Od našich čitateľov

Únosy Píšem, aby som Vám vyjadrila svoju neobyčajnú vďaku za sériu článkov „Únosy — prečo sú globálnou hrozbou?“ ​(22. decembra 1999) Minulý mesiac bolo vo veľkopredajni, kde pracujem, lúpežné prepadnutie. Dvaja maskovaní muži vošli dnu, jeden s namierenou zbraňou. Neodporovala som, keď mi zväzovali ruky a nohy, zaviazali oči a posadili ma na podlahu, lebo v článkoch sa hovorilo, že unesení by mali robiť to, čo sa im povie. Tí muži ukradli 9 500 000 jenov (zhruba 90 000 amerických dolárov). No ja som zachovala pokoj a neutrpela som žiadnu ujmu. Článok prišiel v pravý čas!

S. H., Japonsko

Má rád Prebuďte sa! To, že som členom cirkvi Boží zbor, mi nebráni čítať Prebuďte sa! Ešte som nečítal žiaden časopis, ktorý by bol taký kvalitný a ktorý by sa zaoberal takými rozmanitými námetmi. Nemám doma televízor, ale môžem sa s priateľmi rozprávať o aktuálnych témach, lebo o nich čítam vo Vašom časopise.

A. B. A., Brazília

Hladké holenie Článok „Čo možno neviete o holení“ ​(22. januára 2000) prišiel pre mňa v pravý čas. Môj manžel teraz potrebuje stálu starostlivosť a nedokáže sa už sám oholiť. Veľmi mi pomohli tie štyri rady k holeniu. Teraz chce, aby som ho holila každý deň!

L. D., Nemecko

Klamanie Článok zo seriálu „Čo o tom hovorí Biblia? Klamanie — je vôbec niekedy oprávnené?“ ​(8. februára 2000) ma podnietil k uvažovaniu. Neodsudzuje však Biblia každú lesť, bez ohľadu na akúkoľvek rozumnú definíciu?

D. S., Spojené štáty

Podľa Biblie klamať spravidla znamená hovoriť niečo nepravdivé osobe, ktorá je oprávnená poznať pravdu, a robiť to s cieľom podviesť dotyčnú osobu alebo niekoho iného, či ublížiť mu. Ľudia, ktorí prejavovali bázeň pred Bohom, ako bol Abrahám, Izák, Rachab a Dávid, sa teda dopustili istej formy ľsti, ale Boh ich neodsúdil za klamstvo. Oni to, samozrejme, urobili vo výnimočných situáciách. Preto nie je možné na základe ich skutkov ospravedlňovať zbytočné klamstvo. Ak napríklad kresťan pred súdom prisahá, že bude hovoriť pravdu, potom alebo povie pravdu, alebo bude mlčať. — VYD.

Rodiny bez otca Číslo z 8. februára 2000 sa zameriava na deti bez otca. („Rodiny bez otca — vymaniť sa z bludného kruhu“) Nedokážem ani slovami vyjadriť, aká som bola sklamaná a nahnevaná, keď som si to prečítala. Schválili ste správanie otcov, ktorí opustili svoje deti, keďže ste sa zaoberali ich obavami, ako je právo navštevovať dieťa, a ich finančnými záväzkami. Kde je pokarhanie? Kde je výzva mužom, aby napravili svoje chyby?

S. L., Spojené štáty

Úplne chápeme, aké môže byť pre niektorých bolestné uvažovať o týchto informáciách, najmä ak ich niekto opustil. Cieľom článku však nebolo karhať mužov. Skôr sme sa usilovali dosiahnuť, aby sa obe zainteresované strany v tejto zložitej situácii navzájom pochopili. Uviedli sme aj praktické rady pre opustených. Za povšimnutie stojí, že záverečný článok „Rodiny bez otca — vymaniť sa z bludného kruhu“ uviedol: „Súčasné trendy v rodine sa zastavia, len ak budú ľudia ochotní urobiť dôkladné zmeny v zmýšľaní, postojoch, správaní a morálke.“ — VYD.

Keď som zbadala na obálke fotografiu dievčatka so svojím otcom, oči sa mi zaliali slzami. Vždy som chcela mať takýto vzťah so svojím otcom. Tento článok mi pomohol pochopiť, prečo sa všetko v našej rodine stalo tak, ako sa stalo. Akoby moju minulosť osvietil slnečný lúč a osvetlil ťaživé otázky, ktoré som mala toľké roky.

M. M., Spojené štáty