Veterné  mlyny — pamiatka na zašlé časy

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V HOLANDSKU

NA MAĽBÁCH a rytinách krajiniek od Jacoba van Ruisdaela, Meinderta Hobbema, Rembrandta van Rijna a ďalších holandských majstrov 17. storočia sú často veterné mlyny — a nie div, veď vtedy ich bolo po celej krajine roztrúsených okolo 10 000. Tieto malebné stavby však neslúžili len ako zdroj inšpirácie pre umelcov. Od začiatku 15. do konca 19. storočia mali rovnakú úlohu, akú majú dnes dieselové a elektrické motory. Dodávali energiu potrebnú na čerpanie vody, mletie obilia, pílenie dreva a vykonávanie mnohých iných prác. No na rozdiel od dnešných motorov, veterné mlyny pri výrobe energie neznečisťovali prírodu.

Nasadzovanie plachiet

Tieto stáročné stavby môžete pri návšteve Holandska obdivovať ešte aj dnes, hoci ich počet sa zmenšil asi na 1000. Chceli by ste sa o nich dozvedieť trochu viac? Tak poďte s nami k čarovnej rieke Vechte v strednom Holandsku na prehliadku jedného 350-ročného veterného mlyna.

Je krásne jarné ráno. Mlynár Jan van Bergeijk nás víta šálkou horúcej kávy a hovorí, že počasie je ideálne na spustenie mlyna. Najprv však treba strechu mlyna pootočiť proti vetru. Jan nám vysvetľuje spôsob otáčania a stúpa na špice dreveného kolesa, ktoré je dva razy také veľké ako on. Toto koleso je spojené so strechou mlyna. Jan točí kolesom a strecha sa otáča, kým nie sú 13-metrové krídla vystavené vetru najväčšou plochou. Potom koleso zaisťuje o podlahu, aby sa nepohlo. Na rámovú konštrukciu každého krídla naťahuje a upevňuje plachtu. Po založení bezpečnostnej reťaze uvoľňuje brzdu, do plachiet sa opiera vietor a štyri krídla sa pomaly začínajú otáčať. Chvíľu na ne s úžasom hľadíme a počúvame, ako svištia. Teraz nás Jan pozýva pozrieť si mechanizmus mlyna.

Pohľad zblízka

Strmým schodiskom vystupujeme pod strechu mlyna a tu vidíme horizontálnu, čiže vrchnú drevenú os spojenú s krídlami. Pomocou drevených kolies — jedného s výčnelkami a druhého s tyčkami — prenáša táto os pohyb na hlavný vertikálny hriadeľ. Všimli sme si, že neďaleko visí kus loja. Jan hovorí, že loj slúži na mazanie kamenných ložísk, v ktorých sa drevená os otáča. Ale na mazanie výčnelkov z dubového dreva používa Jan včelí vosk. V týchto priestoroch vidíme aj to, ako sa dá spomaliť otáčanie krídel. Okolo jedného kolesa je viacero drevených hranolov. Keď sa stiahnu, slúžia ako brzdy, keď sa uvoľnia, krídla sa roztočia.

Opatrne zostupujeme strmými schodmi a lepšie si pozeráme hlavný hriadeľ, ktorý prechádza mlynom odvrchu po spodok. Cítime vôňu starého dreva a počujeme vrzgot pohybujúcich sa súkolesí. Pri päte hlavnej osi je ďalšia sústava drevených kolies s výčnelkami a tyčkami. Tento mechanizmus poháňa vodné koleso. Nakrátko sa pri kolese zastavujeme a počúvame čľapot vody a svišťanie krídel. Máme pocit, že sme sa vrátili do minulosti. Sme očarení a vychutnávame si tento okamih.

Život vo veternom mlyne

V niektorých veterných mlynoch, napríklad v obilných, neboli obytné priestory. Všetok priestor zaberalo mechanické zariadenie mlyna. Mlynár s rodinou bývali obyčajne vedľa mlyna. Ale mlyny takého typu, aký si prezeráme, mohli slúžiť aj na bývanie.

Život v mlyne môže dnes vyzerať príjemne, ale v minulosti bol akýkoľvek, len nie pohodlný. Prvé podlažie slúžilo ako obývacia izba a spálňa. Bola tam posteľ pre dvoch, ktorá mala z troch strán a zhora drevené dosky, takže pripomínala škatuľu. Na tomto podlaží bol aj kuchynský kút, skladovacie priestory a do polovice 20. storočia aj malý suchý záchod nad stokou. Jan hovorí, že mlynári s veľkou rodinou — niektorí mali aj viac ako desať detí — museli na spanie využiť každé miesto. Najmladšie dieťa niekedy spávalo pod posteľou rodičov a ďalšie spali buď v obývacej izbe, alebo na druhom, či na treťom podlaží — rovno pod lomoziacimi kolesami!

Niektoré mlyny slúžili ako čerpadlá na odvodňovanie poldrov, teda území, ktoré boli v minulosti dnom jazera alebo mora. Mlyn musel odčerpávať vodu vo dne v noci. Na otvorenom priestranstve bol mlyn vystavený silnému náporu vetra, a tak vnútri fúkalo a bolo chladno. Keď sa k tomu ešte pripočíta nebezpečenstvo víchric a búrok, je zrejmé, že obyvatelia veterného mlyna nemali ľahký život. V súčasnosti je v Holandsku ešte stále obývaných asi 150 mlynov a v mnohých bývajú kvalifikovaní mlynári.

Veterné mlyny na rôzne účely

Kým mlyn čerpá vodu, my vychádzame von a sadáme si na lavičku. Jan nám rozpráva, že mlyny slúžili na rôzne účely — obilné na mletie obilia, poldrové na prečerpávanie vody do rieky alebo rezervoára, olejové na lisovanie olejnatých semien,  papierové na výrobu papiera, pílové na pílenie dreva a tak ďalej. Okrem toho nám vraví, že prvý veterný mlyn na odvodňovanie postavili začiatkom 15. storočia. Neskôr bolo pomocou takých mlynov vysušených viacero jazier, napríklad v blízkosti Amsterdamu to boli jazerá Schermer, Beemster a Wormer.

Na pôde, ktorá bola kedysi dnom týchto a ďalších jazier, dnes žijú a pracujú tisíce Holanďanov. Aj najvýznamnejšie holandské letisko pri Amsterdame stojí na dne odvodneného jazera. Cestujúci na letisku kráčajú 4 metre pod hladinou mora! Ale nemusíte sa báť, že by sa váš let zmenil na plavbu. V suchu budete vďaka čerpadlám (nástupcom veterných mlynov) poháňaným dieselovými alebo elektrickými motormi, ktoré pracujú 24 hodín denne.

Hovoriace mlyny?

Za chrbtom nám svištia krídla mlyna a Jan sa nás pýta, či sme už počuli o hovoriacich mlynoch. „Hovoriace mlyny? Nie, nepočuli sme o nich,“ odpovedáme. Jan vysvetľuje, že na rovinách Holandska často vidno veterné mlyny na kilometre ďaleko, čo mlynárovi umožňuje odovzdať vzdialeným susedom správu tak, že krídla nastaví do určitej polohy. Keď si napríklad mlynár urobil krátku prestávku, krídla nastavil vodorovne a zvisle (A). Krídla pootočené o 45 stupňov signalizovali, že nepracuje (B). Túto polohu volil aj v zlom počasí, aby boli krídla čo najnižšie, a tak znížil riziko, že do nich udrie blesk. Keď mlynár zaistil stúpajúce krídlo krátko pred dosiahnutím najvyššieho bodu, vyjadroval radosť a očakávanie (C). Smútok dal najavo zaistením klesajúceho krídla krátko po prejdení najvyššieho bodu (D).

S mlynmi sa spája aj mnoho miestnych zvykov. Severne od Amsterdamu ľudia niekedy pri radostných udalostiach, napríklad pri svadbách, mlyn ozdobovali. Vtedy nastavili krídla tak, ako keď mlyn nepracuje, a medzi ne navešali rôzne ozdoby. Keď za druhej svetovej vojny okupovala krajinu nemecká armáda, miestni obyvatelia využívali postavenie krídel na to, aby ľuďom v úkrytoch oznámili, že sa chystá vojenský prepad. Vďaka týmto a ďalším zaujímavostiam bola naša návšteva u mlynára Jana naozaj nezabudnuteľným zážitkom.

Pred niekoľkými rokmi podporila Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru snahu o zachovanie veterných mlynov, keď zaradila skupinu 19 mlynov v Kinderdijku neďaleko prístavného mesta Rotterdam do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Na základe toho sa z obyčajných mlynov stali kultúrne pamiatky. Navyše po celej krajine mlyny udržiava a chráni množstvo nadšených dobrovoľníkov. Vďaka ich úsiliu môžu dnes turisti z celého sveta obdivovať tie isté veterné mlyny, ktoré sa v minulosti stali zdrojom inšpirácie pre slávnych maliarov.

 [Rámček/obrázky na strane 23]

Zákaz vývozu veterných mlynov

Asi pred 300 rokmi bol po veterných mlynoch veľký dopyt. Holandsko opúšťali lode naložené časťami veterných mlynov. Okrem toho do krajiny prichádzali zahraniční špióni, ktorí hľadali staviteľov mlynov a vábili ich pracovať za hranicami. Zakrátko boli holandské veterné mlyny v Anglicku, Francúzsku, Írsku, Nemecku, Portugalsku, pobaltských krajinách i v Španielsku. Do polovice 18. storočia nadobudol vývoz vedomostí o konštrukcii veterných mlynov také rozmery, že holandská vláda sa rozhodla zasiahnuť. Vo februári 1752 úrady zakázali vývoz veterných mlynov. Podľa holandského historika Karla Davidsa odvtedy nesmel nikto pomôcť cudzincovi kúpiť, zostrojiť a prepraviť „žiadnu časť holandského mlyna“ ani nesmel „vyviezť žiaden nástroj, ktorý by sa dal použiť pri jeho výstavbe“. A vraj sú obchodná blokáda a priemyselná špionáž novodobé javy!

[Obrázky]

Dole: Jan otáča strechu mlyna proti vetru; drevené kolesá s výčnelkami a tyčkami; obývacia izba

[Prameň ilustrácií]

Všetky fotografie: Stichting De Utrechtse Molens

[Nákres/obrázky na strane 22]

(Pozri publikáciu)

A

B

C

D

[Prameň ilustrácie na strane 21]

De Saen od Petra Sterkenburga, 1850: Kooijman Souvenirs & Gifts (Zaanse Schans Holland)