NÍ KASEMI 39
Mawu Susumi Ngɛ Muɔ He
Muɔ he hia wawɛɛ nitsɛ. Lɔ ɔ lɛ haa nɛ wa hiɔ wami mi. Akɛnɛ Mawu ji wa Bɔlɔ he je ɔ, e ngɛ he blɔ nɛ e tsɔɔ wɔ bɔ nɛ e sa kaa waa kɛ muɔ nɛ tsu ní ha. Mɛni mlaa Mawu wo ngɛ muɔ he? Anɛ a ma nyɛ maa ye muɔ aloo a ma nyɛ ma ha nɔ ko muɔ lo? Nɛ mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ mwɔ yi mi kpɔ nɛ da ngɛ muɔ he?
1. Mɛni ji Yehowa susumi ngɛ muɔ he?
Yehowa de e sɔmɔli nɛ a hi si blema a ke: “Muɔ ji nɔ́ nɛ haa he lo tsuaa he lo wami.” (3 Mose 17:14) Yehowa naa muɔ kaa e ji wami. Wami ngɛ klɔuklɔu, nɛ e ji nike ní nɛ je Mawu ngɔ, nɛ jã kɛ̃ nɛ muɔ hu ngɛ klɔuklɔu.
2. Mɛni mlaa nɛ Mawu wo ngɛ muɔ he?
Ngɛ nyu kpekpemi ɔ se pɛ ɔ, Yehowa wo e sɔmɔli mlaa kaa a ko ye muɔ. E kɛ mlaa nɛ ɔ nɔuu ha blema Israel bi ɔmɛ. (Kane 1 Mose 9:4 kɛ 3 Mose 17:10.) Ngɛ Yesu kaseli ɔmɛ a be ɔ mi hu ɔ, e ti mlaa nɛ ɔ nɔuu mi kɛ ha Kristofo ɔmɛ benɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ ngma kɛ ya ha mɛ kaa ‘a ya nɔ nɛ a yu a he ngɛ muɔ he ɔ.’—Kane Ní Tsumi 15:28, 29.
Ke a ke waa yu wa he ngɛ muɔ he ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ? Ke dɔkita ko de mo kaa o yu o he ngɛ dã he ɔ, e ngɛ heii kaa o be dã nue. Se anɛ o maa ye niye ní nɛ dã ngɛ mi aloo o maa suɔ nɛ a gbu dã kɛ wo o pani mi lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, o be jã pee. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ fami nɛ Mawu kɛ ha kaa waa yu wa he ngɛ muɔ he ɔ tsɔɔ kaa e sɛ nɛ waa nu muɔ aloo waa ye lohwe nɛ a pui e kuɛ si. Jehanɛ se hu ɔ, e sɛ nɛ waa ye niye ní nɛ a kɛ muɔ futu lɛ.
Muɔ nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ hiɔ tsami mi ɔ hu nɛɛ? Hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ ɔmɛ ekomɛ teɔ si kɛ siɔ Mawu mlaa a. Eko ji muɔ nɛ a haa nɔ, aloo muɔ mi ní titli ɔmɛ kaa, wami yiblii tsutsu, wami yiblii futaa, wami yiblii tlalatlala, kɛ muɔ mi nyu nɛ a ma ha nɔ. Ngɛ hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ ɔmɛ ekomɛ a mi ɔ, e he waa kaa o maa le ke ji e teɔ si kɛ woɔ Mawu mlaa aloo e ti si kɛ wui Mawu mlaa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, be komɛ ɔ, a ngɔɔ muɔ mi ní nyafinyafi nɛ a je ngɛ muɔ mi ní titli eywiɛ ɔmɛ a mi ɔ eko kɛ peeɔ tsopa. Hiɔ tsami blɔ nɔ tomi komɛ ngɛ nɛ a ngɔɔ nɔ ɔ nitsɛ e muɔ kɛ tsuɔ ní. Ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ a mi ɔ, wa ti nɔ fɛɛ nɔ maa mwɔ lɛ nitsɛ e yi mi kpɔ. a—Galatia Bi 6:5.
MOO KASE BABAUU
Moo hyɛ blɔ nɔ nɛ o maa gu kɛ mwɔ yi mi kpɔ ngɛ muɔ nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ hiɔ tsami mi ɔ he.
3. Ha nɛ yi mi kpɔhi nɛ o maa mwɔ kɛ kɔ hiɔ tsami he ɔ nɛ sa Yehowa hɛ mi
Mɛni o maa pee konɛ yi mi kpɔhi nɛ o maa mwɔ kɛ kɔ hiɔ tsami he ɔ nɛ sa Yehowa hɛ mi? Mo je VIDEO ɔ, nɛ nyɛ susu nɔ́ he je nɛ e he hia kaa o pee níhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ ɔ he.
-
Moo sɔle kɛ bi nile.—Yakobo 1:5.
-
Mo hlá Baiblo sisi tomi mlaahi, nɛ o hyɛ bɔ nɛ o kɛ ma tsu ní ha.—Abɛ 13:16.
-
Hyɛ kaa mɛni hiɔ tsami blɔ nɔ tomihi lɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ he nɛ o ngɛ ɔ.
-
Moo tsɔɔ hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ́ nɛ o kplɛɛ we nɔ.
-
Moo mwɔ yi mi kpɔ nɛ ma ha nɛ o he nile be mo fɔ bue.—Ní Tsumi 24:16. b
-
Kadi kaa mo nitsɛ lɛ o maa da o he nile nɔ kɛ mwɔ yi mi kpɔ nɛ ɔ. E sɛ nɛ o yo loo o huno, loo asafo mi nɔkɔtɔma ko loo nɔ nɛ kɛ mo kaseɔ Baiblo ɔ nɛ tsɔɔ mo yi mi kpɔ nɛ e sa kaa o mwɔ.—Roma Bi 14:12.
-
Ngmaa yi mi kpɔ nɛ o mwɔ ɔ kɛ fɔ si.
4. Yehowa Odasefohi hláa hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ hi pe kulaa
Wa ma nyɛ maa bu Mawu mlaa nɛ kɔɔ muɔ he ɔ tue, nɛ́ loloolo ɔ, wa ná hiɔ tsami nɛ sa, nɛ a be wɔ muɔ hae. Mo je VIDEO ɔ.
Nyɛɛ kane Tito 3:2, nɛ nyɛ susu sane bimi nɛ ɔ he:
-
Mɛni he je nɛ ke waa kɛ dɔkitahi ngɛ munyu tue ɔ, e sa nɛ waa pee jã ngɛ bumi kɛ mi mi jɔmi mi ɔ?
Níhi nɛ Kristofohi kplɛɛ we nɔ |
Níhi nɛ Kristofo no maa mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ he |
---|---|
A. Muɔ mi nyu |
Muɔ mi nyu mi ní nyafinyafihi |
B. Wami yiblii futaa |
Wami yiblii futaa mi ní nyafinyafihi |
D. Wami yiblii tlalatlala |
Wami yiblii tlalatlala mi ní nyafinyafihi |
E. Wami yiblii tsutsu |
Wami yiblii tsutsu mi ní nyafinyafihi |
5. Ke a kɛ muɔ mi ní nyafinyafi ɔ eko ma tsu ní
Níhi titli eywiɛ lɛ peeɔ muɔ. Lɔ ɔmɛ ji, wami yiblii tsutsu, wami yiblii futaa, wami yiblii tlalatlala, kɛ muɔ mi nyu. A jeɔ ní nyafinyafihi kɛ jeɔ muɔ mi ní titli eywiɛ nɛ ɔmɛ eko fɛɛ eko mi. c A kɛ ní nyafinyafi nɛ ɔmɛ peeɔ tsopahi nɛ́ maa hwu kɛ si hiɔhi aloo nɛ a kɛ maa tsi muɔ bemi nya.
E sa nɛ Kristofo no fɛɛ Kristofo no nɛ e da e he nile nɛ́ e kɛ Baiblo ɔ tsɔse lɛ ɔ nɔ kɛ mwɔ e yi mi kpɔ kaa e maa ngɔ muɔ mi ní nyafinyafi ɔ eko aloo e be ngɔe. Ni komɛ ma nyɛ maa mwɔ a yi mi kpɔ kaa a be hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ a kɛ muɔ mi ní nyafinyafi ɔ eko tsuɔ ní ngɛ mi ɔ nɔ kplɛɛe. Ni komɛ hu ma susu kaa a ma nyɛ maa kplɛɛ nɔ ejakaa a he nile bui mɛ fɔ.
Ke o ngɛ o yi mi kpɔ mwɔe ngɛ ní nɛ ɔmɛ a he ɔ, mo susu sane bimi nɛ ɔ he:
-
Mɛni blɔ nɔ ma gu kɛ tsɔɔ dɔkita ko yi mi tomi he je nɛ ma ngɔ muɔ mi ní nyafinyafi komɛ, aloo i be ngɔe?
NƆ KO MA BI KE: “Anɛ tɔmi ngɛ he kaa nɔ ko maa ngɔ muɔ lo?”
-
Kɛ o susu kɛɛ?
NYA MWƆMI
Yehowa suɔ nɛ waa na muɔ kaa e ngɛ klɔuklɔu.
Mi Nylɔmi
-
Mɛni he je nɛ Yehowa naa muɔ kaa e ngɛ klɔuklɔu ɔ?
-
Kɛ wa plɛ kɛ le kaa mlaa nɛ Yehowa wo kaa waa yu wa he ngɛ muɔ he ɔ kɔɔ muɔ nɛ a haa nɔ ngɛ hiɔ tsami mi ɔ he ha kɛɛ?
-
Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ mwɔ yi mi kpɔ nɛ da ngɛ muɔ nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ hiɔ tsami mi ɔ he?
NÍ KPAHI NƐ MAA YE BUA MO
Mɛni níhi nɛ e sa kaa o susu he, ke o ngɛ o yi mi kpɔ mwɔe ngɛ hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ a kɛ mo nitsɛ o muɔ ma tsu ní ngɛ mi ɔ he?
“Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ” (Hwɔɔmi Mɔ, October 15, 2000)
Mɛni níhi nɛ e sa kaa o susu a he ke o ngɛ o yi mi kpɔ mwɔe kaa o maa ngɔ muɔ mi ní nyafinyafi ɔ eko aloo o be ngɔe?
“Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ” (Hwɔɔmi Mɔ, June 15, 2004)
Mɛni lɛ ha nɛ dɔkita ko ba he ye kaa nile ngɛ mlaa nɛ Yehowa wo kɛ kɔ muɔ he ɔ mi?
“I Ba Kplɛɛ Mlaa Nɛ Mawu Wo Kɛ Kɔ Muɔ He ɔ Nɔ” (O Hɛ Nɛ Tsɛ̃!, December 8, 2003)
Moo hyɛ bɔ nɛ nikɔtɔmahi nɛ a sɔmɔɔ kaa Hiɔ Tsami He Kɛ Ní Sɛɛmi Ajla Toli ɔ yeɔ bua nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi ha.
a Moo hyɛ Ní Kasemi 35 nɛ e yi ji, “Blɔ Nɔ Nɛ Wa Maa Gu Kɛ Mwɔ Yi Mi Kpɔhi Nɛ Da.”
b Hyɛ oti 5, nɛ ji “Ke A Kɛ Muɔ Mi Ní Nyafinyafi ɔ Eko Ma Tsu Ní”; Nyagbe Ningma 3 nɛ yi ji “Hiɔ Tsami Blɔ Nɔ Tomi Nɛ A Kɛ Muɔ Tsuɔ Ní Ngɛ Mi.”
c Dɔkita komɛ buɔ muɔ mi ní titli eywiɛ ɔmɛ kaa muɔ mi ní nyafinyafihi. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ o tsɔɔ dɔkita a yi mi kpɔ nɛ o mwɔ ɔ mi fitsofitso nɛ o ha nɛ e le kaa o be muɔ, loo wami yiblii tsutsu, loo wami yiblii futaa, loo wami yiblii tlalatlala, loo muɔ mi nyu ɔ a kpɛti ekoeko ngɔe.