Privacy Settings

To provide you with the best possible experience, we use cookies and similar technologies. Some cookies are necessary to make our website work and cannot be refused. You can accept or decline the use of additional cookies, which we use only to improve your experience. None of this data will ever be sold or used for marketing. To learn more, read the Global Policy on Use of Cookies and Similar Technologies. You can customize your settings at any time by going to Privacy Settings.

¿Kʼajaʼan wa tech?

¿Kʼajaʼan wa tech?

¿Ta xokaj wa u tsʼook revistailoʼob U Pʼíich Tulumil Kanan maʼ sen úuch jóoʼsaʼakoʼoboʼ? Wa beyoʼ, ilawil wa jeʼel a núukik le kʼáatchiʼobaʼ:

¿Maʼalob wa ka tóokaʼak u wíinklil juntúul sukuʼun ken kíimik?

Cada máak unaj u chʼaʼtuklik tu juunal wa yaan u tóokaʼal u wíinklil ken kíimik wa maʼ. Le Bibliaoʼ maʼatech u yaʼalik wa maʼ maʼalob ka beetaʼakiʼ, baʼaleʼ ku yaʼalikeʼ le ka kíim Saúl yéetel Jonatán, u hijoeʼ, le israelitaʼoboʼ tu tóokoʼob yéetel tu mukoʼob u baakeloʼob (1 Sam. 31:2, 8-13) (15/6, táan juʼun 7).

¿Bix k-ojéeltik maʼ Dios beetik u yúuchul baʼaloʼob kʼaastakiʼ?

Jéeobaeʼ toj tuláakal u beeloʼob, tuláakal baʼax ku beetkeʼ maʼalobtak, nojoch u yaabilaj yéetel ku chʼaʼik óotsilil (Deu. 32:4; Sal. 145:17; Sant. 5:11) (1/7, táan juʼun 4).

¿Baʼax ku aktáantik le sukuʼunoʼob ku binoʼob áantaj táanxel luʼumiloʼoboʼ?

Maʼ xaaneʼ: 1) u kuxtaloʼob yéetel junpʼíit baʼal, 2) u tuklik u láakʼtsiloʼob, yéetel 3) u kanik u bisubaʼob yéetel le sukuʼunoʼob yanoʼob teʼ tuʼux ku binoʼoboʼ. Le sukuʼunoʼob ku kanik u aktáantoʼob lelaʼ ku kʼamkoʼob yaʼabkach bendicionoʼob (15/7, táan juʼun 4 yéetel 5).

¿Baʼaxten pʼektaʼab José tumen u sukuʼunoʼob?

Jacobeʼ jach tu yaabiltaj José, hasta tu síiaj tiʼ junpʼéel nookʼ especial. U sukuʼunoʼobeʼ celosochajoʼob, le oʼolal tu konoʼob utiaʼal ka palitsiltaʼak (1/8, táan juʼun 11 tak 13).

¿Baʼaxten le túumben tratadoʼoboʼ jach maʼalobtak utiaʼal u yúuchul kʼaʼaytaj?

Tuláakal le tratadoʼoboʼ junpʼéeliliʼ bix beetaʼaniloʼob. Cada tratadoeʼ ku yáantkoʼon xok junpʼéel teksto yéetel ku beetik junpʼéel kʼáatchiʼ. Kex jeʼel bix ka u núuk u yuumil naj le óoxpʼéel kʼáatchiʼoboʼ jeʼel u páajtal k-jeʼekʼabtik le tratado utiaʼal k-xokik le teksto ku taaskoʼ. Tsʼoʼoleʼ jeʼel u páajtal k-yéeyik junpʼéel tiʼ le kʼáatchiʼob ku taasik utiaʼal k-núuk tiʼ u yuumil naj ken kaʼa xiʼikoʼon xíimbalteʼ (15/8, táan juʼun 13 yéetel 14).

¿Baʼax le Peshitta siriacaoʼ?

Le siriacooʼ junpʼéel bix u tʼaʼanal le arameo teʼ siglo 2 wa 3. Maʼ xaaneʼ ich siríaco yáax suʼut jujunpʼéel jaatsoʼob tiʼ le Kiliʼich Tsʼíiboʼob ich Griegooʼ. Le Biblia suʼut ich siriacooʼ kʼuch kʼaj óoltbil bey Peshittaeʼ (1/9, táan juʼun 13 yéetel 14).

¿Baʼax unaj u beetik le taatatsiloʼob utiaʼal u kanáantik u paalaloʼoboʼ?

Kʼaʼabéet u chʼenxikintik u paalaloʼob utiaʼal ka u kʼaj óoltoʼob. Le taatatsiloʼoboʼ kʼaʼabéet u kaʼanskoʼob tiʼ u paalaloʼob u yaabiltoʼob Jéeoba yéetel u nuʼuktoʼob, maases wa ku joʼopʼol u tuklikoʼob minaʼanoʼob ichil u jaajil religión (15/9, táan juʼun 18 tak 21).

¿Baʼaxoʼob ken u xuʼuls u Reino Dios?

Yaan u xuʼulsik le kʼojaʼaniloʼ, le kíimiloʼ, le baʼateltáambaloʼ yéetel maʼ kun antal óotsilil, tsʼoʼoleʼ yaan yantal meyaj yéetel baʼal jaantbil (1/10, táan juʼun 6 yéetel 7).

Le Bibliaoʼ, ¿baʼax pactoil ku yaʼalik beetaʼab utiaʼal u páajtal u reinar uláakʼ máakoʼob yéetel Cristo?

Ka tsʼoʼok u beetik u tsʼook Pascuaoʼ, Jesuseʼ tu beetaj u pactoil le Reino yéetel le 11 disipuloʼoboʼ (Luc. 22:28-30). Le pactoaʼ tu yeʼesaj tiʼ le disipuloʼoboʼ yaan u binoʼob gobernar yéetel Jesús teʼ kaʼanoʼ (15/10, táan juʼun 16 yéetel 17).

Aʼal kaʼapʼéel baʼax ku yaʼalik le Biblia ku yeʼesik yaan le Kʼaasilbaʼaloʼ.

Le Bibliaoʼ ku yaʼalikeʼ le Kʼaasilbaʼaloʼ tʼaanaj yéetel Jesús utiaʼal u túuntik u yóol. Le Kʼaasilbaʼaloʼ tʼaanaj xan yéetel Dios tu kʼiiniloʼob Job. Le baʼax ku yaʼalik le Bibliaaʼ ku yeʼesikeʼ jach tu jaajil yaan le Kʼaasilbaʼaloʼ (1/11, táan juʼun 4 yéetel 5).

¿Máaxoʼob táakaʼan ichil le «kaaj bisik u kʼaabaʼ» Dios tu yaʼalaj Santiago tiʼ Baʼaxoʼob 15:14?

Le máaxoʼob táakaʼan ichiloʼ letiʼe judíoʼob bey xan le maʼ judíoʼoboʼ. Letiʼobeʼ ‹junpʼéel chʼiʼibal yéeyaʼanoʼob tumen Dios utiaʼal ka u kʼaʼaytoʼob tu táan u maasil u jatsʼuts modos› (1 Ped. 2:9, 10) (15/11, táan juʼun 24 yéetel 25).

¿Tuʼux yaan kaʼach Timgad, yéetel bix u modos u kajnáaliloʼob?

Timgadeʼ junpʼéel nojoch kaaj yaan kaʼach Roma yéetel tiaʼan tu xamanil Africaeʼ (bejlaʼeʼ Argelia). Tiʼ junpʼéel tuunich kaxtaʼabeʼ tsʼíibtaʼan junpʼéel baʼal ku chíikbesik le bix u tuukul u kajnáaliloʼob kaʼachoʼ: «U bin máak tsʼoon, u yichkíil, u báaxal, u cheʼej. ¡Letiʼe maʼalob kuxtaloʼ!». Le bix u tuukuloʼob kaʼachaʼ chíikaʼan tiʼ le baʼax ku chʼaʼchiʼitaʼal teʼ Yáax tiʼ Corintoiloʼob 15:32 (1/12, táan juʼun 8 tak 10).