Evanjelium Jána 10:1–42
10 „Verte mi, ten, kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelezie inokade, je zlodej a lupič.+
2 Ale ten, kto vchádza dverami, je pastier oviec.+
3 Tomu vrátnik otvára+ a ovce počúvajú jeho hlas.+ Volá svoje ovce po mene a vyvádza ich von.
4 Keď všetky svoje ovce vyvedie, kráča pred nimi a ony ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas.
5 Cudzieho nikdy nenasledujú, ale utečú od neho, lebo nepoznajú hlas cudzích.“
6 Ježiš im rozprával toto prirovnanie, ale oni nepochopili, čo im chcel povedať.
7 A tak Ježiš znovu povedal: „Verte mi, ja som dverami pre ovce.+
8 Všetci, ktorí prišli a vydávali sa za mňa, sú zlodeji a lupiči a ovce ich nepočúvali.
9 Ja som tými dverami. Kto vojde cezo mňa, bude zachránený a bude vchádzať a vychádzať a nájde pastvu.+
10 Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil.+ Ja som prišiel, aby mali život a mali ho v hojnej miere.
11 Ja som dobrý pastier.+ Dobrý pastier je ochotný položiť za ovce aj svoj život.*+
12 Najatý robotník, ktorý nie je pastierom a ktorému ovce nepatria, opustí ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka – a vlk ich napadne a rozoženie.
13 Je to len najatý robotník a na ovciach mu nezáleží.
14 Ja som dobrý pastier. Poznám svoje ovce a moje ovce poznajú mňa,+
15 tak ako Otec pozná mňa a ja poznám Otca.+ A ja dávam za ovce svoj život.*+
16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca.+ Aj tie musím priviesť a budú počúvať môj hlas a vznikne jedno stádo s jedným pastierom.+
17 Preto ma Otec miluje,+ lebo sa vzdávam svojho života,+ aby som ho znovu prijal.
18 Nikto mi ho neberie, ale vzdávam sa ho z vlastnej vôle. Mám oprávnenie vzdať sa ho a mám oprávnenie znovu ho prijať.+ Taký príkaz som dostal od svojho Otca.“
19 Pre tieto slová znovu nastala medzi Židmi roztržka.+
20 Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý démonom a je šialený. Prečo ho počúvate?“
21 Iní hovorili: „Takto nehovorí človek posadnutý démonom. Môže démon otvoriť oči slepým?“
22 V tom čase bol v Jeruzaleme Sviatok zasvätenia.* Bola zima
23 a Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí.+
24 Tam ho obstúpili Židia a povedali mu: „Ako dlho nás budeš držať v napätí? Ak si Kristus, povedz nám to otvorene.“
25 Ježiš im odpovedal: „Povedal som vám to a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré robím v mene svojho Otca.+
26 Ale vy neveríte, lebo nepatríte k mojim ovciam.+
27 Moje ovce počúvajú môj hlas a nasledujú ma+ a ja ich poznám.
28 Dávam im večný život+ a istotne nezahynú a nikto ich nevytrhne z mojej ruky.+
29 Ovce, ktoré mi dal Otec, sú cennejšie ako všetko ostatné a nikto ich nemôže vytrhnúť z Otcovej ruky.+
30 Ja a Otec sme jedno.“*+
31 Nato Židia znova zobrali kamene a chceli ho kameňovať.
32 Ježiš im povedal: „Ukázal som vám mnoho dobrých skutkov, ktoré ma poveril vykonať Otec. Za ktorý z týchto skutkov ma chcete kameňovať?“
33 Židia mu odpovedali: „Nechceme ťa kameňovať za nejaký dobrý skutok, ale za rúhanie,+ lebo ty, hoci si človek, robíš sa bohom.“
34 Ježiš im odpovedal: „Nie je vo vašom Zákone napísané: ‚Povedal som: „Ste bohovia“‘?*+
35 Ak Boh nazval ‚bohmi‘+ tých, ktorých jeho slovo odsúdilo – a Písmo predsa nemôže byť zrušené –,
36 hovoríte mne, ktorého Otec posvätil a poslal do sveta: ‚Rúhaš sa,‘ lebo som povedal, že som Boží Syn?+
37 Ak nerobím skutky, ktoré chce odo mňa môj Otec, neverte mi.
38 Ale ak ich robím, aj keby ste neverili mne, verte kvôli tým skutkom.+ Vtedy zistíte a budete vedieť, že Otec je v spojení* so mnou a ja v spojení s ním.“+
39 Preto sa ho znovu pokúsili chytiť, ale unikol im.
40 A znovu odišiel za Jordán na miesto, kde predtým Ján krstil,+ a zostal tam.
41 A mnohí ľudia k nemu prichádzali a hovorili: „Ján síce neurobil ani jediný zázrak,* ale všetko, čo povedal o tomto človeku, je pravda.“+
42 A mnohí tam v neho uverili.
Poznámky pod čiarou
^ Al. „svoju dušu“.
^ Al. „svoju dušu“.
^ Pozri Slovník pojmov.
^ Al. „v jednote; v súlade“.
^ Al. „podobní Bohu“.
^ Al. „v súlade; v jednote“.
^ Al. „ani jediné znamenie“.
