Prvá Samuelova 1:1–28

  • Elkána a jeho manželky (1 – 8)

  • Bezdetná Anna sa modlí o syna (9 – 18)

  • Anna sa stáva matkou Samuela a dáva ho Jehovovi (19 – 28)

1  V hornatom kraji Efraima+ bol istý Efraimovec z Ramatajim-Cofimu,*+ ktorý sa volal Elkána.*+ Bol synom Jerocháma, syna Elíhua, syna Tochua, syna Cufa.  Mal dve manželky, jedna sa volala Anna, druhá Peninna. Peninna mala deti, ale Anna nie.  Elkána chodil každý rok zo svojho mesta do Šíla, aby tam uctieval* Jehovu vojsk* a prinášal mu obete.+ V Šíle boli Jehovovými kňazmi+ dvaja synovia Éliho, Chofni a Pinchas.+  Raz, keď Elkána predložil obeť, dal z nej podiely svojej manželke Peninne a všetkým jej synom a dcéram.+  Ale Anne dal mimoriadny podiel, lebo ju veľmi miloval. Jehova ju však nepožehnal deťmi.*  A pretože ju Jehova nepožehnal deťmi, Peninna* sa jej vysmievala a ponižovala ju.  Robievala to rok čo rok. Vždy, keď išla Anna do Jehovovho domu,+ jej sokyňa sa jej tak posmievala, že Anna plakala a nejedla.  Jej manžel Elkána sa jej spýtal: „Anna, prečo plačeš a neješ? Prečo si taká smutná?* Nie som pre teba lepší ako desať synov?“  Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala. A kňaz Éli sedel v tom čase na sedadle pri vchode do Jehovovho chrámu.*+ 10  Anna bola zúfalá* a začala sa modliť k Jehovovi+ a slzy sa jej liali z očí. 11  Slávnostne sľúbila: „Jehova vojsk, ty vidíš, ako veľmi trpím. Ak si na mňa spomenieš a nezabudneš na svoju služobníčku a dáš svojej služobníčke syna,+ ja ho dám tebe, Jehova, aby ti slúžil po celý svoj život, a britva sa nedotkne jeho hlavy.“+ 12  Anna sa dlho modlila k Jehovovi a Éli pozoroval jej ústa. 13  Pery sa jej chveli, ale jej hlas nebolo počuť, lebo hovorila v duchu,* a tak si Éli myslel, že je opitá. 14  Povedal jej: „Čo tu robíš taká opitá? Choď a vráť sa, keď budeš triezva.“ 15  Anna mu odpovedala: „Nie som opitá, môj pane, som zdrvená. Nepila som víno ani iný alkohol, ale vylievam si srdce pred Jehovom.+ 16  Nemysli si, že tvoja služobníčka je naničhodná žena. Hovorila som zo svojej veľkej bolesti a tiesne.“ 17  „Choď v pokoji,“ povedal jej Éli, „a nech Boh Izraela splní tvoju prosbu.“+ 18  „Nech tvoja služobníčka nájde priazeň v tvojich očiach,“ povedala Anna. Potom odišla, najedla sa a smútok z jej tváre sa vytratil. 19  Skoro ráno vstali, poklonili sa pred Jehovom a vrátili sa domov do Rámy.+ Potom mal Elkána styk so svojou manželkou Annou a Jehova si na ňu spomenul.+ 20  Do roka* Anna otehotnela a porodila syna. Dala mu meno+ Samuel,* lebo povedala: „Vyprosila som si ho od Jehovu.“ 21  Po čase šiel Elkána s celou svojou domácnosťou predložiť Jehovovi každoročnú obeť+ a obeť spojenú s jeho slávnostným sľubom. 22  Ale Anna nešla.+ Povedala manželovi: „Hneď ako chlapca odstavím, privediem ho do Jehovovho domu* a potom tam už zostane.“+ 23  „Urob, čo uznáš za vhodné,“* povedal jej Elkána. „Zostaň doma, kým ho neodstavíš. Nech Jehova urobí, ako si povedala.“ A tak Anna zostala doma a dojčila svojho syna, kým neprišiel čas, aby ho odstavila. 24  Keď ho odstavila, vybrala sa s ním do Šíla a vzala so sebou trojročného býka, efu* múky a veľký džbán vína.+ V Šíle vošla s chlapcom do Jehovovho domu.+ 25  Tam býka zabili a chlapca priviedli k Élimu. 26  „Prepáč, môj pane,“ povedala Anna. „Akože žiješ, môj pane, ja som tá žena, ktorá tu pri tebe stála a modlila sa k Jehovovi.+ 27  O tohto chlapca som sa modlila a Jehova vypočul moju úpenlivú prosbu.+ 28  A ja ho teraz dávam* Jehovovi. Bude patriť Jehovovi po všetky dni svojho života.“ A poklonil* sa tam Jehovovi.

Poznámky pod čiarou

Elkána býval na území kmeňa Efraim, ale bol to Lévita. Pozri 1Kn 6:19, 22–28.
Al. „z Rámy, Cufijec“.
Al. „sa tam klaňal“.
Dosl. „jej zavrel lono“.
Dosl. „manželská sokyňa“.
Al.: „Prečo sa tvoje srdce cíti zle?“
Čiže svätostánku.
Al. „Anne bolo horko na duši“.
Dosl. „vo svojom srdci“.
Al. možno „Keď prišiel čas“.
Význ. „Božie meno“.
Dosl. „privediem ho a objaví sa pred Jehovom“.
Dosl. „čo je dobré v tvojich očiach“.
Asi 22 l. Pozri dodatok B14.
Dosl. „požičiavam“.
Zjavne Elkána.