Vyhrala som boj s popôrodnou depresiou
Vyhrala som boj s popôrodnou depresiou
Spomínam si, ako som sa pozerala na manžela, ktorý sa plný šťastia hral s naším novonarodeným dievčatkom, a myslela som si, že by im bolo lepšie bezo mňa. Mala som pocit, že som sa pre nich stala bremenom. Chcela som nasadnúť do auta, odísť a nikdy sa nevrátiť. Ani ma nenapadlo, že som obeťou popôrodnej depresie. *
PRVÝCH desať rokov môjho manželstva som bola šťastná. S Jasonom sme sa tešili z výchovy Liany, našej prvej dcéry. Preto keď som otehotnela, všetkých nás táto správa potešila.
Ale toto tehotenstvo bolo veľmi ťažké. Skoro som zomrela na komplikácie po pôrode. No ešte predtým, vo vysokom štádiu tehotenstva, akoby sa mi zahmlila myseľ. Zhoršilo sa
to, keď sme našu dcérku Carly priniesli z nemocnice domov. Stále som bola unavená a mala som pocit, že nedokážem urobiť ani najmenšie rozhodnutia. Veľakrát za deň som telefonovala Jasonovi do práce, aby som sa ho opýtala, čo mám doma ešte urobiť, alebo som sa uisťovala, že to, čo som práve povedala alebo urobila, je správne.Mala som strach z ľudí, dokonca aj zo starých priateľov. Ak niekto prišiel k dverám neočakávane, skryla som sa v spálni. Nechávala som v dome neporiadok a hocičo ma ľahko rozptýlilo a zmiatlo. Veľmi rada čítam, ale čítať bolo pre mňa takmer nemožné, lebo som sa nemohla sústrediť. Bolo pre mňa ťažké modliť sa, preto trpelo moje duchovné zdravie. Cítila som sa emocionálne otupená, nedokázala som nikoho milovať. Bála som sa, že ublížim deťom, lebo som nezmýšľala správne. Stratila som sebavedomie. Myslela som si, že sa zbláznim.
Keď v tom čase Jason prichádzal z práce domov, pomáhal mi tým, že upratal dom alebo navaril pre rodinu jedlo — a ja som sa na jeho pomoc hnevala! Myslela som si, že mi tým ukazuje, aká som neschopná matka. Naproti tomu, keď mi neponúkol pomoc, obviňovala som ho, že sa o nič nestará. Keby to Jason tak zrelo a láskyplne nezvládol, moja popôrodná depresia mohla znamenať pre naše manželstvo katastrofu. Jason by mohol najlepšie opísať, ako naňho pôsobil môj stav.
Manžel rozpráva, ako to naňho pôsobilo
„Spočiatku som nedokázal pochopiť, čo sa s Janelle deje. Úplne sa zmenila, nebola to už ona — šťastná, priateľská žena. Začala sa správať ako niekto celkom iný. Všetko, čo som povedal, začala považovať za osobnú kritiku a dokonca sa hnevala, keď som sa snažil odbremeniť ju od niektorých prác. Spočiatku som jej chcel povedať, aby sa pozbierala, ale uvedomil som si, že taká reakcia by situáciu iba zhoršila.
Náš vzťah bol pod neustálym tlakom. Janelle si zrejme myslela, že celý svet sa obrátil proti nej. Už predtým som počul o ženách, ktoré trpeli podobnými príznakmi v dôsledku popôrodnej depresie. Preto keď som získal podozrenie, že trpí niečím podobným, začal som čítať toľko informácií na tento námet, koľko som len mohol. To, čo som čítal, potvrdilo moje podozrenie. Dozvedel som sa, že Janelle za svoju chorobu nemôže — že to nie je z jej strany žiadna nedbanlivosť.
Priznávam, že pre výnimočnú starostlivosť, ktorú potrebovala ona i deti, som sa cítil emocionálne i psychicky vyčerpaný. Dva roky som hľadal rovnováhu medzi svetským zamestnaním a povinnosťami, ktoré som mal ako starší v zbore, manžel a otec. Našťastie som mohol urobiť úpravy vo svetskom zamestnaní, takže som mohol byť skôr doma, najmä ten večer, keď sme šli na kresťanské zhromaždenie. Janelle potrebovala, aby som bol doma načas a pomohol jej pripraviť večeru a obliecť deti. Vďaka tomu sme mohli všetci ísť na zhromaždenie.“
Moja cesta k zotaveniu
Bez manželovej láskyplnej podpory by som sa bola nepochybne zotavovala oveľa pomalšie. Jason trpezlivo počúval, keď som hovorila o svojich obavách, aby som ich zahnala. Považovala som za veľmi dôležité povedať mu o svojich pocitoch. Niekedy to znelo nahnevane. Ale Jason ma neprestajne uisťoval, že ma miluje a že to spolu zvládneme. Vždy sa mi snažil pomôcť vidieť veci z tej pozitívnej stránky. Neskôr som sa mu ospravedlnila za to, čo som povedala v hneve. Uisťoval ma slovami, že to hovorila moja choroba, nie ja. Keď sa dnes
obzriem späť, uvedomujem si, ako veľa pre mňa znamenali jeho premyslené vyjadrenia.Nakoniec sme spolu našli veľmi láskavého lekára, ktorý venoval čas tomu, aby si vypočul, ako sa cítim. Diagnostikoval môj stav ako popôrodnú depresiu a navrhol mi, aby som začala užívať lieky, ktoré mi mali pomôcť ovládať časté úzkostné stavy. Povzbudil ma, aby som vyhľadala pomoc odborníka v oblasti duševného zdravia. Okrem toho mi odporučil pravidelné cvičenie, terapiu, ktorá už mnohým ľuďom pomohla zvládnuť depresiu.
Jednou z najväčších prekážok na mojej ceste k zotaveniu bolo vyrovnať sa s hanbou spojenou s popôrodnou depresiou. Pre ľudí je často ťažké prejaviť empatiu niekomu, kto má chorobu, ktorej nerozumejú. Popôrodná depresia nie je povedzme ako zlomená noha, ktorú druhí ľudia vidia, a tak sú zhovievavejší. Moja rodina a blízki priatelia však dokázali, že ma chápu, a pomáhali mi.
Láskyplná pomoc rodiny a priateľov
S Jasonom sme si počas toho ťažkého obdobia veľmi cenili pomoc mojej matky. Boli chvíle, keď si Jason potreboval oddýchnuť od emocionálneho zmätku doma. Mama bola vždy pozitívna a nesnažila sa prevziať moju prácu. Skôr ma podporovala a povzbudzovala, aby som robila, čo môžem.
Aj priatelia v zbore sa ukázali ako úžasní pomocníci. Mnohí posielali krátke listy, v ktorých nás uisťovali, že na nás myslia. Ako
veľmi som si cenila ich láskavé vyjadrenia — zvlášť preto, že bolo pre mňa ťažké rozprávať sa s ľuďmi, či už telefonicky, alebo osobne. Bolo pre mňa dokonca ťažké stretávať sa so spolukresťanmi pred zhromaždením a po ňom. Teda naši priatelia tým, že nám písali, ukázali nielen to, že si uvedomujú obmedzenia spôsobené depresiou, ale dokázali tak aj svoju lásku a záujem o mňa a moju rodinu.Nie je to trest na doživotie!
Dnes sa mi darí oveľa lepšie — vďaka radám môjho lekára i vďaka pomoci rodiny a chápavých priateľov. Stále pravidelne cvičím, dokonca aj keď som unavená, lebo mi to pomáha pri zotavovaní sa. Snažím sa tiež pozitívne reagovať na povzbudenie od druhých. V ťažkých chvíľach počúvam nahrávky Biblie a Melódie Kráľovstva — je to duchovne a emocionálne povznášajúca hudba, ktorú skomponovali Jehovovi svedkovia. Tieto vynikajúce opatrenia mi pomáhajú posilňovať si duchovnosť a udržiavať si pozitívne zmýšľanie. Nedávno som dokonca znova začala mať úlohy na zborových zhromaždeniach.
Trvalo mi viac ako dva a pol roka, kým som sa dostala do štádia, keď dokážem plnšie cítiť a vyjadriť lásku manželovi, deťom i druhým. Hoci to bolo pre moju rodinu náročné obdobie, cítime, že puto, ktoré nás spája, je dnes silnejšie ako kedykoľvek predtým. Zvlášť si vážim Jasona, ktorý mi nadovšetko potvrdzoval svoju lásku tým, že znášal moje hlboké depresie a bol mi naporúdzi vždy, keď som to potrebovala. Dnes máme obaja bližší vzťah k Jehovovi, ktorý nás v skúškach naozaj posilňoval.
Ešte mávam dni, keď som na dne, ale s pomocou mojej rodiny, lekára, zboru a Jehovovho svätého ducha svieti svetlo na konci tunela stále jasnejšie. Nie, popôrodná depresia nie je trestom na doživotie. Je to nepriateľ, nad ktorým môžeme zvíťaziť. — Rozprávala Janelle Marshallová.
[Poznámka pod čiarou]
^ 2. ods. Popôrodná depresia sa volá aj postpartálna depresia.
[Rámček/obrázok na strane 20]
Činitele, ktoré môžu viesť k popôrodnej depresii
Pri popôrodnej depresii môže okrem hormonálnych zmien hrať úlohu veľa iných vecí. Patria k nim:
1. Osobný postoj ženy k materstvu, ktorý môže prameniť z nešťastného detstva a slabého vzťahu s rodičmi.
2. Nerealistické požiadavky, ktoré má spoločnosť na matky.
3. Výskyt depresie u niekoho v rodine.
4. Nespokojnosť v manželstve a nedostatočná podpora zo strany blízkej alebo vzdialenej rodiny.
5. Pocit menejcennosti.
6. Pocit preťaženosti alebo nadmernej záťaže následkom celodennej starostlivosti o malé deti.
Tento zoznam nie je v žiadnom prípade úplný. K popôrodnej depresii môžu prispieť aj ďalšie činitele. Odborníci ešte celkom nechápu príčiny jej vzniku.
[Rámček na strane 21]
Viac ako len popôrodné zmeny nálad
Popôrodná depresia by sa nemala zamieňať s bežnými popôrodnými zmenami nálad. Dr. Laura J. Millerová hovorí: „Najbežnejším typom postnatálnej zmeny nálady je to, čo sa stalo známym ako popôrodné zmeny nálad... Tento emocionálne nestabilný stav plačlivosti zažíva asi 50 percent rodičiek. Zvyčajne dosahuje vrchol medzi tretím a piatym dňom po pôrode a potom sa postupne do niekoľkých týždňov vytráca.“ Výskumníci naznačujú, že tieto nálady môžu vznikať následkom zmien hladiny hormónov u ženy po pôrode.
Popôrodná depresia na rozdiel od popôrodných zmien nálad súvisí s dlhodobými depresívnymi pocitmi, ktoré sa môžu objaviť hneď po pôrode alebo dokonca niekoľko týždňov, či mesiacov po ňom. Nová matka v tomto stave sa môže v jednej chvíli cítiť natešená a v druhej deprimovaná — dokonca môže mať samovražedné sklony. Navyše môže byť popudlivá, mrzutá a hnevlivá. Môže neustále prežívať pocit nedostatočnosti ako matka a cítiť nedostatok lásky k svojmu dieťaťu. Dr. Millerová poznamenáva: „Niektoré matky, u ktorých bola diagnostikovaná depresia, rozumovo vedia, že milujú svoje deti, ale majú problémy cítiť niečo iné ako apatiu, podráždenosť alebo znechutenie. Iné pomýšľajú na to, že deťom ublížia alebo ich dokonca usmrtia.“
Popôrodná depresia je fenomén s dlhou históriou. Už v štvrtom storočí pred n. l. si grécky lekár Hippokrates všimol výrazné psychické zmeny, ktorými trpeli niektoré ženy po pôrode. Jedna štúdia uverejnená v Brazilian Journal of Medical and Biological Research vysvetľovala: „Popôrodná depresia je vážny problém a v mnohých krajinách ním trpí 10–15 percent matiek.“ Žiaľ, „väčšina prípadov takejto depresie nie je správne diagnostikovaná a ani náležite liečená,“ uvádza tento časopis.
Menej bežná, ale vážnejšia porucha, ku ktorej dochádza po pôrode, je popôrodná psychóza. Pacientka môže zažívať halucinácie, počuť vnútorné hlasy a stratiť kontakt s realitou, hoci počas prechodných období trvajúcich niekoľko hodín alebo dní uvažuje jasne. Príčiny tejto psychózy zostávajú neobjasnené, ale Dr. Millerová poznamenáva, že „najvážnejším faktorom sa javí genetická labilita, pravdepodobne vyvolaná hormonálnymi zmenami“. Skúsený lekár môže navrhnúť účinnú liečbu popôrodnej psychózy.
[Rámček/obrázky na strane 22]
Ako si pomôcť *
1. Ak depresia pretrváva, vyhľadajte odbornú pomoc. Čím skôr to urobíte, tým skôr sa dostanete na cestu k zotaveniu. Vyhľadajte chápavého lekára, ktorý pozná tento stav. Nehanbite sa za popôrodnú depresiu ani sa necíťte trápne, ak musíte užívať lieky.
2. Pravidelne cvičte. Štúdie ukázali, že pravidelné cvičenie môže byť v prípade depresie účinnou terapiou.
3. Povedzte tým, ktorí sú vám najbližší, ako sa cítite. Neizolujte sa ani nepotláčajte svoje pocity.
4. Pamätajte, že nemusíte mať dom v dokonalom poriadku. Snažte sa viesť jednoduchý život tak, že sa sústredíte na nevyhnutné veci.
5. Modlite sa o odvahu a trpezlivosť. Ak je pre vás ťažké modliť sa, poproste niekoho, aby sa s vami pomodlil. Ak budete prechovávať pocit viny alebo bezcennosti, môže to iba spomaliť zotavenie.
[Poznámka pod čiarou]
^ 41. ods. Prebuďte sa! neodporúča žiadnu konkrétnu liečbu. Návrhy pre ženy i pre mužov v tomto článku sa nevzťahujú na všetky situácie a niektoré myšlienky v niektorých prípadoch nemožno uplatniť.
[Rámček na strane 23]
Rady pre mužov
1. Uvedomte si, že vaša manželka nemôže za popôrodnú depresiu. Ak jej stav pretrváva, spolu s ňou vyhľadajte pomoc lekára, ktorý rozumie tomuto problému a je súcitný.
2. Svoju manželku trpezlivo počúvajte. Všímajte si jej pocity. Nerozčuľujte sa pre jej negativizmus. Láskavo jej pomáhajte, aby si všímala pozitívne stránky vecí, a uisťujte ju o tom, že časom sa jej bude dariť lepšie. Nedomnievajte sa, že musíte vyriešiť všetky problémy, ktoré spomenie. Možno, že potrebuje iba útechu, nie logické odpovede. (1. Tesaloničanom 5:14) Pamätajte, že popôrodná depresia pacientkám sťažuje uvažovať logicky a jasne.
3. Zredukujte nepotrebné činnosti, aby ste mohli viac času venovať pomoci svojej manželke. Ak to urobíte, môžete urýchliť jej zotavenie.
4. Dbajte na to, aby ste mali čas pre seba. Vaše dobré telesné, duševné a duchovné zdravie vám umožní lepšie pomáhať manželke.
5. Nájdite si niekoho, s kým sa môžete porozprávať, kto vás povzbudí, možno iného duchovne zrelého muža, ktorého manželka trpela popôrodnou depresiou.
[Obrázok na strane 23]
Rodina Marshallovcov