Privacy Settings

To provide you with the best possible experience, we use cookies and similar technologies. Some cookies are necessary to make our website work and cannot be refused. You can accept or decline the use of additional cookies, which we use only to improve your experience. None of this data will ever be sold or used for marketing. To learn more, read the Global Policy on Use of Cookies and Similar Technologies. You can customize your settings at any time by going to Privacy Settings.

Anɛ O Le Lo?

Anɛ O Le Lo?

Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ bliikisi nɛ a na ngɛ blema Babilon kɛ bɔ nɛ a plɛ kɛ pee bliikisi nɛ ɔmɛ ha a tsɔɔ kaa Baiblo ɔ da pɛpɛɛpɛ ɔ?

NGƐ blema Babilon ɔ, nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi ɔ ya na bliikisi fuu nɛ a sã. A kɛ bliikisi nɛ ɔmɛ nɛ ma blema Babilon ma a. Nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi ɔ a kpɛti nɔ kake nɛ a tsɛɛ lɛ ke Robert Koldewey tsɔɔ kaa a sãa bliikisi nɛ ɔmɛ ngɛ flɔɔnɔɔ mi “ngɛ ma a se he a naa zu kpakpa kɛ lɛhi . . . fuu ngɛ.”

Nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi ɔ yɔse kaa nɔ yeli nɛ a hi si ngɛ Babilon ɔ ngɔɔ flɔɔnɔɔhi kɛ peeɔ nɔ́ ko nɛ hí kulaa. Ní lelɔ ko nɛ e tsɔɔ ní ngɛ Univer­sity of Toronto nɛ a tsɛɛ lɛ ke Paul-Alain Beaulieu nɛ e kase blema Asiria bi ɔmɛ a yi nɔ sane he ní saminya a de ke: “Babilon bi a womi komɛ . . . tsɔɔ kaa matsɛ ɔ fã kaa nihi nɛ a gboɔ e nɔ tue loo a be bumi kɛ ha ní klɔuklɔu ɔmɛ ɔ, a sake mɛ kɛ wo flɔɔnɔɔ mi, nɛ a sã mɛ.” Munyu komɛ nɛ a ngma ngɛ Matsɛ Nebukadnezar be ɔ mi ɔ ji: “Nyɛ kpata a hɛ mi, nyɛɛ sã mɛ, nyɛɛ tsukɔ mɛ . . . ngɛ flɔɔnɔɔ mi . . . nyɛ ha nɛ a he lasuku nɛ be kɛ ho kɔɔhiɔ mi ya, nyɛ sake mɛ ngɔ wo la mi nɛ a gbo.”

Munyu nɛ ɔmɛ kaiɔ nihi nɛ a kaneɔ Baiblo ɔ níhi nɛ ya nɔ nɛ a tu he munyu ngɛ Daniel yi 3 ɔ. Ngɛ jamɛ a ngmami ɔ nya a, wa na kaa Matsɛ Nebukadnezar ngɔ sika tsu kɛ pee amaga ngua ko ngɛ Dura nga a nɔ ngɛ Babilon ma a se. Benɛ Hebri nihewi etɛ nɛ a tsɛɛ mɛ ke Shadrak, Meshak kɛ Abed­nego ɔ kua ke a be si kplãe nɛ a ja amaga nɛ ɔ, Nebukadnezar mi mi fu wawɛɛ. E fã ke a wo flɔɔnɔɔ ɔ mi la nɛ e “dɔ si kpaago pe bɔ nɛ e dɔɔ daa a,” nɛ a ‘sake nihewi etɛ nɛ ɔmɛ ngɔ pue flɔɔnɔɔ kɛ e mi la nɛ ngɛ tsoe gegeege ɔ mi.’ Bɔfo ko nɛ e ngɛ he wami wawɛɛ ɔ ba he a yi wami nɛ a gbo we.​—Dan. 3:​1-6, 19-⁠28.

© The Trustees of the British Museum. Licensed under CC BY-NC-SA 4.0. Source

Bliikisi ko nɛ a ngma Nebukadnezar biɛ ngɛ nɔ

Bliikisi nɛ a na ngɛ Babilon ɔ hu maa nɔ́ mi kaa munyuhi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ da pɛpɛɛpɛ. A ngma yi jemi munyu komɛ kɛ ha matsɛ ɔ ngɛ bliikisi nɛ ɔmɛ fuu a nɔ. Munyu nɛ ɔmɛ a kpɛti kake ji: “Babilon Matsɛ Nebukadnezar . . . Matsɛ we ɔ, nɛ imi Matsɛ Nɛ Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a, i ma a ji nɛ ɔ nɛ . . . Ye nina nɛ hi we nɛ ɔ mi kɛ ye nɔ daa.” Munyu nɛ ɔ ngɛ kaa munyu nɛ a ngma ngɛ Daniel 4:​30 ɔ. Ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ɔ, Nebukadnezar fĩa nɛ e de ke: “Nyɛɛ hyɛ bɔ nɛ Babilon kle agbo ha! Imi nitsɛ lɛ i po Babilon, nɛ i kɛ lɛ pee ye matsɛ ma, konɛ ma kɛ tsɔɔ ye he wami kpetekpleenyɛ, ye biɛ, ye hɛ mi nyami, kɛ ye agboje.”