1, 2) (a) Andre soste hin amaro dživipen ajso, sar sas o dživipen le Židengero, save pes visarde andro Jeruzalem? (b) So pharo kala Židi zadživenas? (Dikh o ramčekos „ Za dní Aggea, Zachariáša a Ezdráša“.)

 MÁŠ niekedy obavy z toho, čo prinesie budúcnosť? Možno si prišiel o prácu, a preto si robíš starosti, ako sa postaráš o rodinu. Alebo sa o rodinu bojíš kvôli nestabilnej politickej situácii, prenasledovaniu či odporu v službe. Zažívaš niečo také? Ak áno, určite ťa veľmi povzbudí to, ako Jehova pomáhal Izraelitom v staroveku, keď sa museli vyrovnávať s podobnými problémami.

² Celý život prežili v Babylone, kde sa mali dobre. A teraz sa mali vzdať svojho komfortu a odísť do krajiny, o ktorej väčšina z nich nevedela takmer nič. To si vyžadovalo veľkú vieru. Krátko nato, ako tam prišli, sa museli vyrovnávať so zlou ekonomickou a politickou situáciou a odporom. Preto bolo pre niektorých ťažké sa naplno venovať obnove Jehovovho chrámu. Strácali nadšenie, a tak k nim v roku 520 pred n. l. Jehova poslal dvoch prorokov, Aggea a Zachariáša, aby ich povzbudil. (Ag. 1:1; Zach. 1:1) Ako uvidíme, zabralo to. Ale o necelých 50 rokov na tom boli znova tak ako predtým. A tak za nimi z Babylona do Jeruzalema prišiel Ezdráš, zručný odpisovač Zákona, a povzbudil ich, aby dávali uctievanie Jehovu na prvé miesto vo svojom živote. (Ezdr. 7:1, 6)

3) Save otazki rozkidaha andre kada člankos? (Prislovja 22:19)

 ³ Proroctvá Aggea a Zachariáša veľmi pomohli Božiemu ľudu, aby sa napriek odporu spoliehali na Jehovu. A rovnako môžu v tejto nestabilnej dobe uistiť aj nás, že Jehova nám rád pomôže. (Prečítajte Príslovia 22:19.) Okrem posolstiev, ktoré Boh odovzdal prostredníctvom Aggea a Zachariáša, si rozoberieme aj príklad Ezdráša a odpovieme si na tieto otázky: Aké ťažkosti zažívali Židia, ktorí sa vrátili z Babylona? Prečo by pre nás mala byť služba Jehovovi prioritou? A čo nám pomôže spoliehať sa na Jehovu?

4, 5) Soske o Židi našade o radišagos, sar pale chudenas te kerel o chramos?

⁴ Židov, ktorí sa vrátili do Jeruzalema, čakalo veľa práce. Podarilo sa im rýchlo postaviť Jehovov oltár a položiť základy chrámu. (Ezdr. 3:1–3, 10) Ale ich počiatočné nadšenie sa čoskoro vytratilo. Prečo? Okrem práce na chráme si museli postaviť vlastné domy, pracovali na poliach a snažili sa uživiť rodinu. (Ezdr. 2:68, 70) A nemali pokoj ani od nepriateľov, ktorí sa im obnovu chrámu snažili prekaziť. (Ezdr. 4:1–5)

⁵ Okrem toho ich trápila zlá ekonomická a politická situácia. Ich krajina bola súčasťou Perzskej ríše. Keď v roku 530 pred n. l. zomrel perzský kráľ Kýros, jeho nástupca Kambýses II. začal vojenské ťaženie proti Egyptu. Jeho vojaci na ceste do Egypta možno od Izraelitov požadovali jedlo, vodu a nocľah. To bola ďalšia vec, ktorá im sťažovala život. Po Kambýsesovi II. nastúpil na trón Dárius I. a začiatok jeho vlády bol poznačený vzburami a politickou nestabilitou. To všetko mohlo prispieť k tomu, že Izraeliti si robili starosti, ako sa postarajú o svoju rodinu. Žili naozaj v neistých časoch, a preto si niektorí začali myslieť, že teraz nie je vhodný čas na obnovu Jehovovho chrámu. (Ag. 1:2)

6) Save pharipena zadživenas o Židi u sar len o Zacharijaš zoraľarďa? (Zacharijaš 4:6, 7)

⁶ Prečítajte Zachariáša 4:6, 7. Okrem ekonomických problémov a politickej nestability museli Židia znášať aj prenasledovanie. V roku 522 pred n. l. ich nepriatelia dosiahli, že bol vydaný zákaz výstavby chrámu. Ale Zachariáš Židov uistil, že Jehova im svojím mocným duchom odstráni z cesty všetky prekážky. V roku 520 pred n. l. kráľ Dárius tento zákaz zrušil a dokonca zariadil, aby Židia dostávali finančnú pomoc a mali aj podporu vlády. (Ezdr. 6:1, 6–10)

7) Ke soste oda ľidžalas, te o Židi (andro Jeruzalem) thode pro peršo than e buťi predal o Jehovas?

 ⁷ Jehova prostredníctvom Aggea a Zachariáša svojmu ľudu sľúbil, že ak dajú stavbu chrámu na prvé miesto, bude s nimi. (Ag. 1:8, 13, 14; Zach. 1:3, 16) Židov to tak povzbudilo, že v roku 520 pred n. l. sa znova pustili do práce a o necelých päť rokov bol chrám dokončený. Keďže napriek ťažkostiam bola pre nich práca pre Jehovu prioritou, Jehova im pomáhal nielen hmotne, ale aj duchovne. Aký bol  výsledok? Uctievali Jehovu s veľkou radosťou. (Ezdr. 6:14–16, 22)

8) Sar amenge o lava andal o Ageus 2:4 pomožinena te thovel le Jehovas pro peršo than? (Dikh e poznamka tel e čjara.)

⁸ Čím bližšie je veľké súženie, tým viac si uvedomujeme, aké je dôležité poslúchať príkaz zvestovať dobrú správu. (Mar. 13:10) Ale môže to byť ťažké, keď máme finančné problémy alebo zažívame odpor v službe. Čo nám pomôže, aby bola pre nás služba Jehovovi prioritou? To, že budeme presvedčení, že „Jehova vojsk“ b je na našej strane. Bude nás podporovať, keď to, čo chce on, bude pre nás dôležitejšie ako to, čo chceme my. Preto sa nemáme čoho báť. (Prečítajte Aggea 2:4.)

9, 10) Sar jekh rom la romňaha prindžarde, hoj o lava andal o Matuš 6:33 hine čačipnaskere?

⁹ Zamyslime sa nad tým, čo zažili manželia Oleg a Irina, c ktorí slúžia ako priekopníci. Presťahovali sa do iného zboru, aby tam pomáhali. No v krajine sa zhoršila ekonomická situácia a oni prišli o prácu. Hoci asi rok nemali stály príjem, cítili, ako sa o nich Jehova s láskou stará. A neraz im pomohli aj bratia a sestry. Čo im pomáhalo zvládať toto ťažké obdobie? Oleg, ktorého to zo začiatku veľmi trápilo, hovorí: „Čo najviac času sme trávili v službe a to nám pomáhalo, aby sme boli zameraní na to, čo je v živote najdôležitejšie.“ Popritom, ako si s manželkou hľadali prácu, sa venovali službe naplno.

 ¹⁰ Raz, keď sa vrátili zo služby domov, zistili, že jeden ich blízky priateľ precestoval asi 160 kilometrov, aby im priniesol dve tašky s potravinami. Oleg hovorí: „V ten deň sme opäť zažili, ako úžasne sa o nás Jehova aj zbor stará. Sme presvedčení, že Jehova nikdy nezabúda na svojich služobníkov, aj keď sa im zdá, že sú v situácii, z ktorej nie je východisko.“ (Mat. 6:33)

11) So šaj užaras, te keraha e buťi, savi chudňam le Jehovastar?

¹¹ Jehova chce, aby sme v živote boli zameraní na prácu, ktorá zachraňuje životy – na robenie učeníkov. Ako sme spomínali v  7. odseku, Aggeus povzbudil Boží ľud, aby sa opäť pustil do výstavby chrámu, akoby jeho základy boli položené len teraz. Jehova im sľúbil, že ak to tak urobia, bude ich žehnať. (Ag. 2:18, 19) Aj my si môžeme byť istí, že nám bude pomáhať, ak bude práca, ktorou nás poveril, pre nás prioritou.

12) Soske kampľa zoralo paťaviben le Ezdrašoske the le Židenge, save gele leha?

¹² V roku 468 pred n. l. Ezdráš cestoval z Babylona do Jeruzalema s druhou skupinou Židov. Na to, aby sa vydali na túto cestu, potrebovali silnú vieru. Prečo? Mali so sebou veľké množstvo zlata a striebra, ktoré kráľ daroval na chrám, a tak sa ľahko mohlo stať, že by ich po ceste okradli. (Ezdr. 7:12–16; 8:31) A keď prišli do Jeruzalema, zistili, že ani tam nie sú v bezpečí. Mesto bolo takmer neobývané a hradby a brány boli poškodené. Čo sa môžeme od Ezdráša naučiť o tom, ako sa spoliehať na Jehovu?

13) Soske pes o Ezdraš buter zmukhelas pro Jehovas? (Dikh e poznamka tel e čjara.)

¹³ Ezdráš už predtým zažil, ako Jehova ochránil svoj ľud v čase skúšok. Pred rokmi, v roku 484 pred n. l., žil Ezdráš pravdepodobne v Babylone, keď kráľ Ahasver nariadil, aby boli Židia v celej Perzskej ríši vyhladení. (Ester 3:7, 13–15) Išlo im o život! Čo urobili? „Vo všetkých provinciách“ sa postili, smútili a nepochybne prosili Jehovu o pomoc. (Ester 4:3) No len si predstav, ako sa asi cítili, keď sa situácia obrátila proti tým, ktorí to celé vymysleli! (Ester 9:1, 2) To, čo Ezdráš zažil, ho zrejme pripravilo na budúce skúšky a posilnilo jeho dôveru v to, že Jehova dokáže ochrániť svoj ľud. d

14) So sikhľiľa jekh pheň olestar, sar pes pal late o Jehovas postarinďa?

¹⁴ Keď zažiješ, ako sa o teba Jehova v ťažkých časoch postará, budeš mu dôverovať ešte viac. Tak to bolo aj v prípade Anastasie, ktorá žije vo východnej Európe. Chcela zostať politicky neutrálna, a tak radšej odišla z práce. Hovorí: „Ešte nikdy som nebola v situácii, že by som bola bez peňazí.“ A dodáva: „Nechala som to v Jehovových rukách a on sa o mňa krásne staral. Keby som niekedy opäť prišla o prácu, nebála by som sa. Ak sa o mňa môj nebeský Otec stará dnes, postará sa o mňa aj zajtra.“

15) Soske o Ezdraš mek buter paťalas le Jehovaske? (Ezdraš 7:27, 28)

 ¹⁵ Ezdráš videl, ako Jehova pomáha jemu osobne. Keď premýšľal o tom, koľkokrát mu už Jehova pomohol, dôveroval mu ešte viac. Všimni si jeho slová: „Jehova, môj Boh, bol so mnou“. (Prečítajte Ezdráša 7:27, 28.) Niečo podobné povedal vo svojej knihe ešte päťkrát. (Ezdr. 7:6, 9; 8:18, 22, 31)

16) Kana šaj dikhes, sar tuke o Jehovas pomožinel? (Dikh the obrazkos.)

¹⁶ V náročnej situácii môže Jehova pomôcť aj tebe. Ako mu môžeš dať príležitosť, aby ti ukázal, že je s tebou? Napríklad keď si od zamestnávateľa pýtaš voľno na zjazd alebo si chceš upraviť pracovný čas, aby si mohol byť na všetkých zhromaždeniach. Možno budeš milo prekvapený, ako to dopadne, a tvoja dôvera v Jehovu bude ešte väčšia.

17) Sostar dičhol, hoj o Ezdraš sas pokorno, sar zadživelas vareso pharo? (Dikh angluno obrazkos.)

¹⁷ Ezdráš pokorne prosil Jehovu, aby mu pomáhal. Vždy, keď ho niečo veľmi trápilo, pokorne sa modlil k Jehovovi a spoliehal sa naňho. (Ezdr. 8:21–23; 9:3–5) Tento jeho postoj druhých podnietil, aby ho podporili a aby aj oni prejavili vieru, akú mal on. (Ezdr. 10:1–4) Keď máme obavy, či vyjdeme s peniazmi alebo o bezpečnosť svojej rodiny, aj my sa spoliehajme na Jehovu a prosme ho o pomoc.

18) Kana le Jehovaske mek buter paťaha?

¹⁸ Ak budeme pokorne prosiť Jehovu, aby nám pomohol, a prijmeme aj pomoc od bratov a sestier, budeme Jehovovi ešte viac dôverovať. Erika, ktorá má tri deti, v krátkom čase zažila veľmi tragické udalosti. Prišla o svoje nenarodené dieťa aj o milovaného manžela. Napriek tomu všetkému dôverovala Jehovovi, že sa o ňu postará. S odstupom času hovorí: „Neviete dopredu, ako vám Jehova pomôže. Pomoc môže prísť nečakaným spôsobom. Jehova mi na mnohé modlitby odpovedal cez mojich priateľov – cez to, čo povedali alebo urobili. Keď svojim priateľom poviem, čo prežívam, ľahšie mi dokážu pomôcť.“

19, 20) So šaj sikhľuvas le Židendar, save našťi gele pale andro Jeruzalem?

¹⁹ Veľa sa toho môžeme naučiť aj od Židov, ktorí sa nemohli vrátiť do Jeruzalema, možno kvôli vysokému veku, chorobe alebo nejakým rodinným dôvodom. Ale boli veľmi radi, že výstavbu chrámu môžu podporiť svojimi darmi. (Ezdr. 1:5, 6) Zdá sa, že tí, ktorí zostali v Babylone, ešte aj asi po 19 rokoch po tom, čo sa do Jeruzalema vrátila prvá skupina židovských vyhnancov, posielali do Jeruzalema dobrovoľné dary. (Zach. 6:10)

²⁰ Aj keď už nedokážeme robiť pre Jehovu toľko, koľko by sme chceli, môžeme si byť istí, že Jehova vidí všetko, čo pre neho z lásky robíme. Odkiaľ to vieme? Jehova povedal Zachariášovi, aby zo zlata a striebra, ktoré posielali Židia z Babylona, urobil korunu. (Zach. 6:11) Táto „veľkolepá koruna“ mala slúžiť ako „pamiatka“ na ich štedré dary. (Zach. 6:14, pozn. pod čiarou) Teda môžeme si byť istí, že Jehova nikdy nezabudne na to, ako mu z celého srdca slúžime aj v náročných časoch. (Hebr. 6:10)

21) So amenge pomožinela te zmukhel pes pro Jehovas, the te avela chočso?

²¹ V týchto posledných dňoch nepochybne zažijeme ešte mnohé ťažkosti. A situácia vo svete sa bude pravdepodobne stále zhoršovať. (2. Tim. 3:1, 13) Ale nemusíme si robiť prílišné starosti. Pamätajme na to, čo Jehova povedal svojmu ľudu za čias Aggea: „Som s vami... Nebojte sa“. (Ag. 2:4, 5) Aj my si môžeme byť istí, že keď budeme na prvé miesto dávať uctievanie Jehovu, bude s nami. Ak si zoberieme k srdcu to, čo sme sa naučili z posolstiev Aggea, Zachariáša a z príkladu Ezdráša, budeme Jehovovi dôverovať bez ohľadu na to, aké ťažkosti v budúcnosti zažijeme.