Otázky čitateľov

Bol spôsob, akým Ježiš oslovil svoju matku na svadobnej hostine v Káne, neúctivý alebo neláskavý?

Krátko po krste bol Ježiš so svojimi učeníkmi pozvaný na jednu svadobnú hostinu do Kány. Bola tam aj jeho matka. Keď sa na hostine minulo víno, Mária povedala Ježišovi: „Nemajú víno.“ Ježiš jej na to povedal: „Žena, čo mám s tebou? Moja hodina ešte neprišla.“ — Ján 2:1–4.

Keby dnes niekto oslovil svoju matku „žena“ a povedal jej „Čo mám s tebou?“, pravdepodobne by sa to považovalo za neúctivé, dokonca urážlivé. Ale obviňovať z niečoho takého Ježiša by znamenalo nebrať do úvahy kultúrne a lingvistické pozadie tejto udalosti. Bude užitočné, keď pochopíme, ako sa tieto vyjadrenia používali v biblických časoch.

O výraze „žena“ sa v diele Vine’s Expository Dictionary of Old and New Testament Words píše: „Keď sa tento výraz používa pri oslovení ženy, nejde o napomenutie ani to nie je tvrdý výraz, ale vyjadruje nežnosť alebo úctu.“ S tým súhlasia aj ďalšie zdroje. Napríklad v The Anchor Bible sa uvádza: „Neznamená to pokarhanie ani to nie je nezdvorilé slovo, ani náznak chýbajúcej náklonnosti... Bol to zo strany Ježiša bežný, slušný spôsob oslovenia žien.“ The New International Dictionary of New Testament Theology vysvetľuje, že toto slovo „sa používa ako oslovenie a nemá žiadny neúctivý druhotný význam“. A Gerhard Kittel v diele Theological Dictionary of the New Testament hovorí, že keď je oslovenie použité takto, „nie je v nijakom prípade neúctivé ani znevažujúce“. Nemali by sme teda prísť k záveru, že keď Ježiš oslovil svoju matku „žena“, bol k nej hrubý alebo neláskavý. — Matúš 15:28; Lukáš 13:12; Ján 4:21; 19:26; 20:13, 15.

A čo otázka „Čo mám s tebou?“ Je to zjavne bežná židovská fráza, ktorá sa v Biblii objavuje viackrát. Napríklad v 2. Samuelovej 16:10 nachádzame správu o tom, ako Dávid zabránil Abišajovi zabiť Šimeiho, keď mu povedal: „Čo mám s vami spoločné, synovia Ceruje? Len ho nechaj zvolávať zlo, lebo sám Jehova mu povedal: ‚Zvolávaj na Dávida zlo!‘“ Podobne v 1. Kráľov 17:18 čítame, že keď vdove z Carefatu zomrel syn, povedala Eliášovi: „Čo mám s tebou, muž pravého Boha? Prišiel si ku mne, aby si pripomenul moje previnenie a usmrtil môjho syna.“

Z týchto biblických príkladov môžeme vidieť, že otázka „Čo mám s tebou?“ sa často používa vtedy, keď chce niekto odmietnuť účasť na nejakom navrhovanom konaní alebo chce vyjadriť odlišný pohľad alebo názor, a nie ako prejav pohŕdania či arogancie. Čo teda môžeme povedať o Ježišových slovách, ktoré povedal Márii?

Keď Mária povedala Ježišovi: „Nemajú víno“, zjavne ho tým nechcela len informovať o situácii, ale v podstate naznačovala, že by s tým mal niečo urobiť. Ježiš použil túto bežnú frázu, aby odmietol Máriin jemný návrh, a jeho ďalšie slová, „moja hodina ešte neprišla“, nám pomáhajú pochopiť, prečo tak urobil.

Ježiš si od svojho krstu a pomazania v roku 29 n. l. jasne uvedomoval, že vzhľadom na jeho úlohu sľúbeného Mesiáša je Jehovovou vôľou, aby kráčal cestou rýdzosti, ktorá vyvrcholí jeho smrťou, vzkriesením a oslávením. „Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých,“ povedal. (Matúš 20:28) Keď sa blížil čas jeho smrti, Ježiš to jasne vyjadril slovami: „Prišla hodina.“ ​(Ján 12:1, 23; 13:1) Preto aj  v modlitbe, ktorú vyslovil večer pred svojou smrťou, povedal: „Otče, prišla tá hodina; osláv svojho syna, aby tvoj syn oslávil teba.“ ​(Ján 17:1) A napokon, keď za ním do Getsemanskej záhrady prišiel dav, aby ho zatkol, Ježiš zobudil apoštolov a povedal: „Prišla tá hodina! Hľa, Syna človeka zradili do rúk hriešnikov.“ — Marek 14:41.

V čase svadby v Káne však Ježiš ešte len začínal svoju službu Mesiáša a jeho „hodina“ ešte neprišla. Jeho hlavným cieľom bolo konať Otcovu vôľu takým spôsobom a v takom čase, ako mu prikazoval Otec, a nikto mu nesmel brániť konať tak, ako sa rozhodol. Ježiš túto myšlienku odovzdal svojej matke dôrazne, ale určite nie neúctivo ani neláskavo. A Mária zase nemala pocit, že by ju jej syn zahanbil alebo urazil. Pochopila, čo jej chcel povedať, a obsluhujúcim na hostine povedala: „Urobte, čokoľvek vám povie.“ Ježiš neignoroval svoju matku, ale vykonal svoj prvý zázrak v úlohe Mesiáša — premenil vodu na kvalitné víno —, a tým dal najavo pozoruhodnú vyrovnanosť: dbal na to, aby konal vôľu svojho Otca, a zároveň uznal starosť, ktorú vyjadrila jeho matka. — Ján 2:5–11.

[Obrázok na strane 31]

Ježiš hovoril so svojou matkou láskavo, ale pevne