Ježiš stále putuje Pereou a smeruje do Jeruzalema. Tu k nemu pribehne nejaký bohatý mladý muž a padá pred ním na kolená. Patrí k židovským vodcom, čo znamená, že má zrejme významné postavenie v synagóge alebo v Sanhedrine. „Dobrý učiteľ,“ pýta sa, „čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“ (Lukáš 8:41; 18:18; 24:20)

„Prečo ma nazývaš dobrým?“ odpovedá Ježiš. „Nikto nie je dobrý, iba jeden, Boh.“ Tento mladý muž pravdepodobne používa oslovenie „dobrý učiteľ“ ako titul, ktorý vyžadujú rabíni. Hoci Ježiš je vo vyučovaní dobrý, chce, aby ten muž pochopil, že titul „dobrý“ patrí iba Bohu.

„Ak chceš získať život, dodržiavaj prikázania,“ radí mu Ježiš. Mladý muž sa ho pýta: „Ktoré?“ Ježiš uvádza päť z Desiatich prikázaní – o vražde, cudzoložstve, krádeži, krivom svedectve a úcte k rodičom. Potom dodáva prikázanie, ktoré je ešte dôležitejšie: „Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého.“ (Matúš 19:17–19)

Muž mu odpovedá: „To všetko dodržiavam. Čo mi ešte chýba?“ (Matúš 19:20) Zrejme si myslí, že musí vykonať nejaký hrdinský čin, ktorý mu otvorí dvere k večnému životu. Ježiš vie, že to myslí úprimne, a tak k nemu pocíti lásku. Ten muž má však jeden problém.

Lipne k svojmu majetku, a preto mu Ježiš hovorí: „Jedna vec ti chýba: Choď, predaj, čo máš, peniaze rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a buď mojím nasledovníkom.“ Áno, ten muž by mohol rozdať svoje peniaze chudobným, ktorí mu ich nemôžu vrátiť, a stať sa Ježišovým učeníkom. No Ježiš s ľútosťou sleduje, ako muž zosmutnie a odchádza.  Láska k bohatstvu, lebo mal „mnoho majetku“, ho natoľko zaslepila, že nevidí ozajstný poklad. (Marek 10:21, 22) Ježiš hovorí: „Aké ťažké bude pre tých, čo majú peniaze, vojsť do Božieho Kráľovstva!“ (Lukáš 18:24)

Učeníkov zaskočí to, čo počujú, aj to, čo Ježiš hovorí ďalej: „Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly ako bohatému vojsť do Božieho Kráľovstva.“ Preto sa pýtajú: „Môže byť vôbec niekto zachránený?“ Je naozaj také náročné získať záchranu, že to človek nedokáže? Ježiš sa na nich zahľadí a povie: „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.“ (Lukáš 18:25–27)

Peter teraz pripomína, že on i ďalší sa rozhodli inak ako ten bohatý muž: „My sme všetko opustili a nasledujeme ťa. Čo nás za to čaká?“ Ježiš ich uisťuje, že sa rozhodli správne, a hovorí, k čomu to povedie: „Pri obnove všetkých vecí, keď sa Syn človeka posadí na svoj slávny trón, sa aj vy, ktorí ste ma nasledovali, posadíte na 12 trónov a budete súdiť 12 izraelských kmeňov.“ (Matúš 19:27, 28)

Ježiš má zjavne na mysli budúcnosť, keď na zemi budú obnovené podmienky, aké existovali v záhrade Eden. Peter a ostatní učeníci budú za odmenu vládnuť s Ježišom nad týmto pozemským rajom. To je naozaj odmena hodná akejkoľvek obete!

No odmenu nezískajú len v budúcnosti. Jeho učeníci už majú odmenu teraz. Ježiš hovorí: „Neexistuje človek, ktorý by opustil dom alebo manželku, bratov, rodičov či deti pre Božie Kráľovstvo a nedostal by v tomto čase mnohonásobne viac a v prichádzajúcom usporiadaní sveta večný život.“ (Lukáš 18:29, 30)

Nech už učeníci idú kamkoľvek, všade sa môžu tešiť z bratských vzťahov s inými Ježišovými nasledovníkmi, ktoré sú pevnejšie a vzácnejšie ako vzťahy medzi členmi rodiny. Žiaľ, bohatý mladý vodca zrejme príde o toto požehnanie a pripraví sa aj o odmenu v podobe života v Božom nebeskom Kráľovstve.

Ježiš dodáva: „Mnohí prví budú poslední a poslední budú prví.“ (Matúš 19:30) Čo tým myslí?

Ten bohatý mladý muž je medzi „prvými“, lebo patrí k židovským vodcom. Keďže dodržiava Božie prikázania, dalo by sa predpokladať, že je na najlepšej ceste stať sa Ježišovým učeníkom. No preňho je majetok a bohatstvo dôležitejšie než všetko ostatné v živote. Naproti tomu obyčajní ľudia chápu, že Ježišovo učenie je pravda a cesta k životu. Boli medzi „poslednými“, no teraz sa stávajú „prvými“. Môžu sa tešiť na to, že budú sedieť na trónoch v nebi s Ježišom a vládnuť nad pozemským rajom.