Pozeráš sa na sväté veci tak ako Jehova?
Pozeráš sa na sväté veci tak ako Jehova?
„Starostlivo dávajte pozor... aby tu nebol nikto smilník ani taký, čo si necení sväté veci.“ — HEBREJOM 12:15, 16.
1. S akým dnes bežne rozšíreným postojom sa Jehovovi služobníci nestotožňujú?
SVET vo všeobecnosti sa stále menej a menej zaujíma o sväté veci. Francúzsky sociológ Edgar Morin sa vyjadril: „Všetky základy, na ktorých je založená morálka — Boh, príroda, vlasť, dejiny a zdravý rozum —, sa už nepovažujú za nespochybniteľné. Ľudia sa sami rozhodujú, akých hodnôt sa budú pridŕžať.“ To je odrazom „ducha sveta“ alebo „ducha, ktorý teraz pôsobí v synoch neposlušnosti“. (1. Korinťanom 2:12; Efezanom 2:2) Tí, ktorí sa oddali Jehovovi a ochotne sa podriaďujú jeho oprávnenej zvrchovanosti, však takéhoto ducha neúcty k svätým veciam neprejavujú. (Rimanom 12:1, 2) Naopak, Boží služobníci si uvedomujú, že svätosť má v ich uctievaní Jehovu veľmi dôležitú úlohu. Čo by sme mali v našom živote považovať za sväté? V tomto článku budeme uvažovať o piatich veciach, ktoré sú pre všetkých Božích služobníkov sväté. Nasledujúci článok sa zameria na posvätnosť našich kresťanských zhromaždení. Ale čo vlastne slovo „svätý“ znamená?
2, 3. a) Ako Písma vyzdvihujú Jehovovu svätosť? b) Ako môžeme dať najavo, že Jehovovo meno považujeme za sväté?
2 V biblickej hebrejčine slovo „svätý“ nesie myšlienku oddelenosti. V spojitosti s uctievaním sa slovo „svätý“ vzťahuje na niečo, čo je vyňaté z bežného používania alebo čo je považované za posvätné. Jehova je svätý v absolútnom zmysle. Je označený za „Najsvätejšieho“. (Príslovia 9:10; 30:3) V starovekom Izraeli mal veľkňaz na turbane pripevnenú zlatú doštičku s vyrytým nápisom „Svätosť patrí Jehovovi“. (2. Mojžišova 28:36, 37) Nebeskí cherubíni a serafíni stojaci okolo Jehovovho trónu podľa Písiem ohlasujú: „Svätý, svätý, svätý je Jehova.“ (Izaiáš 6:2, 3; Zjavenie 4:6–8) Opakovaním slova svätý zdôrazňujú, že Jehova je svätý a čistý v tej najvyššej miere. V skutočnosti je samotným Zdrojom všetkej svätosti.
3 Aj Jehovovo meno je sväté alebo posvätné. Žalmista zvolal: „Nech chvália tvoje meno. Je veľké a bázeň vzbudzujúce, sväté.“ (Žalm 99:3) Ježiš nás učil modliť sa: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno.“ (Matúš 6:9) Ježišova pozemská matka, Mária, vyhlásila: „Moja duša velebí Jehovu lebo Ten, ktorý je mocný, pre mňa urobil veľké skutky a jeho meno je sväté.“ (Lukáš 1:46, 49) Ako Jehovovi služobníci aj my považujeme Božie meno za sväté a vyhýbame sa akémukoľvek konaniu, ktoré by mohlo priniesť na toto sväté meno pohanu. Navyše prijímame Jehovov pohľad na svätosť, teda považujeme za sväté to, čo považuje za sväté on. — Ámos 5:14, 15.
Prečo máme hlbokú úctu k Ježišovi
4. Prečo Biblia nazýva Ježiša „svätým“?
4 Ježiš ako „jednosplodený syn“ svätého Boha, Jehovu, bol stvorený ako svätý. (Ján 1:14; Kolosanom 1:15; Hebrejom 1:1–3) Preto je nazvaný „Boží Svätý“. (Ján 6:69) Ježiš nestratil svätosť ani vtedy, keď bol jeho život prenesený z nebies na zem, pretože až do jeho narodenia pôsobil na Máriu svätý duch. Anjel jej povedal: „Príde na teba svätý duch a... to, čo sa narodí, bude sa nazývať sväté, Boží Syn.“ (Lukáš 1:35) Kresťania v Jeruzaleme sa v modlitbe k Jehovovi dvakrát zmienili o Božom Synovi ako o Božom „svätom sluhovi Ježišovi“. — Skutky 4:27, 30.
5. Aké sväté poslanie mal Ježiš na zemi a prečo je jeho krv drahocenná?
5 Ježiš mal na zemi splniť sväté poslanie. Pri krste v roku 29 n. l. bol pomazaný za Veľkňaza Jehovovho veľkého duchovného chrámu. (Lukáš 3:21, 22; Hebrejom 7:26; 8:1, 2) Okrem toho mal zomrieť obetnou smrťou. Preliatím svojej krvi mal poskytnúť výkupné, aby mohli byť hriešni ľudia zachránení. (Matúš 20:28; Hebrejom 9:14) Preto aj Ježišovu krv považujeme za niečo posvätné, „drahocenné“. — 1. Petra 1:19.
6. Aký postoj máme ku Kristovi Ježišovi a prečo?
6 Apoštol Pavol ukázal, akú hlbokú úctu máme mať k nášmu Kráľovi a Veľkňazovi, Kristovi Ježišovi, keď napísal: „Boh [povýšil svojho Syna] do nadradeného postavenia a láskavo mu dal meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno tých v nebi a tých na zemi a tých pod zemou a aby každý jazyk otvorene uznával, že Ježiš Kristus je Pánom na slávu Boha, Otca.“ (Filipanom 2:9–11) Keď sa radostne podriaďujeme nášmu Vodcovi a vládnucemu Kráľovi, Kristovi Ježišovi, ktorý je Hlavou kresťanského zboru, dávame tým najavo, že sa na sväté veci pozeráme tak ako Jehova. — Matúš 23:10; Kolosanom 1:18.
7. Ako dávame najavo svoju podriadenosť Kristovi?
7 K podriadenosti Kristovi patrí aj prejavovanie náležitej úcty mužom, ktorých používa, aby sa ujímali vedenia v diele, ktoré teraz riadi. Mali by sme uznávať, že úloha pomazaných, ktorí tvoria vedúci zbor, i úloha dozorcov, ktorých vedúci zbor vymenoval v odbočkách, oblastiach, krajoch a zboroch, je svätá zodpovednosť. Preto máme k tomuto usporiadaniu hlbokú úctu a podriaďujeme sa mu. — Hebrejom 13:7, 17.
Svätý ľud
8, 9. a) V akom zmysle boli Izraeliti svätým ľudom? b) Ako Jehova upozornil Izraelitov na zásadu svätosti?
8 Jehova uzavrel s Izraelom zmluvu, vďaka čomu získal tento nový národ zvláštne postavenie. Bol posvätený, čiže oddelený od ostatných. Jehova im povedal: „Preukážete sa mi svätými, lebo ja, Jehova, som svätý; a oddeľujem vás od národov, aby ste sa stali mojimi.“ — 3. Mojžišova 19:2; 20:26.
9 Už na samom začiatku, keď Jehova sformoval izraelský národ, dôrazne ich upozornil na zásadu svätosti. Pod trestom smrti sa 2. Mojžišova 19:12, 23) Aj kňazstvo, svätostánok a jeho vybavenie mali byť považované za posvätné. (2. Mojžišova 30:26–30) A ako je to v prípade kresťanského zboru?
nemali ani len dotknúť vrchu, na ktorom im dal Desať prikázaní. Vrch Sinaj bol v tom čase považovaný v určitom zmysle za posvätný. (10, 11. Prečo možno povedať, že kresťanský zbor pomazaných je svätý, a ako to pôsobí na „iné ovce“?
10 Kresťanský zbor pomazaných je v Jehovových očiach svätý. (1. Korinťanom 1:2) Hoci pomazaní kresťania na zemi netvoria Jehovov veľký duchovný chrám, ako skupina v ktoromkoľvek čase sú prirovnaní k svätému chrámu. Jehova obýva tento chrám svojím svätým duchom. Apoštol Pavol napísal: „V spojení s [Kristom Ježišom] rastie celá harmonicky spojená stavba v svätý chrám pre Jehovu. V spojení s ním ste aj vy spolu budovaní v miesto, ktoré Boh obýva duchom.“ — Efezanom 2:21, 22; 1. Petra 2:5, 9.
11 Pavol pomazaným kresťanom tiež napísal: „Či neviete, že ste Božím chrámom a že vo vás býva Boží duch?... Boží chrám je svätý, a ten chrám ste vy.“ (1. Korinťanom 3:16, 17) Jehova svojím svätým duchom ‚býva‘ medzi pomazanými a ‚prechádza sa medzi nimi‘. (2. Korinťanom 6:16) Neustále svojho verného „otroka“ vedie. (Matúš 24:45–47) „Iné ovce“ si cenia výsadu, že môžu byť v spojení s touto ‚chrámovou‘ triedou. — Ján 10:16; Matúš 25:37–40.
Sväté veci v našom kresťanskom živote
12. Aké veci považujeme vo svojom živote za posvätné a prečo?
12 Nie div, že mnohé veci v živote pomazaných členov kresťanského zboru a ich spoločníkov sú považované za sväté. Jednou z nich je náš vzťah k Jehovovi. (1. Paralipomenon 28:9; Žalm 36:7) Je pre nás taký cenný, že ničomu a nikomu nedovolíme, aby sa postavil medzi nás a nášho Boha, Jehovu. (2. Paralipomenon 15:2; Jakub 4:7, 8) V udržiavaní si blízkeho vzťahu k Jehovovi hrá dôležitú úlohu modlitba. Pre proroka Daniela bola modlitba taká svätá, že sa verne pridržiaval zvyku modliť sa k Jehovovi, aj keď tým riskoval život. (Daniel 6:7–11) „Modlitby svätých“, teda pomazaných kresťanov, sú prirovnané ku kadidlu používanému pri uctievaní v chráme. (Zjavenie 5:8; 8:3, 4; 3. Mojžišova 16:12, 13) Toto prirovnanie podčiarkuje posvätnosť modlitby. Aká je to výsada komunikovať so Zvrchovaným Panovníkom vesmíru! Áno, modlitba je v našom živote niečím posvätným.
13. Aká sila je svätá a ako jej môžeme umožniť, aby pôsobila v našom živote?
13 Ďalšou vecou v živote pomazaných kresťanov a ich spoločníkov, ktorú rozhodne považujú za posvätnú, je svätý duch. Je to Jehovova činná sila, a keďže pôsobí vždy v súlade s vôľou svätého Boha, je oprávnene nazývaná „svätý duch“ alebo „duch svätosti“. (Ján 14:26; Rimanom 1:4) Jehova prostredníctvom svätého ducha dáva svojim služobníkom oprávnenie a silu zvestovať dobré posolstvo. (Skutky 1:8; 4:31) Jehova dáva svojho ducha „tým, ktorí ho poslúchajú ako vládcu“, tým, ktorí ‚chodia stále duchom‘, a nie podľa svojich telesných žiadostí. (Skutky 5:32; Galaťanom 5:16, 25; Rimanom 8:5–8) Táto mocná sila kresťanom umožňuje prinášať „ovocie ducha“ — prejavovať znamenité vlastnosti — a konať ‚sväté činy správania a skutky zbožnej oddanosti‘. (Galaťanom 5:22, 23; 2. Petra 3:11) Ak je svätý duch pre nás niečím posvätným, budeme sa vyhýbať akémukoľvek konaniu, ktorým by sme ho mohli zarmucovať alebo brániť jeho pôsobeniu v našom živote. — Efezanom 4:30.
14. Akú výsadu považujú pomazaní za posvätnú a ako sa na tejto výsade podieľajú iné ovce?
14 Výsada niesť meno svätého Boha, Jehovu, a byť jeho svedkami je ďalšia vec, ktorú považujeme za posvätnú. (Izaiáš 43:10–12, 15) Jehova urobil pomazaných kresťanov spôsobilými na to, aby boli „služobníkmi novej zmluvy“. (2. Korinťanom 3:5, 6) To znamená, že sú poverení zvestovať „toto dobré posolstvo o kráľovstve“ a ‚robiť učeníkov z ľudí všetkých národov‘. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Pomazaní si verne spĺňajú toto poverenie. Milióny ľudí podobných ovciam na to reagujú a pomazaným symbolicky hovoria: „My pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.“ (Zechariáš 8:23) V duchovnom zmysle radostne slúžia pomazaným ‚služobníkom nášho Boha‘ ako „roľníci“ a „vinohradníci“, teda poskytujú im veľkú pomoc v ich službe v celosvetovom rozsahu. — Izaiáš 61:5, 6.
15. Akú činnosť považoval apoštol Pavol za svätú a prečo sa aj my pozeráme na ňu rovnako?
15 Apoštol Pavol považoval za svätú aj svoju verejnú službu. Vyjadril sa o sebe ako o ‚verejnom služobníkovi Krista Ježiša pre národy, ktorý sa venuje svätému dielu Božieho dobrého posolstva‘. (Rimanom 15:16) V liste kresťanom v Korinte nazval svoju službu „pokladom“. (2. Korinťanom 4:1, 7) Vo svojej verejnej službe oznamujeme „sväté Božie vyhlásenia“. (1. Petra 4:11) Preto či patríme k pomazaným, alebo k iným ovciam, možnosť podieľať sa na diele vydávania svedectva považujeme za svätú výsadu.
‚Zdokonaľujme svätosť v Božej bázni‘
16. Čo nám pomôže, aby sme sa nestali ľuďmi, ktorí ‚si necenia sväté veci‘?
16 Apoštol Pavol spolukresťanov varoval, aby sa nestali ľuďmi, ktorí ‚si necenia sväté veci‘. Radil im, aby sa ‚usilovali o posvätenie‘, ‚starostlivo dávali pozor, aby nevyrástol nijaký jedovatý koreň a nespôsobil ťažkosti a aby to nepoškvrnilo mnohých‘. (Hebrejom 12:14–16) Vyjadrenie „jedovatý koreň“ sa vzťahuje na jednotlivcov v kresťanskom zbore, ktorí kritizujú spôsob konania v určitých veciach. Napríklad možno nesúhlasia s Jehovovým názorom na posvätnosť manželstva či s jeho názorom na potrebu zachovať si morálnu čistotu. (1. Tesaloničanom 4:3–7; Hebrejom 13:4) Alebo sa zapájajú do odpadlíckych debát, ‚prázdnych rečí, ktoré porušujú to, čo je sväté‘, ktoré vymýšľajú tí, ktorí „sa odchýlili od pravdy“. — 2. Timotejovi 2:16–18.
17. Prečo musia pomazaní kresťania vynakladať neustále úsilie, aby dokázali, že sa na svätosť pozerajú tak ako Jehova?
17 Pavol svojim pomazaným bratom napísal: „Milovaní... očistime sa od každej poškvrny tela a ducha tým, že zdokonaľujeme svätosť v Božej bázni.“ (2. Korinťanom 7:1) Jeho slová poukazujú na to, že pomazaní kresťania, „účastníci nebeského povolania“, musia neustále vynakladať úsilie, aby dokázali, že sa v každej oblasti svojho života pozerajú na sväté veci tak ako Jehova. (Hebrejom 3:1) Podobne apoštol Peter nabádal svojich bratov splodených duchom: „Ako poslušné deti prestaňte sa utvárať podľa žiadostí, ktoré ste mali skôr, v svojej nevedomosti, ale v zhode s tým Svätým, ktorý vás povolal, staňte sa aj vy sami svätými v celom svojom správaní.“ — 1. Petra 1:14, 15.
18, 19. a) Ako členovia „veľkého zástupu“ dávajú najavo, že sa na sväté veci pozerajú tak ako Jehova? b) O akej ďalšej posvätnej veci, ktorá je súčasťou nášho kresťanského života, budeme uvažovať v nasledujúcom článku?
18 Ako je to s členmi „veľkého zástupu“, ktorí majú prežiť „veľké súženie“? Aj oni musia dokázať, že sa stotožňujú s Jehovovým názorom na sväté veci. V knihe Zjavenie sú opísaní, ako preukazujú Jehovovi „svätú službu“ na pozemskom nádvorí jeho duchovného chrámu. Prejavujú vieru v Kristovu výkupnú obeť, symbolicky ‚si vyprali rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi‘. (Zjavenie 7:9, 14, 15) Tak získavajú čisté postavenie pred Jehovom a musia ‚sa očistiť od každej poškvrny tela a ducha a zdokonaľovať svätosť v Božej bázni‘.
19 Jedným z dôležitých znakov pomazaných kresťanov a ich spoločníkov je, že sa pravidelne zhromažďujú, aby uctievali Jehovu a študovali jeho Slovo. Jehova považuje zhromaždenia svojho ľudu za niečo sväté. V nasledujúcom článku budeme uvažovať o tom, v akých ohľadoch by sme sa mali v tejto dôležitej oblasti pozerať na sväté veci tak, ako sa na ne pozerá Jehova, a prečo.
Na zopakovanie
• S akým svetským postojom sa Jehovovi služobníci nestotožňujú?
• Prečo je Jehova Zdrojom všetkého, čo je sväté?
• Ako dávame najavo, že uznávame Kristovu svätosť?
• Aké veci by sme v našom živote mali považovať za sväté?
[Študijné otázky]
[Obrázok na strane 23]
V starovekom Izraeli malo byť kňazstvo, svätostánok a jeho vybavenie považované za posvätné
[Obrázok na strane 24]
Pomazaní kresťania na zemi tvoria svätý chrám
[Obrázky na strane 25]
Modlitba a naša verejná služba sú posvätné výsady