Zjavenie Jánovi 14:1–20
14 Potom som videl Baránka,+ ako stojí na vrchu Sion+ a s ním 144 000+ tých, ktorí majú napísané na čele jeho meno a meno jeho Otca.+
2 A počul som aj zvuk z neba, ktorý znel ako hukot mnohých vôd a ako rachot silného hromu. Zvuk, ktorý som počul, bol ako hlas spevákov, ktorí hrajú na harfe.
3 Spievajú akoby novú pieseň+ pred trónom a pred štyrmi živými bytosťami+ a pred staršími.+ Tú pieseň sa nemohol naučiť nikto okrem tých 144 000+ kúpených zo zeme.
4 To sú tí, ktorí sa nepoškvrnili so ženami, sú panenskí.+ To sú tí, ktorí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide.+ Boli kúpení+ z ľudstva ako prvé plody+ Bohu a Baránkovi
5 a v ich ústach sa nenašlo nijaké klamstvo, sú bez poškvrny.+
6 A videl som iného anjela letieť prostriedkom neba.* Mal večnú dobrú správu, aby ju oznamoval tým, ktorí bývajú na zemi, ľuďom zo všetkých národov, kmeňov, jazykov a rás.+
7 Volal silným hlasom: „Bojte sa Boha a oslavujte ho, lebo prišla hodina jeho súdu.+ Preto uctievajte toho, ktorý stvoril nebo i zem, more+ i pramene vôd.“
8 Za ním letel druhý anjel a volal: „Padol! Veľký Babylon+ padol,+ ten, ktorý opíjal všetky národy vínom vášne,* vínom svojej nemravnosti!“*+
9 Za nimi letel tretí anjel a volal silným hlasom: „Ak niekto uctieva divé zviera+ a jeho sochu a prijíma znak na čelo alebo na ruku,+
10 bude tiež piť z neriedeného vína Božieho hnevu, ktoré je naliate do pohára Božieho hnevu,+ a bude mučený ohňom a sírou+ pred svätými anjelmi a pred Baránkom.
11 Dym ich múk* bude vystupovať po celú večnosť.+ A tí, ktorí uctievajú divé zviera a jeho sochu, a tí, ktorí prijímajú znak jeho mena,+ nebudú mať odpočinok vo dne ani v noci.
12 To si od svätých, ktorí sa držia Božích prikázaní a viery+ v Ježiša,* vyžaduje vytrvalosť.“+
13 Potom som počul hlas z neba, ktorý mi povedal: „Napíš: Šťastní sú tí, ktorí odteraz zomierajú v spojení* s Pánom.+ Áno, hovorí duch, nech si odpočinú od svojej namáhavej práce, lebo ich skutky idú s nimi.“
14 Potom som uvidel biely oblak a na ňom sedel niekto, kto vyzeral ako syn človeka.+ Na hlave mal zlatú korunu a v ruke ostrý kosák.
15 A zo svätyne chrámu vyšiel iný anjel a volal silným hlasom na toho, ktorý sedel na oblaku: „Zažeň sa kosákom a žni, lebo prišla hodina žatvy. Úroda zeme dozrela.“+
16 A ten, ktorý sedel na oblaku, vrhol kosák na zem a zem bola zožatá.
17 Potom vyšiel zo svätyne chrámu, ktorá je v nebi, iný anjel a aj ten mal ostrý kosák.
18 Ďalší anjel vyšiel od oltára. Mal moc nad ohňom a zavolal silným hlasom na toho, ktorý mal ostrý kosák: „Zažeň sa svojím ostrým kosákom a pozberaj strapce viniča zeme, lebo jeho hrozno dozrelo.“+
19 Anjel vrhol kosák na zem, odťal vinič zeme a hodil ho aj s hroznom do veľkého vínneho lisu Božieho hnevu.+
20 A vinič bol šliapaný za mestom a z vínneho lisu vytekala krv, ktorá siahala koňom až po uzdy a do vzdialenosti 1 600 štádií.*
Poznámky pod čiarou
^ Al. „v povetrí; nad hlavou“.
^ Po grécky porneia. Pozri Slovník pojmov.
^ Al. „hnevu“.
^ Al. „väznenia“.
^ Dosl. „Ježišovej viery“.
^ Al. „v súlade; v jednote“.
^ Asi 300 km. Jedno štádium zodpovedalo 185 m. Pozri dodatok B14.
