Mladí ľudia sa pýtajú...

Ako si môžem poradiť s nahnevanými ľuďmi?

„Bol šialene zúrivý. Chcel ma zbiť, možno preto, lebo videl, že som malej postavy. Ako som ustupoval dozadu, hovoril som mu: ‚Počkaj! Počkaj chvíľu! Zadrž! Prečo ma chceš zbiť? Nič som ti neurobil. Vôbec neviem, čo ťa rozhnevalo. Môžeme sa o tom porozprávať?‘“ — 16-ročný Dávid.

STAL si sa niekedy terčom zúrivého hnevu? Biblia predpovedala, že v dnešnej dobe budú ľudia „divokí, bez lásky k dobru“. (2. Timotejovi 3:3) Zatiaľ čo si možno spravil všetko, čo sa dalo, aby si sa vyhol priateľstvu „s tým, kto je oddaný hnevu... ktorý máva záchvaty zúrivého hnevu“, môže sa stať, že niekedy sa jednoducho nevyhneš rozhnevanému človeku. (Príslovia 22:24) Ako by si mal reagovať, keď sa ocitneš v takej situácii?

Ako reagovať na zúrivosť

Dnes mnohí mladí ľudia reagujú na zúrivosť zúrivosťou. Ale takéto počínanie len zväčšuje útrapy. Navyše, ak stratíš sebaovládanie, staneš sa rovný tomu, ktorý prejavuje hnev. Príslovia 26:4 hovoria: „Žiadnemu hlúpemu neodpovedaj podľa jeho pochabosti, aby si sa mu sám nestal rovným.“ Mladý Jeremy spoznal pravdivosť týchto slov na vlastnej koži. Spomína si, ako sedel za stolom v školskej jedálni: „Bola tam skupina chlapcov, ktorá si vždy robila žarty zo seba i z ostatných. Veľmi často rozprávali o mne. Obvykle som si ich reči nevšímal. Raz však, keď jeden z nich začal rozprávať o mojej mame, prestal som sa ovládať a v záchvate hnevu som doňho skočil.“ Aký bol výsledok? „Poriadne ma zbil,“ hovorí Jeremy.

Biblia nám dáva túto múdru radu: „Odpoveď, keď je mierna, odvracia zúrivý hnev, ale slovo, ktoré spôsobuje bolesť, budí hnev.“ ​(Príslovia 15:1) Áno, keď odpovedáš na hnev ‚slovom, ktoré spôsobuje bolesť‘, iba zhoršuješ situáciu. Mierna odpoveď však môže často zmierniť situáciu a upokojiť napätý stav.

Spomeň si na Dávida, o ktorom sa hovorilo v úvode. Dokázal sa násilníkovi prihovoriť a chcel, aby mu vysvetlil, prečo sa hnevá. Ukázalo sa, že niekto tomuto mladému mužovi ukradol obed, a on sa jednoducho rozhodol vyliať si hnev na prvom človeku, s ktorým sa stretne. Dávid mu povedal: „Keď ma zbiješ, obed ti to nevráti.“ Potom mu navrhol, aby zašli spolu do bufetu. Dávid spomína: „Keďže som poznal tamojšiu predavačku, mohol som  mu za jeho obed poskytnúť náhradu. Podal mi ruku a odvtedy sa ku mne správal priateľsky.“ Vidíš, akú silu môžu mať mierne slová? Ako hovorí jedno príslovie, „mierny jazyk, ten môže zlomiť kosť“. — Príslovia 25:15.

Je miernosť prejavom slabosti, alebo sily?

Pripusťme, že myšlienka o ‚miernom jazyku‘ nemusí znieť veľmi lákavo. Odpovedať na hnev hnevom sa môže skôr považovať za znak sily alebo mužnosti. Možno sa dokonca obávaš toho, že ak budeš mierny, druhí si budú o tebe myslieť, že si naozaj slaboch. Ale čo vlastne znamená byť mierny? Podľa jedného odborného diela slovo mierny znamená byť jemný. Ten istý zdroj však dodáva: „Za touto jemnosťou je sila ocele.“ Teda miernosť nie je ani zďaleka známkou slabosti, ale skôr môže byť prejavom sily. Ako?

Napríklad človek miernej povahy sa ovláda a nedá sa tak ľahko vyviesť z rovnováhy. Na druhej strane osoba, ktorej chýba miernosť, sa zdá byť neistá, frustrovaná, dokonca až zúfalá. Takisto jej chýba sebaovládanie. Keďže nedokáže ovládať svoje pocity, pravdepodobne bude opakovane vtiahnutá do konfliktov s druhými. Áno, „ako prelomené mesto bez hradieb, taký je muž, ktorý neovláda svojho ducha“. (Príslovia 25:28) Skutočne, silný je ten, kto je miernej povahy!

Biblické príklady miernosti

Pouvažuj nad príkladom Ježiša Krista. Sám sa opísal, že je „miernej povahy a pokorného srdca“. (Matúš 11:29) Nikdy sa nestal drsným alebo nerozumným a neodplácal sa za krivdu krivdou. Naopak, apoštol Peter, osobný priateľ Ježiša, o ňom uviedol: „Keď mu [Ježišovi] nadávali, neodpovedal nadávkami. Keď trpel, nevyhrážal sa, ale ďalej sa odovzdával tomu, ktorý súdi spravodlivo.“ ​(1. Petra 2:23) Pamätaj tiež na to, že tento istý Ježiš „vstúpil do chrámu a vyhnal všetkých predávajúcich a kupujúcich“. (Matúš 21:12) A ak by bol niekedy potreboval božskú podporu, mohol požiadať o „viac než dvanásť légií anjelov“! (Matúš 26:53) O Ježišovi by sa sotva dalo povedať, že bol slaboch.

Pouvažuj taktiež nad príkladom, ktorý zanechal sudca Gedeon a o ktorom je záznam v Biblii v knihe Sudcovia 8:1–3. Po veľkolepom vojenskom víťazstve sa niektorí bojovníci z kmeňa Efraim urazili, pretože si mysleli, že sa im nedostalo cti zúčastniť sa v boji. Namietali: „Čo si nám to urobil, že si nás nezavolal, keď si išiel bojovať proti Madianovi? A urputne sa pokúšali vyvolať s ním hádku.“ Gedeon bol „udatný a mocný“ muž. (Sudcovia 6:12) Ľahko mohol reagovať na ich provokačné reči násilím. Namiesto toho odpovedal mierne, čím úplne utíšil tých výbušných mužov. Gedeon sa spýtal: „Čo som urobil v porovnaní  s vami?“ Aký bol výsledok tejto pokornej reakcie? „Ich duch [sa] voči nemu upokojil.“

A napokon pouvažuj nad biblickým záznamom o žene menom Abigail. Dávid sa ukrýval ako utečenec pred svojím nepriateľom, izraelským kráľom Saulom. Hoci bol Dávid so svojimi mužmi vo vyhnanstve, často strážili svojich izraelských druhov a poskytovali im ochranu. Jeden muž, ktorému pomohli, bol zámožný človek Nábal, manžel Abigail. Nábal bol však „drsný a zlý v svojich spôsoboch“. Keď Dávidovi muži potrebovali potravu, požiadali Nábala o nejaké potraviny. Nábal však namiesto toho, aby vyjadril ocenenie za bezplatnú ochranu, ktorú mu poskytla Dávidova družina, „sa osopil“ na Dávidových poslov a poslal ich preč naprázdno. — 1. Samuelova 25:2–11, 14.

Keď sa to Dávid dopočul, nahneval sa a nariadil svojim mužom: „Každý sa opášte svojím mečom!“ Dávid a jeho muži sa vydali na cestu, aby zabili Nábala a všetkých nevinných mužov z jeho domácnosti, keď vtom zakročila Abigail. Uvítala Dávida s veľmi štedrým darom potravín a nápojov. Ospravedlnila sa mu za manželovo neodpustiteľné správanie a poprosila ho, aby ušetril nevinné životy. — 1. Samuelova 25:13, 18–31.

Abigailine pokorné prosby odvrátili Dávidov hnev. Keď si Dávid uvedomil, akou hrozbou sa jeho hnev stal, povedal: „Buď požehnaný Jehova, Boh Izraela, ktorý mi ťa poslal v tento deň v ústrety! A buď požehnaná tvoja rozumnosť a buď požehnaná ty, ktorá si ma dnes zadržala, aby som sa neprevinil krvou a aby som si nespôsobil záchranu vlastnou rukou.“ ​(1. Samuelova 25:32–35) Áno, v mnohých prípadoch ‚odpoveď, keď je mierna‘, môže odvrátiť zúrivosť druhých. Čo však, ak tvoja mierna odpoveď nemá taký účinok?

„Vzdiaľ sa“

Môžeš sa vyhnúť prilievaniu oleja do ohňa jednoducho tak, že odídeš. Biblia hovorí: „Kde nie je drevo, hasne oheň.“ A tiež radí: „Vzdiaľ [sa] skôr, ako vypukne hádka.“ ​(Príslovia 17:14; 26:20) Sedemnásťročná Merissa povedala: „Prišiel za mnou jeden chlapec, ktorý bol v škole obľúbený, a chcel sa so mnou porozprávať. Povedal mi, že som pekné dievča. Krátko nato prišla ku mne jeho rozhnevaná priateľka. Obvinila ma z toho, že som flirtovala s jej priateľom, a chcela sa so mnou biť! Snažila som sa jej vysvetliť, čo sa odohralo, ale ona vôbec nepočúvala. Po škole sa vrátila aj s nejakými ďalšími dievčatami, aby ma zbili! Rýchlo som priviedla strážnika a vysvetlila som jej, že sa s nikým nebijem a že to jej priateľ prišiel za mnou. Potom som odišla.“ Merissa sa nepoddala svojim pocitom. Nielenže sa vzdialila od bitky, ale podnikla aj kroky, aby sa uchránila. Ako hovoria Príslovia 17:27: „Každý, kto zdržuje svoje výroky, vlastní poznanie, a muž s rozlišovacou schopnosťou je chladného ducha.“

No čo ak si naozaj vinný za to, že si niekoho vyprovokoval k hnevu, možno neúmyselne? Ospravedlň sa, a to rýchlo! Možno takýto skutok postačí, aby si odvrátil zúrivosť dotyčnej osoby. Žijeme v čase, keď sú ľudia vystavení mnohým tlakom a mnohí z nich sa rýchlo nazlostia. Ale ak vo svojom jednaní s druhými uplatníš biblické zásady, akiste sa budeš môcť vyhnúť tomu, aby si sa stal obeťou niečiej zúrivosti.

[Obrázky na strane 24]

„Odpoveď, keď je mierna, odvracia zúrivý hnev“

[Obrázok na strane 25]

Niekedy sa musíš jednoducho vzdialiť