Klenoty z pobrežia

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NIKARAGUE

UŽ STE niekedy zažili, aké je vzrušujúce nájsť na piesku očarujúcu ligotavú mušľu? Ak áno, nie ste sami. Ľudia každého veku si cenia mušle pre ich rôznorodosť a neobyčajnú krásu.

Mušle možno nájsť takmer na každom pobreží na zemi. No nie sú to len pekné predmety určené na to, aby sme si ich odložili a obdivovali ich. Každá mušľa bola domovom tvora, ktorý ju postavil, tvora s mäkkým telom — mäkkýša. Podľa umiernených odhadov v súčasnosti jestvuje viac ako 50 000 druhov mäkkýšov!

Mušle, o ktorých sa píše v tomto článku, možno nájsť na tichomorskom pobreží Nikaraguy. Mnohé som nazbierala na asi trojkilometrovej pláži Poneloya a Las Peñitas. Ďalšie mi dali miestni rybári. Dovoľte mi, prosím, porozprávať vám o niektorých mušliach a morských živočíchoch, ktoré ich vytvorili.

Veľké ulitníky

Väčšinu mušlí vytvoria mäkkýše, ktoré patria do dvoch hlavných tried: Gastropoda (ulitníky) a Bivalvia (lastúrniky). Ulitníky vrátane všetkých druhov slimákov majú hlavu, na ktorej sú obyčajne tykadlá a oči. Tieto mäkkýše lezú a kĺžu sa po mäsitej nohe. Preto ich vedecký názov v preklade znamená „bruchonôžky“.

Ako ulitník dýcha a prijíma potravu? Mnoho morských druhov dýcha cez sifón, rúrkovitý orgán, ktorý im vyrastá na hlave. Sifón im umožňuje nasávať vodu cez žiabre. Niektoré ulitníky majú na prijímanie potravy chobot, ďalší rúrkovitý orgán. Mnoho ulitníkov má aj radulu — zrohovatenú pásku s tvrdými zúbkami. Radula funguje ako strúhadlo a slúži mäkkýšovi na strúhanie potravy. Všetky ulitníky majú nervovú sústavu, cievnu sústavu, tráviacu sústavu a rozmnožovacie orgány.

 Ako môžete zistiť, či mušľu vytvoril ulitník? V prípade, že ju vytvoril ulitník, schránka pozostáva iba z jedného kusa, ktorý je obyčajne zvinutý. Mušle ostraniek, mäkkýšov čeľade Tonnidae, porcelánovcov, homolíc a mäkkýšov čeľade Turritellidae vytvorili ulitníky. Pozrime sa na niektoré z týchto klenotov bližšie.

Rastú v nárazoch a za potravou sa prevŕtavajú

Mušle ostraniek z celého sveta sú zvyčajne zložité. Našla som dva druhy, prekrásnu ružovú a hnedú mušľu ostranky Hexaplex regius a rovnako peknú mušľu ostranky Muricanthus radix. Ako vznikli ich tŕňové výstupky? Mäkkýš vytvára výstupky zvané varixy v období pomalého rastu schránky. Medzi výstupkami vidíte hmotu mušle vytvorenú v obdobiach nárazového rastu. V knihe Shells—Treasures of the Sea (Mušle — poklady mora) sa vysvetľuje: „Tvorba nového materiálu ulity si vyžaduje toľko energie, že mnohým ulitníkom sa spomalí metabolizmus a prechádzajú do obdobia nečinnosti, aby mohli využívať viac energie na rýchly rast ulity. Tieto živočíchy sa zvyčajne zahrabú alebo nejako inak ukryjú, aby ich neznepokojovali predátori... Obdobie rýchleho rastu môže trvať niekoľko dní až niekoľko týždňov v závislosti od druhu mäkkýša.“

Aj sama ostranka je impozantným dravcom. Občas som sa pri zbere mušlí divila, prečo je v niektorých dokonalá dierka. Neskôr som sa dozvedela, že ostranka je jedným z viacerých mäkkýšov, ktoré dokážu vyvŕtať do schránky svojej obete dierku. Robia to zúbkami raduly. Ostranka potom vsunie cez dierku chobot a pochutnáva si na mäsku!

Bolo pre mňa zaujímavé dozvedieť sa, že o ostranke sa nepriamo zmieňuje aj Biblia. Dva druhy, ktoré bežne nájdeme v Stredozemnom mori, Murex trunculus a ostranka jadranská (Murex brandaris), boli v biblických časoch zdrojom drahého purpurového farbiva používaného na farbenie látky. (Ester 8:15; Lukáš 16:19) Jedna žľaza ostranky produkuje žltkastú tekutinu, ktorej farba sa pôsobením vzduchu a svetla mení na purpurovú. Z jednej ostranky možno získať iba nepatrné množstvo tejto tekutiny, a preto sa odhaduje, že na výrobu jeden a pol gramu farbiva bolo potrebných takmer 12 000 ostraniek. Nie div, že týrsky purpur, čo je názov, pod ktorým bola táto farba známa, bol dostupný len bohatým ľuďom! *

Zubaté mušle

Nazbierala som aj mušle jedného druhu ulitníka čeľade Tonnidae, ulitníka menom Malea ringens. Tieto ulitníky sa vyskytujú na celom svete, lebo ich larvy môžu celé týždne či dokonca mesiace voľne plávať, kým sa neusadia na morskom dne, aby ďalej rástli. Nemôžete  prehliadnuť pekné široké rebrá po obvode mušle a jeden mimoriadny prvok — zhrubnutý okraj otvoru posilnený zúbkovitými útvarmi. Predpokladá sa, že tento okraj chráni chutného slimáka, aby sa nestal potravou pre hladné kraby.

V zbierke mám aj niekoľko pekných exemplárov mladých i dospelých jedincov ulitníka Melongena corona, ktorý má „korunu“ z tŕňov. Mám aj mladého tritóna, druh, ktorý môže dorásť do dĺžky 15 centimetrov, a tiež ulitníka Pleuroploca princeps, ktorý sa zvlášť cení pre nezvyčajné oranžové sfarbenie. Veľké mušle ulitníkov, ktoré žijú vo veľkých hĺbkach, vyplaví more na pláž len zriedka. Tieto krásne exempláre mi dali priatelia rybári, ktorí ich chytili do sietí alebo do pascí na homáre. Mäso si nechali na jedenie a krásne mušle láskavo dali mne.

Menšie, ale zaujímavé

V dňoch, keď príliv opadne a na piesku zostávajú dlhé pásy mušlí, dá sa priamo na pláži nájsť množstvo zaujímavých mušlí menších ulitníkov. K nim patria mnohé zvlášť pekné druhy — porcelánovce, homolice, mušle ulitníkov čeľade Olividae, Terebridae, Architectonicidae, Naticidae a Turritellidae. Keďže na svete je toľko druhov mušlí, niektorí zberatelia sa špecializujú na zber iba jednej čeľade. Napríklad len homolíc je viac ako 500 druhov!

Jednou z najkrajších čŕt mušlí ulitníkov je ich špirálovitý tvar. Zvlášť pekný tvar majú mušle ulitníka Architectonica nobilis a Polinices helicoides.  Schránky ulitníkov rastú matematicky presne. Preto si pri raste zachovávajú základný tvar. Mäkkýš vytvára tento špirálovitý tvar tak, že svoju schránku na okrajoch neustále buduje, pričom sa vinie okolo imaginárnej osi prechádzajúcej mušľou. Výsledkom je potom pevný, celistvý domov pre mäkkýša — funkčný a krásny!

Škľabky, hrebenatky a iné lastúrniky

A čo druhá spomenutá trieda mäkkýšov, lastúrniky? Aj mušlí týchto mäkkýšov je na nikaragujských plážach mnoho. Schránky lastúrnikov sa skladajú z dvoch spojených častí nazývaných lastúry, ktoré do seba presne zapadajú, a tak uzatvárajú živočícha vnútri a chránia ho. Veľmi známym lastúrnikom je škľabka. Lastúrniky nemajú hlavu, ale zmyslové orgány nazývané chemoreceptory, ktoré im umožňujú vnímať chuť alebo vôňu vo vode. Všeobecne platí, že lastúrniky sa živia tak, že z morskej vody filtrujú organický materiál. Niektoré majú úzku mäsitú nohu, pomocou ktorej sa pohybujú. Ďalší lastúrnik, hrebenatka, dokáže plávať vďaka tomu, že prudko zavrie lastúry, čím vytvorí prúd, ktorý ho vymrští dozadu. Keď chce ísť dopredu, vystrekne vodu za seba. Ale ako hrebenatka vie, kedy v blízkosti číha nebezpečenstvo? Môže sa pochváliť desiatkami malých, ale citlivých modrých očiek umiestnených v dvoch radoch po obvode tela. Nimi dokáže zaregistrovať tieň prechádzajúceho dravca.

Pravdepodobne najviac ceneným produktom lastúrnikov je perleť. Mušle sa skladajú najmä z kryštalizovaného uhličitanu vápenatého — jednej zo zložiek minerálnych solí morskej vody. No trblietavú krásu dáva perleti jeden konkrétny druh uhličitanu vápenatého nazvaný aragonit. Niektoré mäkkýše na vnútornú stranu ulity do mikroskopicky tenkej vrstvy ukladajú kryštály aragonitu vytvárajúce vzor, ktorý pripomína prekrývajúce sa škridly na streche. Tieto kryštály lámu a odrážajú svetlo, čím dávajú mušli tak veľmi obdivovaný trblietavý vzhľad. Niektoré druhy lastúrnikov pokrývajú perleťou aj predmety, ktoré ich medzi lastúrami dráždia, napríklad zrnko piesku. Na dráždiace zrnko piesku lastúrniky nanášajú po vrstvách perleť, až sa z neho časom stane krásna a vzácna perla.

Jedinečná črta mäkkýšov

Na záver som si nechala niečo, čo mnohí ľudia považujú za najohromujúcejšiu črtu mäkkýšov — plášť, orgán, ktorý majú všetky mäkkýše. Je to vysoko špecializovaná vrchná časť povrchu tela týchto živočíchov, ktorá vytvára materiál na budovanie schránky. V knihe Shells—Treasures of the Sea sa píše: „[Uhličitan vápenatý] sa prepravuje cievnym systémom mäkkýša k rúrkovitým pórom v plášti... kde sa vylučuje, vďaka čomu okraj schránky postupne rastie.“ Mäkkýš okrem toho vylučuje proteín, ktorý spôsobuje, že vápnik vo vode kryštalizuje.

Zároveň pigmentové bunky plášťa pri raste vkladajú do týchto klenotov širokú škálu prekrásnych farieb a vzorov. Malakológovia — vedci, ktorí skúmajú mäkkýše — nevedia, akú funkciu majú farby a vzory schránok. Nezdá sa, že by farba a vzor hrali nejakú významnú úlohu v schopnosti mäkkýšov navzájom sa rozoznávať. A okrem toho v prirodzenom prostredí tieto prvky nie vždy slúžia na maskovanie živočícha. Ale nás obrovská rozmanitosť farieb, vzorov a tvarov mušlí mäkkýšov rozhodne fascinuje!

Preto keď sa budete najbližšie prechádzať po piesočnatej pláži a zbierať ligotavé mušle, pamätajte na jednu vec. Či už budete držať v ruke mušľu bežného lastúrnika, alebo prekrásne zvinutého ulitníka, pamätajte, že držíte klenot — niekdajší domov malého tvora s mäkkým telom známeho ako mäkkýš.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 26]

Ulitníky majú len jednodielnu schránku, zatiaľ čo lastúrniky majú schránku zloženú z dvoch spojených častí

[Obrázok na strane 25]

OSTRANKA MURICANTHUS RADIX

[Obrázok na strane 25]

OSTRANKA HEXAPLEX REGIUS

[Obrázok na strane 25]

MALEA RINGENS

[Obrázok na strane 26]

PORCELÁNOVEC

[Obrázok na strane 26]

HOMOLICA

[Obrázok na strane 26]

ULITNÍK Z ČEĽADE OLIVIDAE

[Obrázok na strane 26]

TEREBRA FORMOSA

[Obrázok na strane 26]

MELONGENA CORONA

[Obrázok na strane 26]

TRITÓN

[Obrázok na strane 26]

PERLORODKA

[Obrázok na strane 26]

PLEUROPLOCA PRINCEPS

[Obrázok na strane 26]

POLINICES HELICOIDES

[Obrázok na strane 26]

ULITNÍK Z ČEĽADE TURRITELLIDAE

[Obrázok na strane 26]

ARCHITECTONICA NOBILIS

[Obrázok na strane 27]

ŠKĽABKA PITAR LUPANARIA

[Obrázok na strane 27]

HREBENATKA