Narodil som sa v Ugande v okrese Gomba, kde väčšina ľudí žila v chudobe. V našom meste nebola elektrina, a tak sme si v noci svietili petrolejkami.

 Moji rodičia boli roľníci a do Ugandy sa presťahovali z Rwandy. Pestovali kávu a banány. Z banánov vyrábali populárnu pálenku nazývanú waragi. Rodičia chovali aj sliepky, kozy, prasatá a kravy. V našej kultúre musia ženy poslúchať svojich manželov za každých okolností a nesmú ani len vyjadriť svoj názor. Aj ja som bol vychovávaný v tomto duchu.

 Keď som mal 23 rokov, presťahoval som sa do Rwandy. Často som chodil na diskotéky. V jednom klube som bol tak často, že som dokonca dostal kartu, ktorá mi umožňovala bezplatný vstup. Rád som pozeral bojové filmy plné násilných scén. To všetko viedlo k tomu, že sa zo mňa stal hrubý a nemravný opilec.

 V roku 2000 som si našiel priateľku, ktorá sa volala Skolastique Kabagwirová. Narodili sa nám tri deti. Ako som už spomínal, moja výchova viedla k tomu, že som vyžadoval, aby na pozdrav, keď som prišiel domov alebo keď ma o niečo žiadala, si predo mnou kľakla na kolená. Všetko, čo naša rodina vlastnila, som považoval za svoj osobný majetok, s ktorým si môžem robiť, čo chcem. Večer som často chodil preč z domu a vracal sa o tretej ráno – zvyčajne opitý. Zaklopal som na dvere, a keď to Skolastique trvalo podľa mňa príliš dlho, kým otvorila, zbil som ju.

 Pracoval som ako vedúci v jednej súkromnej bezpečnostnej službe a celkom dobre som zarábal. Skolastique patrila k letničiarom a snažila sa ma neúspešne presvedčiť, aby som sa k nim pridal aj ja – nepochybne preto, že si myslela, že by ma to mohlo zmeniť. Keďže som bol taký hrubý a ešte som aj začal chodiť za inou ženou, Skolastique zobrala naše tri deti a odsťahovala sa k rodičom.

 Keď jeden môj vekovo starý priateľ videl, ako žijem, dohováral mi a povzbudzoval ma, aby som sa vrátil ku Skolastique. Povedal, že naše krásne deti si nezaslúžia, aby vyrastali bez otca. Tak som v roku 2005 ukončil vzťah s tou druhou ženou, prestal som piť a vrátil som sa ku Skolastique. V roku 2006 sme sa vzali, no stále som sa k nej správal hrubo.

 V roku 2008 prišiel k našim dverám jeden Jehovov svedok. Volal sa Joël. To, čo hovoril, ma zaujalo. Niekoľko mesiacov k nám pravidelne chodil spolu s ďalším svedkom, Bonaventurom. Mali sme hlboké biblické rozhovory, pretože som mal veľa otázok, hlavne o knihe Zjavenie. V podstate som chcel dokázať, že svedkovia nemajú pravdu. Pýtal som sa napríklad, ako môžu svedkovia tvrdiť, že „veľký zástup“ zo Zjavenia 7:9 bude žiť na zemi, keď sa tam píše, že „stojí pred trónom a pred Baránkom“, teda pred Bohom a Kristom. Joël mi na moje otázky trpezlivo odpovedal. Ukázal mi napríklad Izaiáša 66:1, kde Boh hovorí o zemi ako o svojej „podnoži“. Teda hoci veľký zástup stojí na zemi, je pred Božím trónom. Okrem toho sa v Žalme 37:29 píše, že spravodliví budú žiť navždy na zemi.

 Napokon som súhlasil s biblickým štúdiom. Bonaventure učil mňa i Skolastique. Časom som vďaka štúdiu Biblie získal motiváciu zmeniť svoj život. Naučil som sa správať k manželke s úctou. Už som od nej nežiadal, aby predo mnou kľačala, a prestal som hovoriť, že všetko v našej rodine patrí len mne. A prestal som tiež pozerať násilné filmy. Nebolo jednoduché urobiť všetky tieto zmeny. Vyžadovalo si to veľa sebaovládania a pokory.

 Keď som si prečítal 5. Mojžišovu 6:4–7, pochopil som, že spolu s manželkou máme pred Bohom zodpovednosť starať sa o naše deti a učiť ich Božím zásadám. A tak som od svojich príbuzných z Ugandy vzal späť svojho najstaršieho syna Christiana, ktorého som k nim pred niekoľkými rokmi odviedol. Keď sme ho priviezli domov, boli sme všetci veľmi šťastní.

 Naučil som sa, že Jehova je milosrdný, a preto som presvedčený, že mi odpustil moje predchádzajúce správanie. Som šťastný, že sa ku mne v štúdiu Biblie pripojila aj Skolastique. Zasvätili sme svoj život Jehovovi a dali sa pokrstiť v decembri 2010. Teraz si navzájom dôverujeme a snažíme sa v rodine uplatňovať biblické zásady. Skolastique je šťastná, že chodím z práce rovno domov, že sa k nej správam s úctou, že som sa rozhodol už viac nepiť alkohol a že už nie som hrubým človekom. V roku 2015 som bol vymenovaný za zborového staršieho. Tri z našich piatich detí sú pokrstené.

 Keď ma Jehovovi svedkovia učili z Biblie, neveril som slepo všetkému, čo som počul. No keď som videl, ako na všetky moje otázky odpovedali z Biblie, urobilo to na mňa veľký dojem. Spolu so Skolastique sme pochopili, že ľudia, ktorí uctievajú pravého Boha, musia dať svoj život do súladu s jeho normami a nevyberať si z nich. Som veľmi vďačný, že ma Jehova pritiahol do svojej duchovnej rodiny. Keď spätne hodnotím svoj život, som presvedčený, že s Božou pomocou a úprimným úsilím sa môže zmeniť každý človek.