Pieseň č. 107
Poďme na Jehovov vrch
1. Pozri, zodvihni zrak.
Tam, nad štítom najvyšším,
tam čnie vznešený, slávny
vrch Boha Jehovu.
Ľudia z diaľky idú,
zo všadiaľ i od morí.
Silným hlasom si vravia:
‚Poďme slúžiť Bohu.‘
Teraz ten čas nastal,
by z malého veľký ľud sa stal.
Vidí to každý z nás,
že Boh nás vzrastom stále žehná.
Ľudí milióny
Bohu vernosť sľubujú.
Dbajú na jeho rady,
z cesty neschádzajú.
2. Ježiš príkaz dal nám;
treba ísť a zvestovať!
Správa o Božej vláde
všetkým ľuďom nech znie.
Kristus vládne jak Kráľ,
zhromažďuje poddaných.
Mierni počúvajú ho,
dávajú sa viesť ním.
Radosťou je vidieť,
ako zástup veľký dnes rastie!
Radosť má každý z nás,
že na tom diele účasť tiež má.
Hlasy pozdvihnime,
hlasno kričme, volajme:
‚Poďme na Jehovov vrch,
navždy tam zostaňme.‘
(Pozri aj Žalm 43:3; 99:9; Iz. 60:22; Sk. 16:5.)