Fascinovaní prírodou

VEDA nám do veľkej miery pomohla nahliadnuť do fungovania vesmíru. Ľudstvo má teraz viac poznatkov o svete okolo nás, a to od najmenších stavebných kameňov hmoty po nedozerné diaľavy vesmíru. Ešte stále však zostáva závratné množstvo vecí, ktoré nepoznáme.

Naša Zem je len nepatrnou časťou vesmíru. No i tak nás náš pozemský domov fascinuje ohromnou zložitosťou prírody a jej nádherou, ktorú vnímame v krásnom kvete, úchvatnej panoráme, efektnom vtáčom perí, motýlích krídlach, ohnivo sfarbenej oblohe pri západe slnka či v úsmeve milovaného človeka.

Mnohí ľudia nachádzajú vo vesmíre dostatok dôkazov na to, aby verili v existenciu inteligentnej Prvotnej príčiny. Hovoria, že fyzikálne zákony sú presne nastavené, aby umožňovali život. Keby bol vesmír nastavený čo len trochu inak, život by nebol možný. Ale život vo svojej ohromnej rozmanitosti pulzuje všade okolo nás.

Kozmológ Paul Davies píše: „Ako sa odvíja kozmická dráma, vyzerá to, akoby sa riadila nejakým scenárom, premysleným plánom... Príroda nie je výsledkom sledu náhodných udalostí, ale dômyselne prepojených matematických zákonov.“ Niektorí vedci s týmto vyjadrením súhlasia, ďalší však nie.

Napríklad fyzik Steven Weinberg, laureát Nobelovej ceny, vyhlásil: „Čím sa zdá vesmír pochopiteľnejší, tým sa zdá aj bezúčelnejší.“ Paradoxne však vyznievajú ďalšie jeho slová, že „niekedy je príroda očividne krajšia, než je bezprostredne nevyhnutné... Takmer sa nedá vyhnúť myšlienke, že všetka táto nádhera bola nejakým spôsobom pridaná na naše blaho.“

Ako to teda je? Nebolo by logické očakávať, že za presným nastavením vesmíru sa skrýva niekto, kto ho nastavil — nejaký Projektant, Stvoriteľ, ktorý mal istý zámer? Má náš život a vesmír nejaký zmysel? Alebo sme tu len ako výsledok neriadených a bezcieľnych fyzikálnych procesov? Nasledujúce články sa budú týmito otázkami zaoberať.