Sankt Peterburg — ruské „okno do Európy“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V RUSKU

„Ľúbim ťa, monarchovo dielo, / ľúbim tvoj strohý, strojný vzhľad, / Nevu, čo v tebe vládne smelo, / i žulu tvojich promenád.“ — ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN.

PUŠKINOVA slávna báseň o Sankt Peterburgu, z ktorej je citovaný úryvok, upriamuje pozornosť na jeho zakladateľa a na polohu mesta ležiaceho na ďalekom severe, kde sa rieka Neva vlieva do Baltského mora. Ale možno si poviete: ‚Ako mohlo v močarinách chladného severu vzniknúť takéto významné mesto sveta?‘

Do konca 17. storočia rozvoj Ruska brzdilo to, že krajina nemala prístup k moru. Preto túžbou mladého ruského cára Petra Veľkého bolo založiť ruské „okno do Európy“, teda otvoriť voľný priechod na more. Na juhu hatila prístup k Čiernemu moru Osmanská ríša. A tak Peter obrátil svoje záujmy na sever, kde Švédsko ovládalo územie ohraničené Baltským morom.

V snahe naplniť svoj sen vyhlásil Peter v auguste roku 1700 Švédsku vojnu. Aj keď jeho vojenské akcie boli zozačiatku neúspešné, nevzdal sa. V novembri 1702 Peter prinútil Švédov, aby sa stiahli z oblasti Ladožského jazera. Toto najväčšie európske jazero je riekou Nevou spojené s Baltským morom, ktoré je od neho vzdialené okolo 60 kilometrov. Švédi sa zabarikádovali v pevnosti na malom ostrove, neďaleko ktorého Neva vyteká z jazera. Ale Petrovi sa podarilo prelomiť ich obranu. Prebral kontrolu nad touto ostrovnou pevnosťou a premenoval ju na Schlüsselburg.

 Neskôr Švédi vzdorovali Rusom v pevnosti nazývanej Njenšanc, blízko ktorej sa Neva vlieva do Baltského mora. No v máji 1703 Rusi švédske opevnenie dobyli a týmto víťazstvom získali kontrolu nad celou deltou rieky. Hneď po víťazstve Peter začal budovať pevnosť na neďalekom Zajačom ostrove, aby ubránil ústie Nevy. A tak 16. mája 1703, pred 300 rokmi, Peter Veľký položil základný kameň Petropavlovskej pevnosti. Tento dátum sa považuje za oficiálny dátum založenia Sankt Peterburgu, ktorý dostal meno podľa cárovho patróna, apoštola Petra.

Stáva sa hlavným mestom

Na rozdiel od mnohých hlavných miest Sankt Peterburg od začiatku plánovali a budovali tak, aby sa z neho stalo impozantné hlavné mesto. Napriek tomu, že mesto leží na ďalekom severe — má rovnakú zemepisnú šírku ako švédsky Štokholm —, Peter neochvejne napredoval v jeho výstavbe. Drevo na výstavbu dovážali z oblasti Ladožského jazera a z Novgorodu. Kamene Peter získaval aj takým spôsobom, že zaviedol dovozný kontingent. Každý Rus, ktorý doviezol do Sankt Peterburgu nejaký tovar, musel priviezť aj určitý počet kameňov. Okrem toho Peter zakázal stavať kamenné domy najskôr v Moskve a potom aj v celom cárstve. A tak nezamestnaní murári prichádzali za prácou do Sankt Peterburgu.

Veľká sovietska encyklopédia uvádza, že výstavba mesta postupovala „na tie časy nevšedným tempom“. V krátkom čase sa objavili odvodňovacie kanály, základové pilóty, ulice, domy, kostoly, nemocnice a vládne budovy. V roku založenia mesta začali so stavbou lodenice známej ako Admiralita, ktorá sa nakoniec stala ústredím ruskej flotily.

 Do roku 1710 sa začali práce aj na Letnom paláci, teda letnom sídle cára. A v roku 1712 bolo ruské hlavné mesto s mnohými vládnymi kanceláriami prenesené z Moskvy do Sankt Peterburgu. Stavba prvého kamenného paláca v meste, ktorý sa doteraz zachoval, bola dokončená v roku 1714. Tento palác vybudovali pre prvého guvernéra mesta, Alexandra Menšikova. V tom istom roku sa začali aj práce na Petropavlovskej katedrále, ktorú stavali vnútri pevnosti s rovnakým názvom. Vysoko sa čnejúca veža tejto katedrály je dominantou mesta. Na Neve postavili aj Zimný palác, ktorý v roku 1721 nahradili kamennou stavbou. Neskôr bol vystavaný dnešný Zimný palác asi s 1100 miestnosťami. Tento obrovský palác stojí v centre mesta a je sídlom slávnej Ermitáže, teda Štátneho múzea.

Prvých desať rokov od založenia Sankt Peterburgu je charakteristických ohromujúcim vzrastom. Niektoré pramene tvrdia, že v roku 1714 bolo v meste 34 500 budov! A výstavba palácov i obrovských stavieb stále neutíchala. Na mnohých budovách v meste je viditeľné, aký silný vplyv malo náboženstvo v histórii Ruska.

Príkladom je Kazanská katedrála so svojím polkruhovitým pôdorysom a čelným stĺporadím. Táto katedrála stojí na najvýznamnejšej ulici mesta, na Nevskom prospekte, a jej pozoruhodný vzhľad prispel k tomu, že Nevský prospekt sa považuje za jednu z najkrajších mestských tried na svete. Neskôr sa začalo aj so stavbou Katedrály sv. Izáka. Do močaristej pôdy, na ktorej chrám stojí, robotníci zapustili na podopretie stavby okolo 24 000 pilót a na pozlátenie masívnej kupoly použili 100 kilogramov čistého zlata.

Rovnako pôsobivá bola aj výstavba prímestských oblastí Sankt Peterburgu. V Peterhofe, dnes Petrodvorci, sa v roku 1714 začali práce na Veľkom paláci, rezidencii pre Petra  Veľkého. Medzitým bol v neďalekom meste Carskoje Selo, teraz nazývanom Puškin, vystavaný pre Petrovu manželku okázalý Jekaterinský palác. A v druhej polovici osemnásteho storočia boli v dvoch južných mestečkách, Pavlovsk a Gatčina, vybudované dva obrovské paláce.

Krásu novovybudovaného mesta ešte umocnili stovky mostov nad mnohými riečnymi kanálmi. Preto Sankt Peterburg často nazývajú „Benátkami severu“. Talentovaní ruskí architekti spolu s francúzskymi, nemeckými a talianskymi architektmi vytvorili mesto, ktoré The Encyclopædia Britannica označuje za „jedno z najočarujúcejších a najharmonickejších miest Európy“.

Odoláva nepriaznivým okolnostiam

Protivníci Petra Veľkého si vôbec neuvedomovali, že Rusi sa budú svojho okna do Európy pevne držať. Kniha Peter the Great—His Life and World (Peter Veľký — jeho život a svet) vysvetľuje: „Odo dňa, keď Peter Veľký po prvý raz vkročil na zem pri ústí Nevy, územie a mesto, ktoré tam vyrástlo, vždy patrilo Rusom.“

Táto kniha ďalej hovorí, že „v priebehu storočí sa žiadnemu z dobyvateľov, ktorí vkročili do Ruska s veľkou armádou — či už to bol Karol XII., Napoleon, alebo Hitler —, nepodarilo dobyť Petrov baltský prístav, hoci nacistická armáda ho za druhej svetovej vojny obliehala 900 dní“. Počas tohto dlhého obliehania zomrelo v meste asi milión ľudí. Mnohí ľudia na prelome rokov 1941/42 zamrzli alebo zomreli od hladu, keď teploty klesli na 40 stupňov pod nulou.

V roku 1914, keď sa začala prvá svetová vojna, mesto premenovali na Petrograd, z čoho je odvodený aj zaužívaný slovenský názov Petrohrad. Keď v roku 1924 zomrel vodca Sovietskeho zväzu Vladimír Iľjič Lenin, mesto bolo premenované na Leningrad. No v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu sa obyvatelia vrátili k pôvodnému názvu Sankt Peterburg.

Jeho prínos pre svet

Peter Veľký v roku 1724, teda rok predtým ako vo veku 52 rokov zomrel, vydal dekrét o založení ruskej Akadémie vied a v roku 1757 bola v meste založená aj Akadémia umenia. V nej v 19. storočí študovali ruskí maliari Karl Pavlovič Briullov a Iľja Repin, ktorí neskôr získali medzinárodné uznanie.

V roku 1819 bola v Sankt Peterburgu založená Štátna univerzita a časom aj mnohé  ďalšie inštitúty vyššieho vzdelávania. Na konci 19. storočia žil v Sankt Peterburgu nositeľ Nobelovej ceny fyziológ Ivan Petrovič Pavlov, ktorý sformuloval učenie o podmienených reflexoch. Práve v tomto meste chemik Dmitrij Ivanovič Mendelejev vytvoril periodickú tabuľku prvkov, ktorá je známa ako Mendelejevova tabuľka prvkov.

Aj kultúrny život mesta priťahoval pozornosť sveta. V roku 1738 tu bola založená tanečná akadémia, z ktorej sa neskôr stal svetoznámy Mariinský balet. O krátky čas mesto skrášľovali mnohé baletné a koncertné sály i divadlá. Sankt Peterburg sa stal domovom slávnych skladateľov. Žil tu aj Piotr Iľjič Čajkovskij, ktorý komponoval klasickú hudbu, napríklad k známym baletom Spiaca krásavica, Labutie jazero a Luskáčik. Zložil aj známu skladbu Slávnostná predohra 1812.

V Sankt Peterburgu vyrástlo aj mnoho uznávaných ruských básnikov a spisovateľov. Svoju mladosť tu prežil aj Alexander Sergejevič Puškin, ktorého mnohí označujú za „najväčšieho ruského básnika a zakladateľa modernej ruskej literatúry“. Puškin je ruským náprotivkom Shakespeara a jeho diela boli preložené do všetkých významných jazykov. Medzi jeho diela patrí aj óda na mesto, ktoré si zvolil za svoj domov. Časť z nej sme citovali v úvode. Nesmieme zabudnúť ani na Fiodora Michajloviča Dostojevského. The Encyclopædia Britannica o ňom hovorí, že je vo svete „považovaný za jedného z najlepších spisovateľov, aký kedy žil“.

Teda všetko, čo Sankt Peterburg dostal od Európy vo svojich skromných začiatkoch, mnohonásobne vrátil. Jeho obyvatelia rokmi určite obohatili svetovú kultúru.

Čas na spomínanie

V týždni od 24. mája do 1. júna sa tisíce návštevníkov Sankt Peterburgu zúčastnilo na oslavách 300. výročia založenia mesta. Týmto oslavám predchádzali obrovské prípravy, vďaka ktorým sa mohli návštevníci cítiť príjemne a pripomenúť si krásnu a pozoruhodnú históriu mesta.

Týždeň pred oslavami navštívilo Sankt Peterburg mnoho ľudí z iného dôvodu. Zúčastnili sa na zasvätení rozšírených priestorov ruskej odbočky Jehovových svedkov, ktorá sa nachádza neďaleko mesta. Deň po zasvätení sa 9817 ľudí stretlo na Kirovovom štadióne v Sankt Peterburgu, kde si vypočuli vrcholné body programu zasvätenia a povzbudzujúce správy o činnosti Jehovových svedkov v mnohých krajinách.

Nedá sa vidieť všetko

V meste si možno pozrieť tak veľa pamiatok, že návštevníci často nevedia, odkiaľ začať. Podobnú dilemu musia riešiť aj pri návšteve Ermitáže. Ak by podľa odhadov strávil návštevník pri každom vystavenom predmete len jednu minútu, celá prehliadka stoviek miestností by mu trvala niekoľko rokov.

Iní považujú za jeden z najväčších pokladov Sankt Peterburgu jeho balet. Napríklad v slávnom Mariinskom divadle môžete sedieť pod nádhernými krištáľovými lustrami a obdivovať ligotajúce sa steny, ktorých povrch je pozlátený takmer 400 kilogramami zlata. Tu môžete vidieť baletné predstavenia, ktoré patria k najlepším na svete.

Zážitkom môže byť aj obyčajná prechádzka týmto päťmiliónovým mestom, pri ktorej si pozriete krásne budovy na brehu rieky Nevy. Aj samotné cestovanie pozoruhodným podzemným metrom, ktoré je jedným z najhlbších na svete, môže byť kultúrnym zážitkom. Metro má viac ako 50 staníc a jeho trať je dlhá 98 kilometrov. Denne ho využíva vyše dva milióny ľudí. Niektoré stanice patria medzi najkrajšie na svete. V roku 1955, keď bolo metro otvorené, noviny The New York Times označili stanice za „rad podzemných palácov z dvadsiateho storočia“.

Sankt Peterburg určite zapôsobí na každého — svojím pozoruhodným vznikom a rozvojom, ako aj trvalým dedičstvom krásy, umenia, kultúry, vzdelania a hudby. Nech návštevníkov zaujíma čokoľvek, pravdepodobne budú súhlasiť s citovanou encyklopédiou, ktorá Sankt Peterburg nazýva „jedným z najkrajších miest Európy“.

[Obrázok na strane 23]

Peter Veľký, zakladateľ mesta

[Obrázok na strane 24]

Petropavlovská pevnosť s katedrálou, kde boli položené základy Sankt Peterburgu

[Obrázky na stranách 24, 25]

Zimný palác na rieke Neve, teraz sídlo múzea, Štátnej Ermitáže (interiér celkom vpravo)

[Prameň ilustrácie]

Štátna Ermitáž, Sankt Peterburg

[Obrázok na stranách 24, 25]

Veľký palác

[Obrázok na strane 25]

Sankt Peterburg nazývajú Benátkami severu

[Obrázky na strane 26]

Svetoznáme Mariinské divadlo

[Pramene ilustrácií]

Steve Raymer/​National Geographic Image Collection

Fotografia od Nataše Razinovej

[Obrázky na strane 26]

Stanice metra v Sankt Peterburgu označili za „podzemné paláce“

[Pramene ilustrácií na strane 23]

Obrázok hore: Edward Slater/​Index Stock Photography; maľba a erby: Štátna Ermitáž, Sankt Peterburg