľudských výkalov, čo je v súlade so súčasnými vedeckými poznatkami. (3. Mojžišova 13:1–59; 14:38, 46; 5. Mojžišova 23:13) Je to pozoruhodné, keď zoberieme do úvahy, že egyptská medicína v dňoch Mojžiša bola z veľkej časti nebezpečnou kombináciou šarlatánstva a povier. V rozvojových krajinách by dnes mohli byť ušetrené pred chorobami a smrťou milióny ľudí, keby dodržiavali pravidlá hygieny, ktoré vyučoval Mojžiš.

 Od kresťanov sa nevyžaduje, aby dodržiavali mojžišovský Zákon. (Kolosanom 2:13, 14) Ale štúdium tohto Zákona je stále veľmi hodnotné. Zákon povzbudzoval Izraelitov, aby prejavovali Bohu výlučnú oddanosť a vyhýbali sa modlárstvu. (2. Mojžišova 20:4; 5. Mojžišova 5:9) Deťom prikazoval, aby ctili svojich rodičov. (2. Mojžišova 20:12) Zákon tiež odsudzoval vraždu, cudzoložstvo, krádež, klamstvo a žiadostivosť. (2. Mojžišova 20:13–17) Tieto zásady si vysoko cenia aj kresťania dnes.

Žijeme v ťažkých časoch. Ľudstvo jednoznačne potrebuje vodcu, akým bol Mojžiš — niekoho, kto má nielen moc a autoritu, ale je aj bezúhonný, odvážny, súcitný a úprimne miluje spravodlivosť. Keď zomrel Mojžiš, Izraeliti si určite kládli otázku: ‚Uvidí svet ešte niekedy človeka, ako bol tento?‘ Sám Mojžiš dal odpoveď na túto otázku.

Mojžišove spisy vysvetľujú, prečo vôbec začali existovať choroby a smrť a prečo Boh  pripúšťa, aby zlo pokračovalo. (1. Mojžišova 3:1–19; Jób, kapitoly 1, 2) V 1. Mojžišovej 3:15 je zapísané úplne prvé božské proroctvo — sľub, že zlo bude nakoniec odstránené! Ako sa to stane? Podľa proroctva sa mal narodiť niekto, prostredníctvom koho mala prísť záchrana. Na základe tohto sľubu vznikla nádej, že povstane Mesiáš a oslobodí ľudstvo. Ale kto mal byť tým Mesiášom? Mojžiš nám pomáha jednoznačne určiť jeho totožnosť.

Krátko pred svojou smrťou Mojžiš vyslovil tieto významné slová: „Proroka z tvojho stredu, z tvojich bratov, podobného mne, vzbudí pre teba Jehova, tvoj Boh — jeho máte poslúchať.“ ​(5. Mojžišova 18:15) Apoštol Peter neskôr uplatnil tieto slová priamo na Ježiša. — Skutky 3:20–26.

Väčšina židovských komentátorov rázne odmieta akékoľvek porovnávanie Mojžiša s Ježišom. Tvrdia, že slová tohto textu sa vzťahujú na každého pravého proroka, ktorý prišiel po Mojžišovi. No podľa Tanachu — Svätých Písiem od Jewish Publication Society, sa v 5. Mojžišovej 34:10 píše: „Nikdy viac nepovstal v Izraeli prorok ako Mojžiš, ktorého PÁN vybral, tvárou v tvár.“

Áno, po Mojžišovi prišlo mnoho verných prorokov, ako napríklad Izaiáš a Jeremiáš. Ale žiaden z nich nemal taký výnimočný vzťah k Bohu ako Mojžiš, ktorý s ním hovoril „tvárou v tvár“. Mojžišov sľub o prorokovi, ‚ako bol on‘, sa preto musí vzťahovať iba na jedného proroka — Mesiáša! Je pozoruhodné, že židovskí učenci pred nástupom kresťanstva a náboženským prenasledovaním zo strany falošných kresťanov mali rovnaký názor. Možno to vidieť aj zo židovských spisov, ako je napríklad Midraš Rabba, ktorý opisuje Mojžiša ako predchodcu „neskoršieho Vykupiteľa“, čiže Mesiáša.

Je nepopierateľné, že Ježiš bol podobný Mojžišovi v mnohých ohľadoch. (Pozri rámček „ Ježiš — prorok podobný Mojžišovi“.) Ježiš má moc a autoritu. (Matúš 28:19) Je „miernej povahy a pokorného srdca“. (Matúš 11:29) Nenávidí nezákonnosť a nespravodlivosť. (Hebrejom 1:9) Preto nám môže poskytnúť vedenie, ktoré veľmi potrebujeme. Práve Ježiš čoskoro odstráni zlo a privedie na zem rajské podmienky, ktoré opisuje Biblia. *