Maria Lúcia z Brazílie trpí Usherovým syndrómom, čo je genetická porucha, ktorá spôsobuje stratu sluchu, ako aj postupnú stratu zraku. Narodila sa ako nepočujúca a už v detstve sa naučila posunkový jazyk. Keď mala asi 30 rokov, začala strácať zrak. Napriek tomu sa od druhých nezačala izolovať. Aj teraz, keď má už vyše 70 rokov, stále žije šťastným a zmysluplným životom.

 Maria Lúcia prišla do kontaktu s Jehovovými svedkami v roku 1977, skôr ako začala strácať zrak. Hovorí: „Stretla som sa s bývalým spolužiakom Adrianom, ktorý sa krátko predtým stal svedkom. Povedal mi o Božom sľube, že ľudia budú žiť v raji na zemi, kde budú mať všetci dokonalé zdravie. Bola som z toho taká nadšená, že som hneď chcela študovať Bibliu. Krátko nato som začala chodiť do jedného zboru v meste Rio de Janeiro, kde sa niektoré zhromaždenia tlmočili do posunkového jazyka. S Jehovovou pomocou som robila duchovné pokroky a v júli 1978 som sa dala pokrstiť.“

 Po nejakom čase sa Maria Lúcia presťahovala. V jej novom zbore nikto nevedel posunkový jazyk. Zo začiatku to bolo náročné, pretože nerozumela, čo sa na zhromaždeniach hovorilo. Potom sa dve sestry rozhodli, že jej pomôžu. Na zhromaždeniach sedeli pri nej a písali pre ňu poznámky. Maria Lúcia hovorí: „Doma som si tieto poznámky čítala znovu a znovu, aby som z nich pochopila čo najviac. Neskôr sa tieto sestry naučili posunkový jazyk, aby mi mohli tlmočiť.“

 Keďže Marii Lúcii sa zrak postupne zhoršoval a už na posunky nevidela, začala komunikovať pomocou taktilného posunkového jazyka. Čo je taktilný posunkový jazyk? Maria Lúcia vysvetľuje: „Svoje ruky položím na ruky toho, kto mi tlmočí, a hmatom rozoznávam posunky, ktoré ukazuje.“

 Maria Lúcia si veľmi váži prácu svojich tlmočníkov. Hovorí: „Sú pre mňa vzácnym darom od Jehovu. Vďaka ich pomoci môžem mať úžitok zo zhromaždení a zjazdov.“

 Maria Lúcia je veľmi horlivá v službe. Pomocou taktilného posunkového jazyka zvestuje nepočujúcim. Keď vidia, koľko úsilia je ochotná vynaložiť, aby im povedala o dobrej správe, sú príjemne prekvapení. Počas pandémie COVID-19 napísala nepočujúcim veľké množstvo listov. Pomáhal jej pritom jej brat José Antônio, ktorý takisto nepočuje ani nevidí. a

 Ako je možné, že Maria Lúcia dokáže písať listy? Vysvetľuje: „Pri písaní používam plastovú pomôcku, ktorá má tvar písmena L. Vďaka tomu dokážem písať rovno a text je v liste pekne zarovnaný. José Antônio má výbornú pamäť. Navrhne tému a biblické texty a ja ich napíšem do listu. Snažím sa písať tak, aby tomu nepočujúci rozumeli. Nie všetci nepočujúci totiž rozumejú bežnému písanému textu.“

 Aj keď Maria Lúcia už teraz vôbec nevidí, stále je veľmi usilovná. Jedna z jej tlmočníčok, Karoline, hovorí: „Maria Lúcia robí všetky domáce práce a udržiava svoju domácnosť čistú a upratanú. Veľmi rada varí a pripravuje pohostenie pre svojich priateľov.“

 Brat Jefferson, ktorý slúži ako starší v jej zbore, dodáva: „Maria Lúcia veľmi miluje Jehovu. A miluje aj ľudí. Je veľmi nesebecká. Stále robí niečo pre druhých.“ (Filipanom 2:4)