1, 2) So peske mušinde te kidel avri savore Židi andro Babilon? (Ezdráš 1:2–4)

 BOLA to úžasná správa! Židia, ktorí boli 70 rokov v zajatí v Babylone, sa mohli vrátiť domov do Izraela. (Prečítajte Ezdráša 1:2–4.) Za niečím takým mohol byť len Jehova. Prečo? Lebo Babylon svojich zajatcov zvyčajne neprepúšťal. (Iz. 14:4, 17) No Babylon bol porazený a nový kráľ dovolil Židom odísť. A tak sa všetci Židia, najmä hlavy rodín, museli rozhodnúť, či zostanú v Babylone alebo odídu. Prečo muselo byť toto rozhodnutie pre niektorých veľmi ťažké?

² Mnohí mali vysoký vek, a tak sa na túto cestu už necítili. A keďže väčšina Židov sa narodila v Babylone, to bol ich domov, iný nepoznali. Izrael bol pre nich len krajinou ich predkov. Okrem toho niektorým Židom sa v Babylone možno dobre darilo, mali pekné domy, obchody im išli, a tak nemuselo byť vôbec ľahké to všetko zanechať a usadiť sa v neznámej krajine.

3) So sas oda nekbareder predal o Židi, save pes majinde te visarel pale andro Izrael?

³ Pre Židov, ktorí uvažovali duchovne, to bola jasná voľba. Vedeli, že požehnania od Jehovu vysoko prevýšia všetko, čoho sa budú musieť vzdať. Tým najväčším požehnaním malo byť to, že sa obnoví čisté uctievanie. V Babylone bolo viac ako 50 pohanských chrámov, ale nebol tam Jehovov chrám. Nebol tam ani oltár, na ktorom mohli Izraeliti prinášať obete, ktoré vyžadoval mojžišovský Zákon, a ani organizované  kňazstvo, ktoré by tieto obete predkladalo. Okrem toho Izraeliti boli obklopení ľuďmi, ktorí neuctievali Jehovu a nežili podľa jeho noriem. Takže desaťtisíce Židov, ktorí milovali Jehovu, sa už nevedeli dočkať, kedy sa vrátia do svojej domoviny a budú uctievať Jehovu tak, ako si to praje.

4) Savo lav diňa o Jehovas le Židenge, save pes majinde te visarel pale andro Izrael?

⁴ Cesta z Babylona do Izraela mohla trvať asi štyri mesiace a bola náročná. Ale Jehova sľúbil, že z nej odstráni všetky prekážky. Izaiáš napísal: „Vyčistite Jehovovu cestu! Vyrovnajte v pustatine cestu pre nášho Boha... Kopcovitá krajina nech sa vyrovná, hornatá krajina nech sa stane rovinou.“ (Iz. 40:3, 4) Izraeliti boli určite radi, že mohli cez pustatinu ísť po rovnej ceste. Bolo to oveľa ľahšie aj rýchlejšie, ako keby mali chodiť hore-dole po kopcoch.

5) Savo nav chudňa o drom le Babilonostar andro Izrael?

⁵ Dnes má väčšina ciest nejaké meno alebo číslo. Aj obrazná cesta, o ktorej hovoril Izaiáš, má meno. V Izaiášovi 35:8 sa píše: „Bude tam cesta a tá sa bude nazývať Svätá cesta. Neprejde po nej nečistý.“ Čo znamenal tento sľub pre Izraelitov a čo znamená pre nás?

6) Soske pes kada drom vičinelas svato?

⁶ Nie je „Svätá cesta“ krásne pomenovanie? Prečo bola svätá? Lebo v obnovenom izraelskom národe nebolo žiadne miesto pre niekoho „nečistého“, čiže pre niekoho, kto by sa chcel dopúšťať nemravnosti, modlárstva alebo iných vážnych hriechov. Židia, ktorí sa vracali z Babylona, sa mali stať „svätým ľudom“ svojho Boha. (5. Mojž. 7:6) Ale to neznamenalo, že už nemuseli robiť žiadne zmeny.

7) So kampelas, kaj te keren varesave Židi?

⁷ Väčšina Židov, ako sme už povedali, sa narodila v Babylone. A tak ich zrejme do určitej miery ovplyvnilo to, ako Babylončania uvažovali a aké mali hodnoty. Desaťročia potom, čo sa prví Židia vrátili do Izraela, sa Ezdráš dozvedel, že niektorí sa oženili s pohankami. (2. Mojž. 34:15, 16; Ezdr. 9:1, 2) Tento problém pretrvával aj neskôr. Miestodržiteľ Nehemiáš bol zhrozený, keď zistil, že deti narodené v Izraeli vôbec nevedeli po hebrejsky. (5. Mojž. 6:6, 7; Neh. 13:23, 24) Ako si mohli k Jehovovi vytvoriť blízky vzťah a uctievať ho, ak nepoznali jazyk, v ktorom bolo napísané Božie Slovo? (Ezdr. 10:3, 44) Takže títo Židia museli urobiť veľké zmeny, ale oveľa ľahšie sa im robili v Izraeli, kde sa postupne obnovovalo čisté uctievanie. (Neh. 8:8, 9)

8) Soske kamas te džanel pal oda, so pes ačhiľa imar čirla? (Dikh angluno obrazkos.)

⁸ Niekto možno povie: „To je síce zaujímavé, ale týka sa to nejako aj mňa?“ Áno, lebo v určitom zmysle aj my ideme po „Svätej ceste“. A či už patríme k pomazaným, alebo k „iným  ovciam“, musíme na nej zostať. (Ján 10:16) Už dnes nás vedie duchovným rajom a dovedie nás k úžasným požehnaniam pod vládou Božieho Kráľovstva. b Od roku 1919 už milióny mužov, žien a detí vyšli z Veľkého Babylona, ktorý symbolizuje všetky falošné náboženstvá, a začali kráčať po tejto obraznej ceste. Zrejme po nej kráčaš aj ty. Hoci bola otvorená asi pred 100 rokmi, prípravné práce sa na nej začali už oveľa skôr.

9) So kampelas te kerel anglal pro „Svato drom“? (Izaiáš 57:14)

⁹ Židom odchádzajúcim z Babylona Jehova odstránil z cesty všetky prekážky. (Prečítajte Izaiáša 57:14.) Ako to bolo s novodobou „Svätou cestou“? Mnoho storočí pred rokom 1919 začal Jehova používať mužov, ktorí mali k nemu veľkú úctu, aby vyčistili cestu z Veľkého Babylona. (Porovnaj Izaiáša 40:3.) Urobili potrebné prípravné práce, vďaka čomu mohli neskôr úprimní ľudia vyjsť z Veľkého Babylona a vojsť do duchovného raja, kde bolo obnovené čisté uctievanie Jehovu. Čo patrilo k duchovným „prácam na ceste“? Pozrime sa.

10, 11) Sar barolas o biblicko čačipen, sar pes tlačinelas the prethovkerelas e Biblija? (Dikh the obrazkos.)

¹⁰ Tlač. Do polovice 15. storočia sa Biblie odpisovali len ručne. Bola to zdĺhavá práca. Odpisov Biblie bolo málo a navyše boli veľmi drahé. Ale s vynájdením kníhtlače bola výroba Biblií jednoduchšia, a tak sa Biblia stala pre ľudí dostupnejšou.

¹¹ Prekladanie. Biblia bola stáročia dostupná hlavne v latinčine, ktorej rozumeli iba vzdelaní ľudia. Ale keď sa tlačenie kníh rozbehlo, muži, ktorí si cenili Bibliu, zintenzívnili práce na jej preklade do jazykov, ktorými ľudia bežne hovorili. A tak si títo ľudia mohli porovnávať to, čo ich učila cirkev, s tým, čo sa píše v Biblii.

12, 13) Phen, sar ola, save jilestar študinenas e Biblija, sikade, hoj oda so sikhľaren o rašaja nane čačipen.

¹² Pomôcky na štúdium Biblie. Pozorní študenti Biblie sa z nej veľa dozvedeli. A málokedy si to nechali pre seba, z čoho duchovní neboli veľmi nadšení. Napríklad v 19. storočí začalo viacero duchovne zmýšľajúcich mužov vydávať letáky, v ktorých poukazovali na falošné učenie cirkvi.

¹³ Jedným z nich bol Henry Grew, ktorý okolo roku 1835 vydal leták o tom, v akom stave sú mŕtvi. Vysvetlil v ňom, že podľa Biblie je nesmrteľnosť dar od Boha, a nie niečo, s čím sa všetci rodíme, tak ako to učila cirkev. V roku 1837 ďalší horlivý študent Biblie George Storrs našiel tento leták vo vlaku. Keď si ho prečítal, bol presvedčený, že je to pravda. A chcel, aby sa o tom dozvedeli aj ďalší. V roku 1842 predniesol sériu prednášok so zaujímavým námetom „Otázka: Sú zlí nesmrteľní?“ To, čo publikoval, malo veľký vplyv na mladého Charlesa Taze Russella.

14) Sar pomožinďa le phraleske Russelloske the olenge, so sas leha oda, so pes imar anglal kerďa pro „Svato drom“? (Dikh the obrazkos.)

 ¹⁴ Ako tieto duchovné práce, ktoré už boli na ceste urobené, pomohli bratovi Russellovi a jeho spoločníkom? Pri štúdiu Biblie mohli využívať rôzne biblické slovníky, konkordancie a preklady Biblie. Čerpali aj z toho, čo už z Biblie zistili napríklad Henry Grew, George Storrs a ďalší. Ale aj brat Russell a jeho spoločníci pridali ruku k dielu na týchto prípravných prácach. Ako? Tak, že vydávali knihy a letáky na biblické témy.

15) So baro pes ačhiľa andro berš 1919?

¹⁵ V roku 1919 bol Boží ľud oslobodený z Veľkého Babylona. V tom istom roku sa na scéne objavil „verný a rozvážny otrok“. (Mat. 24:45–47) Bolo to práve včas, aby mohol privítať prvých ľudí na novootvorenej „Svätej ceste“. Vďaka práci mnohých duchovných „cestárov“ v minulosti sa ľudia, ktorí po tejto ceste začínajú kráčať, môžu dozvedieť veľa o Jehovovi a jeho zámeroch. (Prísl. 4:18) Dozvedajú sa tiež, čo od nás Jehova vyžaduje, a snažia sa podľa toho žiť. Jehova od svojich služobníkov neočakáva, že všetky zmeny urobia naraz. Prečisťuje ich postupne. (Pozri rámček „ Jehova postupne prečisťuje svoj ľud“.) Už sa veľmi tešíme na to, keď sa budeme nášmu Bohu páčiť vo všetkom! (Kol. 1:10)

16) So pes kerel pro „Svato drom“ beršestar 1919? (Izaiáš 48:17; 60:17)

¹⁶ Každá cesta si vyžaduje pravidelnú údržbu. Preto práce na „Svätej ceste“ pokračovali aj po roku 1919. A tak po nej mohli ísť ďalší ľudia, ktorí  vychádzali z Veľkého Babylona. Novovymenovaný verný a rozvážny otrok nestrácal čas a už v roku 1921 vydal pomôcku na štúdium Biblie pre tých, ktorí o nej veľa nevedeli. Bola to kniha Harfa Božia, ktorej nakoniec vyšlo takmer šesť miliónov výtlačkov v 36 jazykoch a mnohí vďaka nej spoznali pravdu. Nedávno sme na vedenie biblických štúdií dostali krásnu novú pomôcku, publikáciu Tešte sa zo života navždy. V týchto posledných dňoch nás Jehova prostredníctvom svojej organizácie neustále duchovne sýti, a tak nám pomáha po „Svätej ceste“ ďalej kráčať. (Prečítajte Izaiáša 48:17; 60:17.)

17, 18) Kaj ľidžal o „Svato drom“?

¹⁷ Môžeme povedať, že keď niekto začne študovať Bibliu, začína kráčať po „Svätej ceste“. Niektorí po nej idú len krátko a potom z nej zídu. Ale ďalší sú odhodlaní zostať na nej, až kým nedôjdu do cieľa. Čo je týmto cieľom?

¹⁸ Pre pomazaných kresťanov je to „Boží raj“ v nebi. (Zjav. 2:7) A tých, ktorí majú nádej žiť večne na zemi, táto cesta dovedie k dokonalosti na konci Kristovej tisícročnej vlády. Ak po nej kráčaš, neobzeraj sa späť. A zostaň na nej, až kým v novom svete nedôjdeš do cieľa. Prajeme ti šťastnú cestu!